Túra

Z Trenčína do Čičmian

27.06.07
Po rôznych tohtoročných akciách v blízkych i vzdialených pohoriach som dostal chuť na víkendovú pohodovku v domácich Strážovských vrchoch. Presvedčiť svojho otca nebol problém a tak v sobotu (9. 6. 2007) krátko po šiestej ráno, bez obvyklého zdĺhavého cestovania, vyrážame na túru priamo z nášho bytu na Soblahovskej ulici. Strmou Partizánskou ulicou stúpame na sídlisko Juh, kde nás už čaká Ľuboš, tretí do partie.

Trasa

Trenčín – Lúčky – Petrova Lehota – Baske – Homôľka – Vápeč – Suchá hora – Hrubá Zliezajňa – Zliechov – Strážov – Čierny vrch – Čičmany

Cez sedlo Lúčky

V lesoparku Brezina sa napájame na červenú turistickú značku, po ktorej pokračujeme na Zábranie. Tu, pri novom informačnom paneli s mapou, značku opúšťame a odbočujeme doľava cez rozsiahle pasienky. Chodník, po ktorom kráčame, je sporadicky značený žltými trojuholníkmi, vedú po ňom viaceré turistické pochody. Poza dedinku Soblahov vychádzame na asfaltovú cestu, aby sme z nej po chvíli odbočili do doliny Bindárka. Neskôr ešte raz križujeme lesnú asfaltku a dve hodiny po odchode z domu nás lesná cesta privádza do sedla Lúčky (555 m). Toto miesto je častým cieľom rodinných výletov, nachádza sa tu kríž, turistický smerovník, ohnisko a drevený prístrešok, v ktorom si doprajeme krátky odpočinok. Vkusný drevený panel informuje o osade Handrbulci, ktorá zanikla v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Zo sedla pokračujeme po turistickej značke smerom na Peťovku, cez lúky do lesa, kde značku opúšťame a odbočujeme lesnou cestou vľavo. Žlté trojuholníky nás stále spoľahlivo vedú, prechádzame cez čerstvú rúbaň a onedlho sme pri prameni potoka Trenčianka. Z upraveného prameňa čerpáme vodu do fliaš a cez lúky prichádzame na poľnú cestu, ktorá nás privedie do Petrovej Lehoty, malebnej dedinky obkolesenej horami. Hoci je pol desiatej ráno, slnko už poriadne pripeká a tak robíme 200 metrovú zachádzku k miestnemu obchodíku. Pivko dobre padne, naviac v takýto horúci deň nie je tekutín nikdy dosť!

Občerstvení sa vraciame na horný koniec, kadiaľ prechádza zelená turistická značka. Po nej stúpame ku krížu nad dedinou a ďalej poľnou cestou. Treba byť pozorný, pretože značka po čase prudko odbočuje na lesnú cestu vpravo, a neskôr sa cesta opäť rozvetvuje; značka vedie najmenej nápadnou strednou cestou. Tou prudko schádzame na štátnu cestu (345 m), vedúcu z Motešíc do Trenčianskych Teplíc.

Výstup na Baske

Križujeme asfaltku a pokračujeme pohodlnou, trochu blatistou, lesnou cestou dnom doliny. Po poldruha kilometri sa na ľavej strane cesty nachádza slabší prameň. V tomto mieste sa značka prudko stáča do svahu vpravo. Dá sa po nej dostať na Veľké lúčky a ďalej po modrej značke na vrchol Baske. My však volíme kratšiu, neznačenú cestu na Baske. Pokračujeme stále dnom doliny, až na južný okraj Lúk pod Žihľavníkom. Pred sebou máme západné svahy dvojvrcholového masívu Žihľavník-Baske, rozbrázdené strmými a úzkymi roklinami.

Zachovávajúc pôvodný smer vchádzame do najjužnejšej z nich. Po dvadsiatich minútach nás privádza na lesnú zvážnicu, po ktorej pokračujeme doľava až na jej koniec. Tu odbočujeme vpravo a stúpame postupne miznúcim chodníkom strmo nahor. Intuitívne hľadáme správny smer a po chvíli vychádzame na modro značenú cestu z Krásnej Vsi. Tá nás privádza na žlto značenú cestu zo Slatinky nad Bebravou. Práve keď vychádzame z lesa, slnko sa ukrýva za oblaky a poskytuje nám tak príjemný tieň na posledný úsek výstupu. Krátko po poludní prichádzame ku chate na vrchole Baske (955 m).
Chata je ako obvykle zatvorená, no my si vystačíme aj s drevenými lavicami v jej blízkosti. Slniečko opäť vyšíva a tak sušíme prepotené batohy a tričká. Za sebou máme 22,5 kilometra, pred sebou obedňajšiu siestu.

Z Baske na Homôľku

Hodinka oddychu rýchlo ubehla a vydávame sa opäť na pochod, čaká nás ešte 14 kilometrov po modrej značke cez Homôľku na Vápeč, kde plánujeme prenocovať. Prechádzame nádhernými lúkami medzi Zrazovým vrchom a Česanou horou, potom strmo klesáme k neupravenému prameňu, aby sme opäť vystúpali do sedla pod Trtávkou. Tu zhadzujeme batohy a dávame krátku pauzu.

Obloha sa znovu zaťahuje a spadne niekoľko osamotených dažďových kvapiek. Po chvíli z oblohy padajú – tentokrát nie kvapky, ale rovno krúpy! Rozprší sa a tak hľadáme útočisko v maringotke na kraji lesa. Je zamknutá, ale aspoň batohy schováme pod krátku striešku. Ľuboš rozbaľuje karimatku a ustelie si pod maringotkou, vynútenú prestávku využije na spánok, a to si zdriemol už na Baske... Našťastie búrka nás zachytila len okrajom a o polhodinu neskôr kráčame ďalej.

Pred sedlom Homôľka stretávame rozveselenú partiu, neklamný znak, že bufet je už nablízku. O trištvrte na štyri si aj my objednávame penivý mok v bufete Partizán. Pivko chutí, tak dávame ďalšie kolo. Na WC dopĺňame zásoby vody, kedže cestou na Vápeč už žiaden zdroj nebude.

Výstup na Vápeč

Po príjemne prežitej hodine v sedle Homôľka (770 m) sa pomaly hýbeme ďalej. Strmo vystúpame na hrebeň, ktorým potom mierne klesáme a kocháme sa občasnými výhľadmi. Neskôr prudko klesneme do sedla a pokračujeme pohodlnou lesnou cestou cez skautské táborisko. Sprava sa pripojí červená značka z dedinky Kopec a spoločne s modrou stúpa veľmi strmo až na predvrchol Vápča, zvaný Palúch. Odtiaľ už len krátko klesneme do sedielka a radostne zdolávame posledné metre deliace nás od dnešného cieľa. Pri jaskynke zhadzujeme batohy a na ľahko vybiehame na vrchol Vápča (956 m).

Obloha je zatiahnutá a predierajúce sa slnečné lúče vytvárajú zaujímavé úkazy. Výhľad z vrcholu je impozantný, veď sa nachádza priamo v srdci rozľahlých Strážovských vrchov. Vraciame sa k batohom a presúvame sa na plošinu asi 15 metrov pod vrcholom, odkiaľ je priam letecký pohľad na Hornú Porubu. Je tu aj vrcholová kniha a brvno, ktoré využívame ako lavičku na sedenie. Je pol siedmej večer a tak máme dostatok času navariť a pripraviť si miesto na nocľah. Dokonca sa opäť vyjasnilo a tak si užívame teplé slnečné lúče.

Ľuboš si stavia stan a o chvíľu už počuť spokojné chrapkanie. Ja a otec spíme pod širákom, v noci si tak môžeme vychutnať oblohu doslova posiatu hviezdami...

Cez Suchú horu a Hrubú Zliezajňu

Ráno vstávame pomerne zavčasu, varíme, balíme a krátko po šiestej vyrážame. Ešte sa pokocháme nádhernými pohľadmi z vrcholu, vychádzajúce slnko premieta siluetu vrchu na pod ním ležiacu krajinu. Vraciame sa kilometer a pol po modrej značke, odbočujeme vľavo a tiahlym hrebeňom stúpame na Suchú horu (986 m). Zo skalnatej vyhliadky na hrebeni sa ponúka krásny pohľad na dolinu Valaskej Belej a okolité hory. Na zalesnenom vrchole sa stáčame na severovýchod a krajom rúbane zostupujeme do sedla medzi Suchou horou a Hrubou Zliezajňou. Po širokej zvážnici stúpame smerom na sever, po desiatich minútach odbočujeme vpravo a cez les vystupujeme na západný vrchol Hrubej Zliezajne (951 m). O tristo metrov ďalej sa nachádza východný vrchol (946 m), zaznačený aj v mape. Z neho zostupujeme východným hrebeňom až na miesto, kde sa nám otvára pohľad na hlbokú dolinu pod nami a Strážov v diaľke, tu sa stáčame na juh. Dobre vychodeným chodníkom strmo klesáme až k osade Kršákovci. Prechádzame okolo pasúcich sa kráv a pri kríži si doprajeme trochu odpočinku.

Od kríža pokračujeme, takmer bez straty výšky, úzkym chodníkom cez les na rozsiahle, krásne rozkvitnuté lúky. Prechádzame cez lúčne sedielko a poľná cesta nás pomaly vedie do údolia. Je horúco a tak o desiatej vchádzame do Zliechova (610 m) správne vysmädnutí. Odolávame neútulnej krčme na začiatku dediny a bez obáv mierime do Denného baru na hornom konci, veď reklamná tabula hlása, že otvárajú o desiatej. Bar je však zavretý a podľa vývesky otvoria až o jedenástej. Dávame si skorý obed a skúšame šťastie na neďalekom salaši, ani tam však nepochodíme. Aspoň si cestou obzrieme unikátny 400-ročný jaseň s obvodom kmeňa viac než 7 metrov.

Cez Strážov do Čičmian

Vraciame sa k Dennému baru, no ani po jedenástej sa nič nedeje. Chuť na pivo nás už opustila, otec a Ľuboš idú do dediny nabrať vodu a potom vyrážame po červenej značke na Strážov. Čaká nás zhruba 600 metrov stúpania v horúcom poludňajšom vzduchu. Sporadicky sa ozýva hrmenie a keď prichádzame do sedla (1030 m), začína mrholiť. Zo sedla stúpame starým chodníkom priamo hore, nová značka nelogicky zachádza príliš vľavo. Vychádzame na vrcholové lúky a po chvíli prichádzame na Strážov (1213 m), najvyšší vrchol, po ktorom pomenovali celé pohorie.

Búrka sa blíži a tak sa tu príliš nezdržujeme. Prechádzame cez lúky a keď vchádzame do lesa, začína pršať. Nejaký čas sa schovávame pod košatým stromom a keď dážď zoslabne, pokračujeme po zelenej značke na Čierny vrch (1068 m). Znovu hrmí a prší, ale už sa nezastavujeme. Kilometer za Čiernym vrchom odbočujeme zo značky vpravo a schádzame neznačeným chodníkom. Na lúke odbočujeme opäť vpravo na lesnú cestu. Prechádzame okolo zaujímavej skaly, ktorá vyzerá ako obrovská kamenná tvár s očami, ústami aj nosom. Vychádzame z lesa a krížom cez čerstvo popršané lúky, bez chodníka, schádzame do Čičmian (655 m). Je trištvrte na tri a zase svieti slniečko. Na terase krčmy, hneď vedľa autobusovej zastávky, si robíme pohodlie a vyzliekame prepotené tričká. Smäd hasíme pivom a Ľuboš objednáva „vrcholovú“ becherovku. Do odchodu autobusu o pol piatej máme more času.

Cestou domov sa opäť raz presviedčame o „profesionalite“ autobusovej dopravy na Slovensku. Autobus z Čičmian má príchod do Ilavy tri minúty po tom, čo odtiaľ odchádza spoj do Trenčína. Pritom by mohol ísť aj skôr, veď v Čičmanoch stál už hodinu pred odjazdom. Neostáva nám nič iné, len čakať hodinu a pol na najbližší vlak. Dobrý pocit z dvoch naplno prežitých dní v našich krásnych horách nám to však nemôže pokaziť!

Fórum 21 príspevkov
Z Trenčína do Čičmian 13/04/16 21:14 21 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Chata Inovecká chata (Chata pod Inovcom) Inovecká chata, resp. Chata pod Inovcom sa nachádza vo výške 790 m, severne od vrcholu Inovec (1042 m), ktorý je najvyšším vrcholom pohoria Považský Inovec. Už desaťročia je obľúbeným cieľom turistov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia a predovšetkým v nedeľu sa tu stretávajú pravidelní návštevníci z radov trenčianskej turistickej obce. 02/03/13 Rastislav Cabala Považský Inovec
Túra Sám na hrebeni Myšlienka na prechod Západných Tatier ma sprevádzala určite od chvíle, keď som v jeden upršaný chladný deň začiatkom leta 1993 stretol medzi Volovcom a Hrubým vrchom chlapíka s veľkým batohom, kráčajúceho hrebeňom od západu na východ. V nasledujúcich rokoch som prešiel hrebeňmi viacerých slovenských pohorí, ale na Západné Tatry som si musel ešte počkať. Až v prvom roku nového tisícročia, keď som sa vymotal z bohémskeho víru študentského života, leto sa blížilo ku koncu a na krk mi dýchal nástup na vojenčinu, nastal okamih rozhodnutia. Keďže svet môjho parťáka sa medzičasom akosi zvertikalizoval a on stratil záujem o hrebeňovky, povedal som si, že to skúsim sólo. 11/08/08 Rastislav Cabala Západné Tatry
Túra Z Nitrianskej Blatnice do Piešťan Podľa meteorológov má dnes vrcholiť babie leto, tak som si v práci vzal deň voľna a netradične uprostred týždňa vyrážam do hôr. O pol deviatej ráno vystupujem z autobusu na malom námestí v Nitrianskej Blatnici. Po zelenej značke zamierim na severozápad, v ústrety vrchom zaliatym v slnečných lúčoch. Poľahky medzi nimi identifikujem miestnu dominantu Marhát, vysoký 748 m n. m. 03/12/07 Rastislav Cabala Považský Inovec
Najnovšie články na titulke
 
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. dnes Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Trenčína do Čičmian 13/04/16 21:14 21 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1213 m n. m.
    • min: 210 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2600 m
    • klesanie: 2150 m
  • Vzdialenosť
    • 60 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 09.06.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8962 ° SŠ
      dĺžka: 18.0443 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 18.5159 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.93045 ° SŠ
      dĺžka: 18.33079 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivak na Vápči
  • Voda
    • prameň nad Petrovou Lehotou, bufet na Homôlke, krčma v Zliechove
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ilava (vlak, bus) - Trenčín (vlak, bus)
      Čičmany (bus) - Ilava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.28)