Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ropíky v telese bývalého železničného mosta
Ropíky v telese bývalého železničného mosta Zatvoriť

Túra Hevlín – Dolní Věstonice - 3. etapa KPG

Na tretiu etapu putovania popri rieke Dyje som sa vybral sám. V Břeclavi som zistil, že vďaka IDJMK si môžem na železničnej stanici kúpiť jeden lístok na vlak aj autobus a to dokonca až do rakúskeho mestečka Laa an der Thaya. V TIC v obci Hevlín som strávil skoro 45 minút rozhovorom o živote s jeho veľmi ochotnou pracovníčkou. Dyje v tomto úseku je rovná, akoby bola narysovaná podľa pravítka a veľmi som sa tešil na sústavu 15 pevnôstok z 1. ČSR. Žiaľ, pre krátkosť času som sa vôbec nemohol venovať akvaduktu, rozhľadni, ani zámku v Drholci.

Vzdialenosť
33 km
Prevýšenie
+182 m stúpanie, -165 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 05.05.2018
Pohoria
Česká republika - Morava: Pavlovské vrchy (CHKO Pálava)
Trasa
Doprava
Hrušovany nad Jevíšovkou (vlak, bus) - Hevlín (bus)
Dolní Věstonice (bus) - Břeclav (vlak, bus)

Trasa

Hevlín – most ponad Dyje – Černá strouha – Anšovský potok – Hrabětický potok – Spalierbreite – Baštýnsky potok – Novosedly – Drholec – Brod nad Dyjí – Mušovská nádrž – Věstonická nádrž – Dolní Věstonice

Železničnú trať medzi Břeclavou a Znojmom prerábajú, a tak som striedavo cestoval vlakom a autobusom, až som vystúpil v Hrušovanoch nad Jevíšovkou a odtiaľto ma skutočný autobus odviezol do Hevlína. Vystúpil som na pekne upravenom námestí a hoci v TIC ešte nemali mať otvorené, ochotná pani ma pustila dnu a okrem pečiatky a pohľadníc mi skoro 45 minút rozprávala o živote v obci pred rokom 1989, ale hlavne po ňom. Bol by som zostal aj dlhšie, lebo sa veľmi zaujímala o situáciu u nás, ale čakalo ma 35 km a návrat do Bratislavy.

Okolo Hevlína je desať rybníkov, tak som si jeden bol obzrieť. Kúsok za ním je odpočívadlo na cyklotrase po bývalej signálke, s požičovňou kníh! Išlo by sa po nej fajn, len by som v podstate nevidel Dyje. Pokračoval som teda popri výpadovke do Rakúska, až som došiel k mostu ponad Dyje a po jej ľavom brehu, popod protipovodňovou hrádzou som začal putovanie.

Popri opevnenom "pravítku"

Prekvapilo ma, aká tu je Dyje úzka, len taká „čúrka“. Hrádza bola zarastená možno aj polmetrovou trávou, ale našťastie dolu bola vyjazdená cesta, a tak som v pohode kráčal. Počas celého dňa fúkal proti mne silný vietor a mal som pocit, že až tak slnko nepáli. Zato doma som sa ukázal ako „červený brat“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V podstate hneď vedľa mosta som našiel prvú pevnôstku. O kúsok ďalej na zvyšku piliera po bývalom železničnom moste boli dokonca dve. Vstup do nich bol v telese hrádze a bol to skok do možno metrovej jamy, čo som neriskoval. Dostal som sa tak až do tretej. Vnútri však nič nebolo, a tak, okrem možnosti tu v suchu prespať, to nebolo pre mňa nič zaujímavé. Pochopil som, že nemá zmysel nakúkať do každej, tak som ich potom len registroval. Zväčša boli obrastené stromami a na zatrávnenej hrádzi tvorili hájiky.

Dyje tu tečie rovno, ako podľa pravítka, poliami, sem-tam na brehu je nejaký strom a na jednom som našiel stopy po bobroch. Avšak to bola jediná stopa za celý deň. Keďže som bol sám a tým pádom som si určoval tempo aké mi vyhovovalo, mal som čas fotiť detaily prírody, a tak sa mi podarilo odfotiť veľmi z blízka vážku a neskôr, vďaka vetru, ktorý fúkal ku mne, aj zajaca. Až otrasy zeme, spôsobené mojou chôdzou, ho vyplašili.

Ak som mal nejaké obavy, ako prekročím prítoky Dyje, vyriešilo sa to hneď pri prvom prítoku – Černej strouhe. Vtekala cez teleso hrádze a ja som po vrchu pohodlne prešiel. Vošiel som ešte do jednej pevnôstky, ja ten typ volám trojgulometový, ale ani tu som nič mne ešte nevidené nezbadal. Podobajú sa tým u nás popri Morave. Na mape som si však všimol, že popri bývalej signálke sa ťahá druhá línia pevnôstok a to bola pre mňa novinka. Myslím, že popri Morave je len jedna línia.

Pri vtoku Anšovského potoka do Dyje je lesík a aspoň tam to vyzeralo na lužný les. Došiel som k mostu ponad Dyje. Aj ten strážila pevnôstka a neďaleko, priamo na hranici, je pomník padlým 21. 4. 1945. Odtiaľto sa dalo ísť poľnou cestou po povrchu hrádze. Hranica začala ísť stredom rieky a čoskoro som sa ocitol na rakúskom území, lebo tu na asi 1 km presahuje rakúsko za ľavý breh. Keďže tu všade bola tráva po pás, skúsil som ísť do vnútrozemia lesíkom, no ocitol som sa na pooranom poli, a tak som volil cestu trávou. Zaujala ma tabuľa s českým textom: Zákaz rybolovu a lovu zveriny – súkromný pozemok Österreich.

Smer vnútrozemie

Kúsok pred návratom do Česka bola na rieke jediná, malá perej. Dyje sa stočila do vnútrozemia. Prešiel som popri torze bývalého mosta a po cestnom moste som prešiel na druhý breh. O kúsok ďalej je železničný most a medzi nimi je, zdá sa, obývaný bývalý bunker. Strieľne sú zakryté a z jednej trčí komín. Pred cestným mostom je odpočívadlo na cykloceste s veľkými drevenými bocianmi.

Obednú pauzu som si urobil na vtoku Baštýnskeho potoka. Tu som uvidel prvé kačice a labute na rieke. Po obede som vykročil smerom k Novosedlom. Mostom od Jevíšovky prišla cyklocesta, ktorá pokračovala do borovicového lesíka, no pokračoval som po hrádzi. Trošku mi zatrnulo, keď som došiel na breh Polního potoka. Myslel som, že budem musieť kráčať po jeho brehu doprava, ale do Dyje ústil cez dve betónové rúry a tak som po nich pohodlne prešiel na druhú stranu.

Nasledoval dlhý, rovný úsek k mostu do Drholca. Na druhej strane som míňal akvadukt Litobratřického potoka a derivačného kanála. Žiaľ, zvolil som si zlú stranu, a tak som technický kúsok nevidel. Že nepôjdem pozrieť rozhľadňu U Křížku, mi bolo jasné od začiatku túry. Nebol na to jednoducho čas. Nešiel som pozrieť ani zámok. Už z diaľky bolo vidno, že je ošarpaný a z internetu som zistil, že je neprístupný.

Ocitol som sa na asfaltovom chodníku a vlastne už na brehu Mušovskej nádrže. Brehy sa od seba vzdialili, zjavilo sa kopu vtáctva a rybárov. Vďaka zoomu som odfotil volavku popolavú pri druhom brehu. Malým mostíkom som prešiel ponad totálne zelený potôčik a vošiel som do Brodu nad Dyjí. Musel som vyvinúť veľké úsilie, aby som nenastúpil do autobusu smer Mikulov, lebo som vedel, že ma čaká snáď najhorší úsek. Napojil som sa na cyklotrasu popod Kraví horu. Mal som síce pekné výhľady na Pálavu, vinohrady i vodnú plochu, ale okolo prechádzali cyklisti a prášili. Opäť vďaka zoomu som si pozrel a odfotil kostolík na ostrove, jediné čo zostalo po zatopení Mušova.

Prešiel som krížom cez asfaltku z priehradného múra, ktorý oddeľuje Mušovskú nádrž od Věstonickej a popri Rybnikářství Pohořelice som po asfaltovom chodníku kráčal úplne po brehu nádrže k ďalšej hrádzi, ktorá oddeľuje Věstonickú nádrž od Novomlýnskej. Bola tu kopa rybárov a napriek prudkému vetru nerušene sedeli či ležali v stanoch a čakali na záber. Potešil ma pohľad na husiu rodinku, kde rodičia vyviedli mláďatá na prvú plavbu. Neprekážali im ani skoro polmetrové vlny. Ja som mal silného protivetra za celý deň dosť, a tak som sa potešil odbočke doprava a bol som v Dolních Věstonicích.

Keďže múzeum bolo ešte otvorené, zašiel som si po pekné pečiatky, dopil poslednú vodu, zjedol polomáčané keksíky a autobus ma odviezol do Mikulova. Tu som si normálny autobus pomýlil s vlako-autobusom a terigal sa ním popod celú Pálavu do Klentnice, Pavlova, Milovic, Bulhary, Nejdeku, Lednice a až potom do Břeclavi. Samozrejme, že mi ušiel vlak a musel som čakať až na ďalší o 20.59 h. Aspoň som si dal výbornú a pomerne lacnú večeru v Arcadia Ristorante (Jana Palacha 6).

Dnešné putovanie popri Dyji bolo úplné iné ako predchádzajúce dve etapy. Jej tok bol silne upravený, ale neľutujem ani túto skúsenosť. Keď nič iné, zistil som, že aj medzi mestami Telč a Raabs an der Thaya chodí linkový autobus a to mi pomohlo logisticky vyriešiť posledné tri etapy medzi obcami Panenská Rozsíčka a Podhradí nad Dyjí.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie