Lezenie

Východná Žeruchová veža – Kniha

15.06.18
Jar prišla do Tatier skôr, ako to bolo po minulé roky. Skoré teplé dni premenili zimnú krajinu na prebúdzajúcu sa záhradu. Sneh rýchlo ustúpil, všade už vládne prevažne zelená farba. V slnečnú nedeľu kráčame na Chatu pri Zelenom plese, aby sme pokračovali smerom do Červenej dolinky. Máme na tento deň naplánované už druhé jarné lezenie v Tatrách. Tentokrát to bude cesta Kniha na Východnú Žeruchovú vežu s klasifikáciou za V UIAA.

Trasa

Kežmarská Biela voda – rázc. nad Matliarmi – Šalviový prameň – Kovalčíkova poľana – Chata pri Zelenom plese – Červená dolina – Východná Žeruchová veža a späť

Ku Chate pri Zelenom plese sme prišli celkom rýchlo, bolo pekné ráno, cesta rýchlo ubiehala. Na chate sme sa ani nezastavovali, ale pokračujeme bez prestávky ďalej. Pomaly naberáme výšku, tentokrát chodníkom smerom do Červenej doliny. Cestou stretáme chatára z Chaty pri Zelenom plese. Trochu sa s ním porozprávame, my o cieli kam ideme, on o tréningu po maródke. Rozhovor ale netrvá dlho a pokračujeme k nástupu na našu dnešnú cestu. Trasa nám nie je neznáma, máme ju ešte v pamäti z minulého roku, keď sme boli liezť Južný pilier. Dnes popri minuloročnom nástupe len prejdeme a pokračujeme kúsok ďalej. Netrvá dlho a vidíme začiatok dnešnej cesty.

Zhadzujeme batohy a dáme si trochu oddych. Dopĺňame tekutiny, vyberáme tyčinku na prejedenie, pozeráme na prvé metre nástupu. Cesta začína úsekom, čo je hodnotený za V. Preto je aj pri pohľade na spodnú časť vidieť, že dnes bude lezenie trochu náročnejšie, ako sme mávali bežne v Tatrách. Treba ale postupne svoju latku obtiažnosti pri lezení dvíhať, preto tomu bude tak aj dnes. Popri sedení, debate, myšlienkach čo nás dnes čaká, postupne začneme na seba nahadzovať lezecký výstroj, matroš, pripravovať laná. Prvú dĺžku dnes ťahám ja. Jedna menšia výhoda je, že cesta je zjavne preistená. Podľa popisu mali byť preistené len štandy, ako ale pozeráme do prvej dĺžky, tak kde-tu svieti v ceste aj nové postupové istenie. Len pohľadom sa ale cesta nevylezie, pozerám preto na lano, či by sme sa nedohodli, že by sa natiahlo samé. Nejako v tomto smere odmieta spolupracovať, povie mi len: “Chcel si liezť? Tak si ma natiahni sám!” No len sa zasmejem, však jasné, idem do toho. Zoberiem ho do ruky a naväzujem na seba. Cesta je pekná už na pohľad, tak prečo si ju nevychutnať so všetkým, čo k tomu patrí.

Prvá dĺžka

Pri lezení sa oplatí ísť podľa sprievodcu, čo určite platí aj v prvej dĺžke. Je to uvedené v niektorých popisoch, lebo sa dá sa ľahko naliezť do nie práve leziteľného miesta alebo do preliezania kosodreviny. Na to, že hneď prvý úsek v ceste nebol najľahší, sa liezol pomerne dobre. Nejako som ani nevnímal to, že si leziem a ťahám tatranskú päťku. Trochu asi tomu pomohli nejaké dva borháky alebo borhák a skoba. Na druhej strane, podľa iných popisov to bolo aj tak miesto, ktoré bolo ľahšie rýchlo prebehnúť, ako hľadať miesto na založenie vlastného istenia. Po prelezení časti za V, doliezam do ľahšieho úseku, miestami tak za III. Čoskoro vidím novučičký štand. Tam doliezam a vybudujem si istiace stanovište, aby mohol liezť parťák. Hlásim mu do vysielačky: “Štand, zruš.” Mišo odpovedá zrušené a s otázkou: “Máš dobré miesto na štande?” Poviem mu, že jasné mám. No musí si ešte odskočiť. Nejako mu sobotný obed krúti v črevách. Mne to ale neprekáža, pekne si odsadnem, upracem lano, vychutnávam krásne výhľady slnečného doobedia v stene. Pofukuje vietor, lezecká idylka uviazaného lezca na skale.

Netrvalo dlho, Mišo sa naväzuje a dolieza. Nezdržujeme sa veľmi, lebo máme ešte celú cestu pred sebou. Len prehodíme nepoužitý matroš a Mišo ťahá cestu ďalej. Na to, že druhá dĺžka mala byť o niečo ľahšia, hodnotená bola za IV, tak začiatok dal celkom zabrať. Nepekné traverzové, šikmé lezenie, občas nová skoba. Síce chyty sa nejaké dali nájsť, ale človek to lezie kadejako sa krútiac, ako užovka na slnku. Celkom zábavka, ale Mišo to vytiahol veľmi pekne. Ako neskôr hovoril, myslel si, že ako prelezie začiatok, tak to bude ľahšie. Doliezol ale zase na “zábavnejšie” miesto, kde nebolo veľa chytov a bolo treba hľadať cestu. Skaly tu boli skôr platňovitého charakteru, aj keď v malej miere, tým to bolo trochu náročnejšie.

Ďalšie dĺžky, Kniha

Druhá a tretia dĺžka neboli dlhé, preto Mišo jeden štand vynechal. Čoskoro počujem, že je na ďalšom. Teraz som si mohol vychutnávať zábavnú vykrúcačku na začiatku a hľadanie menších chytov tiež. Netrvalo veľmi dlho a stojíme spolu na mieste, kde začína dĺžka, ktorá nazvala cestu. Pred nami je doslova skalná kniha. Rad prišiel teraz na mňa, tak si ju vychutnám dokonale a na prvom.

Reálne bolo asi najhoršie sa odhodlať a veriť lezkám, že keď treba, budú držať aj na trenie. Dôvera musí byť o to väčšia, že to ťahám a padnúť by som nemal. Občas sa dal využiť roh, alebo teda skôr vhĺbenie, kde bola špára. Celkom dobre tlačila a zvierala nohu, ale za to dobre držala. Vyššie bola cesta kúsok ľahšia, bolo tam viac prasklín sťaby chyty alebo stupy. Doliezol som na štand, čo je hneď nad vrcholom knihového úseku. Použili sme ho hlavne z dôvodu, aby sme sa dobre videli a počuli pri lezení. Mišo si dĺžku vybehol celkom rýchlo a hneď pokračuje v ďalšom, už jednoduchšom úseku. Týmto sme preliezli asi najťažšie časti cesty.

Záverečné dĺžky

Tak ako vždy pri lezení, tak aj teraz držíme našu ideu lezenia. “Cesta je cieľ na vrchol štítu.” Nie je to pre nás len športová cesta, vyliezť a zlaniť. Samozrejme, keby bol nutné, tak z cesty je možnosť predčasne zlaniť. Nie je ju nutné doliezť až na vrchol Východnej Žeruchovej veže. Ďalšiu dĺžku, sčasti kosodrevinovú, sčasti skalnatú s náplňou seriózneho lezenia, som ťahal ja. Neskôr ďalšiu časť Mišo, aby sme doliezli na prvý možný zlaňák. Pokračujeme hrebeňom ďalej, až dolezieme na miesto, ktoré by sa dalo asi aj zliezť. Máme ale všetky veci vybraté, zliezanie tiež nevyzeralo úplne jednoducho, aspoň pri pohľade zhora, tak sa rozhodneme zlaniť. Jedno lano ale najskôr zabalíme a druhé použijeme na zlanenie.

Na záver trochu VhT

Po zlanení sme definitívne dokončili dnešné lezecké úseky a ostáva nám zbaliť veci a turisticky vystúpiť na vrchol hrebeňa, potom ešte na vrchol Východnej Žeruchovej veže. Hrebeň dosahujeme po trávach a pár skalnatých miestach. Je zjavné, že podobný cieľ malo viac lezcov, lebo vo svahu sú miestami zjavne vychodené úseky. Možné je, že to miestami vychodili lezci s menom “kamzík”. Je celkom zaujímavé, keď ich človek pri lezení zbadá a sleduje. Díva sa tak na teba, kúsok vedľa na skale, ako si lezieš, zakladáš istenie, on si tam sedí, pozerá na teba, čo to robíš, prežúva trávu. Keď ho to prestane baviť, tak sa otočí a, nechápajúc prečo so sebou ťaháš toľko vercajchu, odskáče preč.

Na vrchole Východnej Žeruchovej veže sa dlho nezdržujeme. Nevieme ani ako, ale čas dosť pokročil a ešte nás čaká cesta dolu. Používame klasickú zostupovú trasu, tentokrát z vrcholu nepridávame žiadne iné ciele, ako sme naposledy aj minulý rok. Zostup je po celkom dobrom chodníku, síce miestami plnom napadaných skaliek a podobného bordelu. Tu treba dávať pozor kde, človek stúpi, ale inak je celkom bezpečný. Netrvá dlho a narazíme na jeden z dvoch zlaňákov, ktoré sú v ceste. Tie nám uľahčia objektívne trochu ťažšiu časť zostupu. Hlavne za mokra by to bolo nepríjemné. Počas zlaňovania sa niekde vytiahol jeden oblak, čo si povedal, že nás trochu postraší. Bolo to ale naozaj postrašenie, padlo len pár kvapiek na osvieženie a bolo po daždi.

Netrvá dlho a sme dolu pod stenou, za nami je krásna cesta v peknom tatranskom počasí. Všade vládol pokoj, minimum ľudí. Nás čaká zostup na chatu, aby sme doplnili energiu a tekutiny. Na to, že sme jedli naposledy ráno, na začiatku cesty, hlad ešte neprišiel. Pokiaľ prídeme na chatu, isto bude. Teraz ostávajú v hlave krásne pocity po lezeckom výkone a tiež v žalúdku pocit z radosti na niečo dobré čo si dáme.

Keď sme prišli na chatu, všade bolo prázdno, len chatár v kuchyni. Pamätal si na nás od rána, povypytoval sa, ako sa liezlo, ako bolo. Prebehla príjemná kamarátska debata o všetko možnom aj nemožno a neskôr zase parádna obedo-večera. Po nej ostávalo deň zavŕšiť zostupom k autu na Bielej vode a cestou domov.

Fórum 2 príspevky
Východná Žeruchová veža – Kniha 18/06/18 12:43 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. 19/11/19 Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Cyklotúra Okruh cez Stelvio, Mortirolo, Gaviu a Umbrailpass Bol koniec leta a počasie sa mierne kazilo, ako aj tento rok. Stále koncom augusta boli nejaké búrky a my sme nemohli nájsť správny termín, kedy vyraziť na v poradí už druhý cyklovýjazd do Dolomitov. V pláne bolo prejsť dvojdňovú trasu cez tri sedlá, so začiatkom v kempe v Trafoi a prespaním v penzióne Belvedere, tesne pod Passo Mortirolo. Návrat bol plánovaný cez Passo Gavia. 03/10/19 Michal Mikuláš Svet
Ferrata Novinky na ferrate Skalka v Kremnických vrchoch Via ferrata na Skalke už nie je pre návštevníkov neznáma a preto mojím cieľom nebude popisovať to, čo už je na stránkach HIKING.SK v samostatnom článku. Tento rok v lete na ferrate na Skalke pribudli dve novinky. Prvou je lanový visutý most, ktorý je v tomto čase najdlhší na Slovensku, druhou novinkou je lezecká sieť. 30/07/19 Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Východná Žeruchová veža – Kniha 18/06/18 12:43 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2080 m n. m. – Východná Žeruchová veža

    • min: 915 m n. m. – Kežmarská Biela voda

  • GPS súradnice
    • šírka: 49.21633 ° SŠ
      dĺžka: 20.21808 ° VD
      » Mapa

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1200 m

    • klesanie: 1200 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: 5 UIAA

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 13.05.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.18758 ° SŠ
      dĺžka: 20.29249 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.18758 ° SŠ
      dĺžka: 20.29249 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata pri Zelenom plese, Šalviový prameň

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Tatranská Lomnica (vlak, bus) - Biela voda (bus, platené nestrážené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.69 (0.09)