Extra

Zbojnícka chata (100. výročie)

22.06.07
V poradí už šiesta súčasná vysokotatranská chata oslavuje v týchto dňoch sté výročie svojej existencie. Štafeta osláv storočnice prešla z Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny. Štvrťstoročie sa štafeta zdrží nad Dlhým plesom, aby vzdala hold všetkým ľuďom, čo budovali našu „Zbojníčku“.

Jedna chata, viac mien

Slovensky: útulňa nad Dlhým plesom, Zbojnícka útulňa, Zbojnícka chata, Zbojníčka
Poľsky: Zbójnickie Schronisko, Schronisko w Dolinie Staroleśnej, Trupiarnia (márnica)
Maďarsky: Rablómenház, Rablómenedékház, Hosszútavi menedékház
Nemecky: Räuberhütte, Räuberhőhle (Zbojnícka jaskyňa)

Čriepky z histórie

Základom Zbojníckej chaty bola jednoduchá kamenná poľovnícka útulňa, ktorú v roku 1907 severozápadne nad Dlhým plesom postavila Štátna lesná správa z Liptovského Hrádku z predvídavej iniciatívy jej vtedajšieho riaditeľa Imricha Csíka. Ochranná chatka bola jednopriestorová, ponurá a vlhká pozdĺžneho tvaru. V roku 1910 útulňu opatrili železnou pieckou, pričňami a umožnili tak núdzový a krátkodobý pobyt aj zriedkavým turistom a horolezcom. Dvere, obloky i skromné zariadenie neobhospodarovanej útulne však vandali často ničili. V roku 1924 štát opustený bezmenný objekt ochotne prenajal ústrediu Klubu československých turistov Praha, ktorý ho po menších úpravách prenajímal v letných sezónach rôznym záujemcom (hospodárom). Tí okrem skromného ubytovania pre 16 - 20 osôb poskytovali aj jednoduchú stravu a občerstvenie. Prvým známym správcom chaty v lete 1927 bol poslucháč lesného inžinierstva a vášnivý horolezec Pravdomil Svoboda z Příbrami, neskorší známy univerzitný profesor a ochranca tatranských lesov.

Počnúc rokom 1928 tu v letných sezónach chatárčil populárny Dezider Palkovič zo Žiliny. Od začiatku roku 1933 pôsobil na chate Palkovič spoločne s Petrom Tomčíkom z Liptovského Mikuláša. Tu im ako vysokohorský nosič vypomáhal aj priateľ Štefan Zamkovský. Práve on v marci 1933 nazval dovtedy oficiálne nepomenovanú útulňu Zbojníckou chatou. Názov sa rýchlo ujal aj preto, že v jej blízkosti sú Zbojnícke plesá, Zbojnícke veže, Zbojnícke sedlo i iné lokality pripomínajúce svojimi názvami zbojníkov. V jeseni 1933 vonkajšie steny obložili drevom, vybudovali krytú verandu, pristavali sklad a chatu prispôsobili aj na zimnú prevádzku. Začiatkom 40. rokov pribudovali k chate novú vstupnú verandu. Prestavbou pôvodnej sa získali nové vnútorné priestory za spolupôsobenia Eduarda Kirchnera z Prešova. Tým kapacita spoločnej nocľahárne vzrástla na 28 lôžok. Počas vojnových rokov chatárčil Kežmarčan Zolo Pavličko, ktorý sem prišiel z dnes už neexistujúcej Chaty pod Veľkým bokom v Nízkych Tatrách. Chata prešla ďalšou rozsiahlou rekonštrukciou aj v rokoch 1984 - 1986, počas ktorej pribudlo ústredné kúrenie. Do vynovenej prevádzky bola uvedená 8. novembra 1986. Avšak 14. júna 1998 bola úplne zničená požiarom. Zásluhou nadšených priaznivcov a súčasného chatára Eduarda Záhora už o dva roky na troskách pôvodnej vznikla nová Zbojnícka chata, akú poznáme dnes.

Upravený a doplnený text o histórii pochádza z publikácie JÁNA GAŠPARA – TATRY, STARÉ POHĽADNICE ROZPRÁVAJÚ, 2002.

Stručný prehľad hospodárov chaty

1924 – 1927 viacerí sezónni hospodári (konkrétne mená nie sú známe)
1927 – 1928 Pravdomil Svoboda
1928 – 1933 Dezider Palkovič („Dežko“)
1933 – 1936 Dezider Palkovič a Peter Tomčík
1936 – 1942 Dezider Palkovič a neskôr Eduard Kirchner („Edo“)
1942 – 1946 Zoltán Pavličko („Zolo“)
1946 – 1948 Vladimír Lang („Vlado“)
1948 – 1950 František Barilla
1950 – 1961 Alexius Kőrtvélyessy („Gróf“)
1961 – 1969 František Kele
1969 – 1973 Belo Kapolka
1973 – … Ľudovít Záhor („Edo“)

Dve výročia

14. júna 2007 sme si pripomenuli 9 rokov od ničivého požiaru. O dva dni neskôr, v sobotu 16. júna na poludnie, boli návštevníci chaty účastníkmi veselej akcie. Spolu s oslavou stého roku vzniku Zbojníckej chaty boli symbolicky otvorené po zimnej uzávere vysokohorské chodníky Tatier. Do ďalšej storočnice želáme našej „Zbojníčke“ kvalitné služby bez zbojníckych cien a medzi hosťami žiadnych „zbojníkov“.

Ďalšie informácie o chate nájdete v samostatnom článku.

Fórum nová téma
Zbojnícka chata (100. výročie) 22/06/07 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia. 02/08/19 Tomáš Trstenský Pohronský Inovec, Vtáčnik, +
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. 20/07/19 Tomáš Trstenský Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbeľ, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbeľ a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. 15/10/19 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zbojnícka chata (100. výročie) 22/06/07 00:00 nová téma
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.19)