Túra

Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG

11.07.18
Po troch týždňoch som sa opäť vybral putovať popri rieke Dyje a bol som veľmi rád, že sa mohol pridať aj Mivy. Kúpili sme si za 150,- Kč celodenný lístok pre dvoch na IDJMK, a keby sme to vedeli skôr, mohol naň Mivy cestovať už z Hodonína. Kedy sa niečoho podobného dožijeme na Slovensku? Ráno bola taká hmla, že z vlaku nebolo vidno ani okolie koľajníc, no po vystúpení z autobusu v Hevlíne sa to zlepšilo a napokon pieklo slnko.

Trasa

Hevlín – Dyje – akvadukt Neurisse – pěchotní srub Závora – táborisko vodákov Hrádek – Křídlůvky – Valtrovice – Krhlovice – Tasovice – Dyje obec – Dobšice – Znojmo

Dnes sme sa v ITC Hevlín nezastavili, mali sme pred sebou naozaj dlhú trasu. Došli sme k rieke a vykročili proti jej prúdu. Obaja sme mali len tenisky a hoci boli nepremokavé, veľmi rýchlo sme boli mokrí až po pás. V noci pršalo, ranná hmla sadla na trávu a kráčali sme trávou po pás. Bolo však teplo a vedeli sme, že nohavice nám rýchlo uschnú. Pri Ropíkoch sme sa nezastavovali, najmä pre mňa po minulej túre už neboli vôbec zaujímavé. Mali sme okrem sochy v Znojme dva ciele – akvadukt a pěchotní srub Závora.

Ani mokré nohavice nás neodradili v obdivovaní a fotení veľkých orosených pavučín v tráve. Kriaky okolo Dyje boli plne listnaté a tak husté, že sme rieku, hoci sme od nej kráčali pár metrov, vôbec nevideli.

Po minulej túre, keď som minul akvadukt pred Drnholcom, som si trasu naštudoval podrobne a vedel som, že musíme prejsť cez most do Rakúska, aby sme ho videli. Rakúski rybári pod ním chytali ryby a my sme sa hlavne potešili tomu, že prestala vysoká tráva. Kráčali sme po násype, Dyje sme pod sebou za húštinami len tušili a napokon sme sa od nej odklonili. Zato nás fascinovala hmla, prevaľujúca sa na okolitých poliach. Bolo to veľmi zaujímavé.

Napokon sme došli k akvaduktu, kde sa križuje potok Pulkau a asi osem metrov nad ním tečie v kovovom koryte Mlýnská strouha. Na lúčke je stĺp s krížom a nejakými erbmi. Neskôr som si doma pozrel fotky, ako vodáci akvadukt i potok Pulkau splavovali. Môže to byť zaujímavé, plávať nad vodou. Veď aj Elán spieva – Voda čo ma drží nad vodou.

Keď sme sa naobdivovali technického diela našich predkov, pokračovali sme proti prúdu potoka Pulkau k mostu a vrátili sme sa k akvaduktu z druhej strany. Mali sme na výber, či sa vrátime späť k mostu ponad Dyje, alebo pôjdeme džungľou popri Mlýnskej strouhe. Vybrali sme si to druhé a dali sme si poriadne do tela! Chvíľami sme sa priam plazili popod stromy, narazili sme na staré hraničné tabule a napokon sme vyšli na okraji poľa s obilím a jeho okrajom sme sa prebojovávali k poľnej ceste. Opäť sme boli mokrí, a tak sme sa potešili, keď sme sa priblížili k cestnému mostu ponad Dyje a videli sme pěchotní srub Závora. Došli sme k nemu, vyzliekli si mokré nohavice a tenisky a kým schli, obedovali sme. Zrubov ako je tento, je v Petržalke hneď niekoľko, a tak som ani neľutoval, že nie je dnes sprístupnený.

Keď sme sa najedli a obschli, pokračovali sme okrajom poľa, lebo lužný les popri Dyji nebol veľmi schodný. V diaľke napravo bolo vidno kostol v Dyjákoviciach. Občas sme zašli k toku rieky, lebo boli k nej vyšliapané cestičky od rybárov. Dyje tu má lenivý tok, vytvára pár ostrovov a má sotva pár centimetrov vody. Cez pole sme opäť zazreli kostol a to bola obec Hrádek. Doputovali sme k vodáckemu kempu na brehu Dyje a mňa vcelku prekvapili tri latríny a altánok s ohniskom. Tu je povolené stanovanie, je tu miesto na vytiahnutie lodí z vody.

Popri drobnom prítoku Dyje sme došli k asfaltke z Hrádku do Jaroslavíc. V diaľke bolo vidno za stromami obrovskú budovu zámku, ktorá vraj kvôli dedičským a reštitučným nárokom chátra. Po asfaltke sme prešli len kúsok a opäť sme kráčali po brehu Dyje, za ktorou sa rozkladal obrovský Dolní a Horní Jaroslavický rybník. Potešili sme sa prvým čerešniam na stromoch a veru chutili náramne!

Kvôli prítoku, cez ktorý nebol na mape nakreslený mostík, sme odbočili poľnou cestou doprava, a tak sme mohli na poliach obdivovať obrovské kolesá zavlažovacích hadíc. Došli sme do Valtrovic, zabočili doľava a popri kaplnke a Ropíkoch sme opäť poľom došli na breh Dyje. Tá sa v týchto končinách hodne krúti a napriek tomu, že sú okolo nej polia, je tu vcelku divočina.

Došli sme ku kanálu Krhovice Hevlín, popri ňom k asfaltke a po nej k mostu ponad Dyje. Zabočili sme doprava a poľnou cestou sme kopírovali tok Dyje. Na mape som mal most ponad ňu do Krhovic, no zostali po ňom len drevené piliere. Zato sme zbadali na Dyji prvé kanoe. Chlap však musel partnerku ťahať aj s kanoe na lane, lebo bolo tak málo vody, že škreli o dno. Neplánovane sme tak došli po ľavom brehu k hati a mostíkom sme prešli ponad Mlýnsku strouhu na druhý breh. Už som pochopil, prečo je v rieke tak málo vody. Tu totiž začínajú dva kanály (Mlýnska strouha a Krhovice Hevlín) a tie z nej odoberajú vodu.

Po brehu Dyje a okrajom polí sme došli k asfaltke a k mostu do Tasovic. Naľavo sa rozprestieral lom na Kraví hore. Po moste sme prešli na pravý breh Dyje a pokračovali sme po modrej značke a Svatoklementskej ceste. Zaujímavé bolo, že značka vchádzala bránou do areálu schátralého kaštieľa, ktorý má na brehu Dyje asi budovu bývalého mlyna.

Mivy už nemal vodu, a tak poprosil jednu ochotnú pani o načapovanie z vodovodu. Dyje sa tu prehrýza cez kopce, tak sme sa zrazu ocitli vysoko nad ňou v PR Tasovické svahy a neskôr Dyjské svahy. V jednom ropíku je funkčný bufet, iný je premenený na malé múzeum. Preplazila sa nám cez chodník krásna užovka fŕkaná, veľmi podobná zmiji. To sme v horúčave začínali mať obaja plné zuby pochodu, a to nás ešte čakala kopa kilometrov. Rozhodli sme sa napokon nejsť popri Dyji až do Znojma, ale po prejdení okrajom obce Dyje sme došli asfaltkou do obce Dobšice a z nej po cyklotrase rovno do Znojma. Za zmienku určite stojí NS Po památkach Napoleona, ktorú sme križovali.

Došli sme k Louckému klášteru a začal som v pamäti pátrať, kade sa ide ku Kristkovej soche. Napokon nám poradili mladí pri bufete a zišli sme k Dyji. Tu sme sa opäť pýtali a keď nikto o nej nevedel, zmienil som sa o divnej soche a hneď vedeli o čom je reč. Napokon sme stáli pár metrov od zasklenej kaplnky v skale. Poprosili sme okoloidúcu psíčkarku, aby nás na pamiatku odfotila a po schodoch sme sa vrátili k Louckému klášteru. Zahli sme doľava a skončili v prvom bufete. Skvelá studená žltá socialistická malinovka - len tak v nás zasyčala. Miestni štamgasti nechceli veriť, že sme peši došli až z Hevlína. Veľmi sme sa nechceli zapájať do debaty, práve hodnotili hokej, a tak sme sa odšuchtali posledné stovky metrov na železničnú stanicu.

Nasledovala jazda vlakom a autobusom do Břeclavi, kde Mivymu ušiel posledný vlak a musela preňho prísť manželka. A tak sme sa zatiaľ predbežne dohodli, že na úsek Znojmo Vranov nad Dyjí si zapožičiame bicykle od Českých dráh a pre zmenu takto skúsime prejsť NP Dyje.

Užitočné odkazy

Fórum 3 príspevky
Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG 16/07/18 12:03 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Potulky Levočskými vrchmi II. - Čierna hora Večer po túre sa niesol v znamení varenia gulášu. Plánovali sme posedieť si vonku pri ohníku, no spustil sa lejak, a tak sme sedeli dnu, v peci pukotal oheň, Pelé rozozvučal struny na gitare a pri sviečkach sme strávili veľmi príjemný večer, ktorý sa pretiahol až do neskorej noci. Guláš bol fantastický, priam sa po ňom pýtal nejaký pohárik. Zažil som veľké prekvapenie, keď Pelé vytiahol fľašku Biatec – Cuvée biele ročník 2012. Viezol ho sem autom, len aby ma prekvapil. Tak už viem, čím si budem chcieť pripiť na oslavách 30. výročia vzniku TOM Biatec v roku 2019. Pršalo vytrvalo, a tak sme si plány na ráno nerobili, však sa ukáže až sa prebudíme. 21/04/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. dnes Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. včera Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG 16/07/18 12:03 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Dyjsko-svratecký úval

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 267 m n. m.

    • min: 177 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 297 m

    • klesanie: 208 m

  • Vzdialenosť
    • 41 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 26.05.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7524 ° SŠ
      dĺžka: 16.3804 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.85642 ° SŠ
      dĺžka: 16.04626 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Hrušovany nad Jevíškou (vlak, bus) - Hevlín (bus)
      Znojmo (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
2.39 (1.82)