Túra

Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG

11.07.18
Po troch týždňoch som sa opäť vybral putovať popri rieke Dyje a bol som veľmi rád, že sa mohol pridať aj Mivy. Kúpili sme si za 150,- Kč celodenný lístok pre dvoch na IDJMK, a keby sme to vedeli skôr, mohol naň Mivy cestovať už z Hodonína. Kedy sa niečoho podobného dožijeme na Slovensku? Ráno bola taká hmla, že z vlaku nebolo vidno ani okolie koľajníc, no po vystúpení z autobusu v Hevlíne sa to zlepšilo a napokon pieklo slnko.

Trasa

Hevlín – Dyje – akvadukt Neurisse – pěchotní srub Závora – táborisko vodákov Hrádek – Křídlůvky – Valtrovice – Krhlovice – Tasovice – Dyje obec – Dobšice – Znojmo

Dnes sme sa v ITC Hevlín nezastavili, mali sme pred sebou naozaj dlhú trasu. Došli sme k rieke a vykročili proti jej prúdu. Obaja sme mali len tenisky a hoci boli nepremokavé, veľmi rýchlo sme boli mokrí až po pás. V noci pršalo, ranná hmla sadla na trávu a kráčali sme trávou po pás. Bolo však teplo a vedeli sme, že nohavice nám rýchlo uschnú. Pri Ropíkoch sme sa nezastavovali, najmä pre mňa po minulej túre už neboli vôbec zaujímavé. Mali sme okrem sochy v Znojme dva ciele – akvadukt a pěchotní srub Závora.

Ani mokré nohavice nás neodradili v obdivovaní a fotení veľkých orosených pavučín v tráve. Kriaky okolo Dyje boli plne listnaté a tak husté, že sme rieku, hoci sme od nej kráčali pár metrov, vôbec nevideli.

Po minulej túre, keď som minul akvadukt pred Drnholcom, som si trasu naštudoval podrobne a vedel som, že musíme prejsť cez most do Rakúska, aby sme ho videli. Rakúski rybári pod ním chytali ryby a my sme sa hlavne potešili tomu, že prestala vysoká tráva. Kráčali sme po násype, Dyje sme pod sebou za húštinami len tušili a napokon sme sa od nej odklonili. Zato nás fascinovala hmla, prevaľujúca sa na okolitých poliach. Bolo to veľmi zaujímavé.

Napokon sme došli k akvaduktu, kde sa križuje potok Pulkau a asi osem metrov nad ním tečie v kovovom koryte Mlýnská strouha. Na lúčke je stĺp s krížom a nejakými erbmi. Neskôr som si doma pozrel fotky, ako vodáci akvadukt i potok Pulkau splavovali. Môže to byť zaujímavé, plávať nad vodou. Veď aj Elán spieva – Voda čo ma drží nad vodou.

Keď sme sa naobdivovali technického diela našich predkov, pokračovali sme proti prúdu potoka Pulkau k mostu a vrátili sme sa k akvaduktu z druhej strany. Mali sme na výber, či sa vrátime späť k mostu ponad Dyje, alebo pôjdeme džungľou popri Mlýnskej strouhe. Vybrali sme si to druhé a dali sme si poriadne do tela! Chvíľami sme sa priam plazili popod stromy, narazili sme na staré hraničné tabule a napokon sme vyšli na okraji poľa s obilím a jeho okrajom sme sa prebojovávali k poľnej ceste. Opäť sme boli mokrí, a tak sme sa potešili, keď sme sa priblížili k cestnému mostu ponad Dyje a videli sme pěchotní srub Závora. Došli sme k nemu, vyzliekli si mokré nohavice a tenisky a kým schli, obedovali sme. Zrubov ako je tento, je v Petržalke hneď niekoľko, a tak som ani neľutoval, že nie je dnes sprístupnený.

Keď sme sa najedli a obschli, pokračovali sme okrajom poľa, lebo lužný les popri Dyji nebol veľmi schodný. V diaľke napravo bolo vidno kostol v Dyjákoviciach. Občas sme zašli k toku rieky, lebo boli k nej vyšliapané cestičky od rybárov. Dyje tu má lenivý tok, vytvára pár ostrovov a má sotva pár centimetrov vody. Cez pole sme opäť zazreli kostol a to bola obec Hrádek. Doputovali sme k vodáckemu kempu na brehu Dyje a mňa vcelku prekvapili tri latríny a altánok s ohniskom. Tu je povolené stanovanie, je tu miesto na vytiahnutie lodí z vody.

Popri drobnom prítoku Dyje sme došli k asfaltke z Hrádku do Jaroslavíc. V diaľke bolo vidno za stromami obrovskú budovu zámku, ktorá vraj kvôli dedičským a reštitučným nárokom chátra. Po asfaltke sme prešli len kúsok a opäť sme kráčali po brehu Dyje, za ktorou sa rozkladal obrovský Dolní a Horní Jaroslavický rybník. Potešili sme sa prvým čerešniam na stromoch a veru chutili náramne!

Kvôli prítoku, cez ktorý nebol na mape nakreslený mostík, sme odbočili poľnou cestou doprava, a tak sme mohli na poliach obdivovať obrovské kolesá zavlažovacích hadíc. Došli sme do Valtrovic, zabočili doľava a popri kaplnke a Ropíkoch sme opäť poľom došli na breh Dyje. Tá sa v týchto končinách hodne krúti a napriek tomu, že sú okolo nej polia, je tu vcelku divočina.

Došli sme ku kanálu Krhovice Hevlín, popri ňom k asfaltke a po nej k mostu ponad Dyje. Zabočili sme doprava a poľnou cestou sme kopírovali tok Dyje. Na mape som mal most ponad ňu do Krhovic, no zostali po ňom len drevené piliere. Zato sme zbadali na Dyji prvé kanoe. Chlap však musel partnerku ťahať aj s kanoe na lane, lebo bolo tak málo vody, že škreli o dno. Neplánovane sme tak došli po ľavom brehu k hati a mostíkom sme prešli ponad Mlýnsku strouhu na druhý breh. Už som pochopil, prečo je v rieke tak málo vody. Tu totiž začínajú dva kanály (Mlýnska strouha a Krhovice Hevlín) a tie z nej odoberajú vodu.

Po brehu Dyje a okrajom polí sme došli k asfaltke a k mostu do Tasovic. Naľavo sa rozprestieral lom na Kraví hore. Po moste sme prešli na pravý breh Dyje a pokračovali sme po modrej značke a Svatoklementskej ceste. Zaujímavé bolo, že značka vchádzala bránou do areálu schátralého kaštieľa, ktorý má na brehu Dyje asi budovu bývalého mlyna.

Mivy už nemal vodu, a tak poprosil jednu ochotnú pani o načapovanie z vodovodu. Dyje sa tu prehrýza cez kopce, tak sme sa zrazu ocitli vysoko nad ňou v PR Tasovické svahy a neskôr Dyjské svahy. V jednom ropíku je funkčný bufet, iný je premenený na malé múzeum. Preplazila sa nám cez chodník krásna užovka fŕkaná, veľmi podobná zmiji. To sme v horúčave začínali mať obaja plné zuby pochodu, a to nás ešte čakala kopa kilometrov. Rozhodli sme sa napokon nejsť popri Dyji až do Znojma, ale po prejdení okrajom obce Dyje sme došli asfaltkou do obce Dobšice a z nej po cyklotrase rovno do Znojma. Za zmienku určite stojí NS Po památkach Napoleona, ktorú sme križovali.

Došli sme k Louckému klášteru a začal som v pamäti pátrať, kade sa ide ku Kristkovej soche. Napokon nám poradili mladí pri bufete a zišli sme k Dyji. Tu sme sa opäť pýtali a keď nikto o nej nevedel, zmienil som sa o divnej soche a hneď vedeli o čom je reč. Napokon sme stáli pár metrov od zasklenej kaplnky v skale. Poprosili sme okoloidúcu psíčkarku, aby nás na pamiatku odfotila a po schodoch sme sa vrátili k Louckému klášteru. Zahli sme doľava a skončili v prvom bufete. Skvelá studená žltá socialistická malinovka - len tak v nás zasyčala. Miestni štamgasti nechceli veriť, že sme peši došli až z Hevlína. Veľmi sme sa nechceli zapájať do debaty, práve hodnotili hokej, a tak sme sa odšuchtali posledné stovky metrov na železničnú stanicu.

Nasledovala jazda vlakom a autobusom do Břeclavi, kde Mivymu ušiel posledný vlak a musela preňho prísť manželka. A tak sme sa zatiaľ predbežne dohodli, že na úsek Znojmo Vranov nad Dyjí si zapožičiame bicykle od Českých dráh a pre zmenu takto skúsime prejsť NP Dyje.

Užitočné odkazy

Fórum 3 príspevky
Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG 16/07/18 12:03 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. dnes Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. včera Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Glarnské Alpy – ku Spitzmeilenhütte Nechce sa mi tomu veriť. Je pol jedenástej v noci a vonku v tme neustále prší. Pritom predpoveď počasia na zajtra jasne hovorí o modrej oblohe a veľmi príjemných teplotách na túto časť roka. Spoľahnúť sa na serióznosť švajčiarskych meteorológov? Skúsim. Nachystám si veci do hôr. Láka ma to tam. Zažil som totiž Alpabfahrt v obci Mels. Slávnostný jesenný návrat dobytka z letných pastvín. Trvá to zvyčajne tri víkendy. Cez dve desiatky slávnostné vyzdobených stád si majitelia rozoberú do svojich maštalí. Výzdobu hocktorej kravičky by závidela aj nejedna krojovaná nevesta. Je to aj divácky zaujímavé divadlo. No svedčí to aj o rozsiahlosti priestorov, ktoré salaše (Alp) pre svoju činnosť potrebujú. A táto oblasť je mojím cieľom. Terén pod vrchom Spitzmeilen a tam položená chata Spitzmeilenhütte. 22/10/19 Vladimír Mikuš Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hevlín – Znojmo - 4. etapa KPG 16/07/18 12:03 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Dyjsko-svratecký úval

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 267 m n. m.

    • min: 177 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 297 m

    • klesanie: 208 m

  • Vzdialenosť
    • 41 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 26.05.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7524 ° SŠ
      dĺžka: 16.3804 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.85642 ° SŠ
      dĺžka: 16.04626 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Hrušovany nad Jevíškou (vlak, bus) - Hevlín (bus)
      Znojmo (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
2.99 (2.28)