Rozhovor

Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny

17.06.18
Spoločne s otcom - Ivanom Bohušom starším, tvoria známy autorský kolektív zaoberajúci sa tatranskou históriou. Nielen že píšu o Tatrách, ale v nich žijú, športujú, pracujú a odhaľujú zabudnuté fakty. Vo vlastnom vydavateľstve IB Vysoké Tatry stvorili dvadsaťpäť titulov a množstvo pohľadníc. Iveta a Ivan Bohušovci.

Čo pre Vás znamenajú Tatry? Je to Vaše rodisko alebo aká bola Vaša životná púť do Tatier?

Ivan: Na príchod do Tatier z Popradu si už nepamätám, mal som len dva roky. Otec vtedy získal v Tatranskej Lomnici miesto riaditeľa Múzea TANAP-u a v budove starého múzea sme aj bývali. Isté je, že som tu prežil pekné detstvo.

Iveta: Mala som mamu z Tatranskej Lomnice, prázdniny, víkendy, to bol začiatok púte, ktorou sa mi stali Tatry domovom.

Prezraďte nám, ktoré miesta máte v Tatrách najradšej? Ktorý štít, dolinu, horskú chatu, vodopád a tatranskú osadu máte najradšej?

Ivan: Nevedel by som oddeliť štít od doliny a potoka, ktorý ňou preteká. Takže asi všetky kúty Tatier mám rád. Ale jednoznačne uprednostňujem tie menej navštevované. Ako príklad mi napadá Ťažká dolina.

Viedli Vás rodičia k pobytu a k láske k horám?

Akosi cielene určite nie. Ale vyrastali sme v prostredí, ktoré nás tam prirodzene nasmerovalo.

Vediete taktiež Vaše potomstvo k láske k horám?

Určite áno. Pohľad z okna a hory ako na dlani, to boli pre dcéry prvé kontakty a s pribúdajúcim vekom výlety a stále náročnejšie túry.

Rodina Bohušovcov (foto: rodinný archív Bohušovcov)

Rodina Bohušovcov (foto: rodinný archív Bohušovcov)

Akým športom sa venujete vo Vašom voľnom čase?

Ivan: V minulosti to bolo predovšetkým horolezectvo, podnikli sme aj niekoľko pekných spoločných výstupov, ktoré sme zavŕšili v svadobnej obradnej sieni.

Iveta: Ivo sa stále intenzívne venuje vysokohorskej turistike, skialpinizmu a cykloturistike. Pre mňa sú výlety a túry stále relaxom, pôžitkom v každom ročnom období.

Kto je u Vás v rodine najviac zapálený pre fotografovanie našich hôr?

Určite Ivan, ktorý si zábery triedi podľa lokality a aj keď nespočetnekrát bol na niektorom mieste, stále je to iné, príroda má neskutočné čaro. Keďže mladšia dcéra Katka sa venuje lezeniu a skialpinizmu, fotoaparát má tiež so sebou na zdokumentovanie výstupov.

Tatry Vás taktiež živia. Pracujete vo vlastnom vydavateľstve, ktoré vydalo od roku 1992 viacero publikácií o Tatrách.

Ivan: Áno, Tatry nás živia. Iveta pracuje ako správca penziónu a ja na vysokohorskom klimatickom observatóriu ako technik. Publikovanie a vydávanie kníh je náš koníček – poriadne drahý, a tak musí na seba aj zarobiť.

Koľko publikácii ste vydali a ktoré dielo bolo najnáročnejšie na dokončenie?

Iveta: Vydali sme dvadsaťpäť titulov, z toho dva boli preložené do poľského jazyka.

Ivan: Otec sa celý profesionálny život venoval regionálnej histórii. Pripravil množstvo materiálov, niektoré z nich bolo treba len dať do knižnej podoby. Ale mnohé informácie treba dopĺňať a aktualizovať. Napríklad, keď sme vydávali knižku o Štefanovi Zamkovskom, strávil som celý týždeň v archíve dohľadávajúc niektoré detaily súvisiace so znárodnením a jeho núteným odchodom z chaty. Výsledkom hľadania v množstve materiálov bolo len niekoľko krátkych viet. V súvislosti s vydávaním kníh si pamätáme hlavne na milé stretnutia s autormi a inými ľuďmi, ktorí nám boli nápomocní.

Okrem vydávania kníh sa venujete výrobe pohľadníc. Je v dobe elektronických vynálezov stále záujem turistov o zasielanie pozdravov klasickou poštou?

Na konkurenciu v podobe e-mailov, neskôr SMS a MMS Slovenská pošta reagovala zvýšením cien. Kedysi sa takmer všade s pohľadnicami predávali aj poštové známky. Dnes sa ich posiela niekoľkonásobne menej, mnohí ľudia si ich kupujú len do vlastnej zbierky. Ale napriek tomu pohľadnice editujeme aj naďalej, je to naša srdcová záležitosť.

Okrem vlastných publikácií prispievate aj do iných médií. Kde všade sa môžeme stretnúť s Vašou publikačnou činnosťou?

Ivan: Iveta šíri informácie o Tatrách pomerne nezvyklým spôsobom. Vytvorila niekoľko audiovizuálnych pásiem s rôznou tematikou, ktoré prezentuje záujemcom v hoteloch, penziónoch, školách... Ja som veľmi rád, že občas môžem svoje fotky a texty prezentovať na stránkach Krás Slovenska, Tatier a Tatranského dvojtýždenníka.

Aké knižné novinky chystáte v tomto roku?

Stále je rozpracovaných niekoľko tém, niektoré dokonca roky dopĺňame, potom niečo – nová informácia, nájdený materiál – tú-ktorú tému posunie a už sa ľahšie dokončí nová kniha. Takže je to aj pre nás samých veľakrát prekvapenie.

Existujú ešte záhadné miesta alebo nevysvetlené príbehy z Tatier, ktoré máte rozpracované? Možno by Vám vedeli pomôcť naši čitatelia. Podeľte sa s nami s nejakou informáciou, ktorú možno vedia doplniť.

Iveta: Nevysvetliteľné a záhadné sú pre mňa niektoré udalosti súvisiace s privatizáciou a nekoordinovanou výstavbou v národnom parku.

Ivan: To viacerým, ale otázku si smeroval inde. Vždy ma poteší, keď niekde v horách naďabím na stopy, ktoré tam v dávnej minulosti zanechali ľudia. Môžu to byť pozostatky starého chodníka, banská štôlňa, základy už zabudnutej chaty... Nedávno som sa motal v lese pri Lendaku. Hľadal som a našiel som pozostatky nákladnej lanovky z Podspád do Lendaku, na ktorú nadväzovala lesná železnica do Spišskej Belej. Zvážali nimi drevo v medzivojnovom období. O výstavbe a prevádzke železnice a lanovky som našiel hodne informácii, ale nič o demontáži, prípadne čo sa stalo s koľajovým zvrškom, vagónmi, či parnou lokomotívou...

Ďakujem za rozhovor a za redakciu prajem veľa tvorivej energie do ďalšej publikačnej činnosti.

Vidíme sa v Tatrách!

Fórum 4 príspevky
Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny 13/07/18 09:14 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Prečo rastie deväť sekvojovcov pri Novej Bani Cez prázdniny mnohí balia kufre a mieria za hranice všednej každodennosti. Merajú dlhé cesty a precestujú pol sveta, aby videli jeho divy. Čuduj sa svete aj na krpatom Slovensku máme tiež mnohé kuriozity, divy a unikáty. Netreba cestovať stovky či viac kilometrov. Netreba ani vracať ľudom Slovensko. Stačí sa lepšie pozrieť za vlastné humná a poriadne sa rozhliadnuť. Objavíme mnoho zaujímavostí, ktoré nás doslova zaskočia. 02/08/19 Tomáš Trstenský Pohronský Inovec, Vtáčnik, +
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. 24/07/19 Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Útulňa Chatka Zigovka Milú a výborne zariadenú lesnú chatku som objavil úplnou náhodou. Išiel som pozrieť kamaráta do Hornej Marikovej pešo cez hory a tu sa tesne pod horským sedlom vrchu Zigov (Milechovská Kýčera) ukázal medzi stromami nový zrub. Keďže bol blízko modrej značky, tak som si ho išiel pozrieť. O to väčšie bolo prekvapenie, že je voľne prístupný. 20/07/19 Tomáš Trstenský Javorníky
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny 13/07/18 09:14 4 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.65 (0.17)