Rozhovor

Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny

17.06.18
Spoločne s otcom - Ivanom Bohušom starším, tvoria známy autorský kolektív zaoberajúci sa tatranskou históriou. Nielen že píšu o Tatrách, ale v nich žijú, športujú, pracujú a odhaľujú zabudnuté fakty. Vo vlastnom vydavateľstve IB Vysoké Tatry stvorili dvadsaťpäť titulov a množstvo pohľadníc. Iveta a Ivan Bohušovci.

Čo pre Vás znamenajú Tatry? Je to Vaše rodisko alebo aká bola Vaša životná púť do Tatier?

Ivan: Na príchod do Tatier z Popradu si už nepamätám, mal som len dva roky. Otec vtedy získal v Tatranskej Lomnici miesto riaditeľa Múzea TANAP-u a v budove starého múzea sme aj bývali. Isté je, že som tu prežil pekné detstvo.

Iveta: Mala som mamu z Tatranskej Lomnice, prázdniny, víkendy, to bol začiatok púte, ktorou sa mi stali Tatry domovom.

Prezraďte nám, ktoré miesta máte v Tatrách najradšej? Ktorý štít, dolinu, horskú chatu, vodopád a tatranskú osadu máte najradšej?

Ivan: Nevedel by som oddeliť štít od doliny a potoka, ktorý ňou preteká. Takže asi všetky kúty Tatier mám rád. Ale jednoznačne uprednostňujem tie menej navštevované. Ako príklad mi napadá Ťažká dolina.

Viedli Vás rodičia k pobytu a k láske k horám?

Akosi cielene určite nie. Ale vyrastali sme v prostredí, ktoré nás tam prirodzene nasmerovalo.

Vediete taktiež Vaše potomstvo k láske k horám?

Určite áno. Pohľad z okna a hory ako na dlani, to boli pre dcéry prvé kontakty a s pribúdajúcim vekom výlety a stále náročnejšie túry.

Rodina Bohušovcov (foto: rodinný archív Bohušovcov)

Rodina Bohušovcov (foto: rodinný archív Bohušovcov)

Akým športom sa venujete vo Vašom voľnom čase?

Ivan: V minulosti to bolo predovšetkým horolezectvo, podnikli sme aj niekoľko pekných spoločných výstupov, ktoré sme zavŕšili v svadobnej obradnej sieni.

Iveta: Ivo sa stále intenzívne venuje vysokohorskej turistike, skialpinizmu a cykloturistike. Pre mňa sú výlety a túry stále relaxom, pôžitkom v každom ročnom období.

Kto je u Vás v rodine najviac zapálený pre fotografovanie našich hôr?

Určite Ivan, ktorý si zábery triedi podľa lokality a aj keď nespočetnekrát bol na niektorom mieste, stále je to iné, príroda má neskutočné čaro. Keďže mladšia dcéra Katka sa venuje lezeniu a skialpinizmu, fotoaparát má tiež so sebou na zdokumentovanie výstupov.

Tatry Vás taktiež živia. Pracujete vo vlastnom vydavateľstve, ktoré vydalo od roku 1992 viacero publikácií o Tatrách.

Ivan: Áno, Tatry nás živia. Iveta pracuje ako správca penziónu a ja na vysokohorskom klimatickom observatóriu ako technik. Publikovanie a vydávanie kníh je náš koníček – poriadne drahý, a tak musí na seba aj zarobiť.

Koľko publikácii ste vydali a ktoré dielo bolo najnáročnejšie na dokončenie?

Iveta: Vydali sme dvadsaťpäť titulov, z toho dva boli preložené do poľského jazyka.

Ivan: Otec sa celý profesionálny život venoval regionálnej histórii. Pripravil množstvo materiálov, niektoré z nich bolo treba len dať do knižnej podoby. Ale mnohé informácie treba dopĺňať a aktualizovať. Napríklad, keď sme vydávali knižku o Štefanovi Zamkovskom, strávil som celý týždeň v archíve dohľadávajúc niektoré detaily súvisiace so znárodnením a jeho núteným odchodom z chaty. Výsledkom hľadania v množstve materiálov bolo len niekoľko krátkych viet. V súvislosti s vydávaním kníh si pamätáme hlavne na milé stretnutia s autormi a inými ľuďmi, ktorí nám boli nápomocní.

Okrem vydávania kníh sa venujete výrobe pohľadníc. Je v dobe elektronických vynálezov stále záujem turistov o zasielanie pozdravov klasickou poštou?

Na konkurenciu v podobe e-mailov, neskôr SMS a MMS Slovenská pošta reagovala zvýšením cien. Kedysi sa takmer všade s pohľadnicami predávali aj poštové známky. Dnes sa ich posiela niekoľkonásobne menej, mnohí ľudia si ich kupujú len do vlastnej zbierky. Ale napriek tomu pohľadnice editujeme aj naďalej, je to naša srdcová záležitosť.

Okrem vlastných publikácií prispievate aj do iných médií. Kde všade sa môžeme stretnúť s Vašou publikačnou činnosťou?

Ivan: Iveta šíri informácie o Tatrách pomerne nezvyklým spôsobom. Vytvorila niekoľko audiovizuálnych pásiem s rôznou tematikou, ktoré prezentuje záujemcom v hoteloch, penziónoch, školách... Ja som veľmi rád, že občas môžem svoje fotky a texty prezentovať na stránkach Krás Slovenska, Tatier a Tatranského dvojtýždenníka.

Aké knižné novinky chystáte v tomto roku?

Stále je rozpracovaných niekoľko tém, niektoré dokonca roky dopĺňame, potom niečo – nová informácia, nájdený materiál – tú-ktorú tému posunie a už sa ľahšie dokončí nová kniha. Takže je to aj pre nás samých veľakrát prekvapenie.

Existujú ešte záhadné miesta alebo nevysvetlené príbehy z Tatier, ktoré máte rozpracované? Možno by Vám vedeli pomôcť naši čitatelia. Podeľte sa s nami s nejakou informáciou, ktorú možno vedia doplniť.

Iveta: Nevysvetliteľné a záhadné sú pre mňa niektoré udalosti súvisiace s privatizáciou a nekoordinovanou výstavbou v národnom parku.

Ivan: To viacerým, ale otázku si smeroval inde. Vždy ma poteší, keď niekde v horách naďabím na stopy, ktoré tam v dávnej minulosti zanechali ľudia. Môžu to byť pozostatky starého chodníka, banská štôlňa, základy už zabudnutej chaty... Nedávno som sa motal v lese pri Lendaku. Hľadal som a našiel som pozostatky nákladnej lanovky z Podspád do Lendaku, na ktorú nadväzovala lesná železnica do Spišskej Belej. Zvážali nimi drevo v medzivojnovom období. O výstavbe a prevádzke železnice a lanovky som našiel hodne informácii, ale nič o demontáži, prípadne čo sa stalo s koľajovým zvrškom, vagónmi, či parnou lokomotívou...

Ďakujem za rozhovor a za redakciu prajem veľa tvorivej energie do ďalšej publikačnej činnosti.

Vidíme sa v Tatrách!

Diskusia
Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny 13/07/18 09:14 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Správa Hľadajú jubilejné háje a pamätníky z roku 1928 Sú roztratené po našich horách s nápisom "RČS 1918 - 1928" po celom Slovensku. Sú ich destiatky a mnohokrát o nich nevedia ani lesníci. Kamenné pamätníky či väčšie mohyly zabudnuté v hustých lesných porastoch. Ide o tzv. jubilejné háje, lesy a hájiky, ktoré boli vysadné pri príležitosti 10. výročia existencie Československa. 28/10/18 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. 22/09/18 Tomáš Trstenský Stolické vrchy
Prístrešok Táborisko Radzim Revúcku vrchovinu možno smelo označiť za veľmi málo navštevované pohorie a navyše málokto tuší, kde sa vôbec nachádza. Áno, pri Revúcej, ale tiahne sa v páse ako južné predhorie Slovenského rudohoria od Juhoslovenskej kotliny v priestore od Tomášoviec (pri Lučenci), cez Poltár, Rimavské Zalužany, Kyjatice, Ratkovú, Magnezitovce, Ochtinú až po Vyšnú Slanú (pri Dobšinej) a Rožňavu. No nič, radšej si otvorte mapu a hľadajte spomenuté obce. 01/09/18 Tomáš Trstenský Revúcka vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rakúsko - roklina Groppensteinschlucht Keď som si plánovala výlet na Groβglockner Hochalpenstraβe s prenocovaním v Spittal an der Drau, rozmýšľala som, čo s nedeľou. Zo Spittalu som chcela vyraziť ráno, ale bola by škoda nevyužiť čas a nevidieť v oblasti niečo pekné. Predsa len je to na jednodňový výlet z Bratislavy ďaleko. Goldeck a Raggaschlucht sme absolvovali pred pár rokmi cestou do Chorvátska. Ostala nám tu ale ešte jedna roklina, do ktorej sme sa z časových dôvodov nedostali - Groppensteinschlucht. dnes Martina Haratíková Svet
Rozhovor Rastie spoločenská objednávka pre ochranu prírody Študoval biológiu, v minulosti pôsobil v Greenpeace, ActionAid, Four Paws a aktuálne je na voľnej nohe ako konzultant pre environmentálne kampane. Je spoluzakladateľom strany Progresívne Slovensko a člen jej predsedníctva. Rozprávali sme sa s ním o dôvodoch vstupu do politiky, čo by v nej chcel dokázať v oblasti životného prostredia, čo si myslí o aktuálnom stave ochrany prírody a aké je v nej miesto pre outdoorové aktivity. Martin Hojsík. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Hrebeňovka Nízkych Tatier za 6 dní, 2. časť V prvej časti príbehu som opísal časť prechodu nízkotatranskej hrebeňovky od Donovalov až po Chatu generála Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom, dnes si dopovieme ako som postupne prešiel až do Telgártu cez Kráľovohoľské Tatry. 17/11/18 Pavol Timko Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny 13/07/18 09:14 4 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.53 (0.06)