Rozhovor

Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny

17. 06. 2018
Spoločne s otcom - Ivanom Bohušom starším, tvoria známy autorský kolektív zaoberajúci sa tatranskou históriou. Nielen že píšu o Tatrách, ale v nich žijú, športujú, pracujú a odhaľujú zabudnuté fakty. Vo vlastnom vydavateľstve IB Vysoké Tatry stvorili dvadsaťpäť titulov a množstvo pohľadníc. Iveta a Ivan Bohušovci.

Čo pre Vás znamenajú Tatry? Je to Vaše rodisko alebo aká bola Vaša životná púť do Tatier?

Ivan: Na príchod do Tatier z Popradu si už nepamätám, mal som len dva roky. Otec vtedy získal v Tatranskej Lomnici miesto riaditeľa Múzea TANAP-u a v budove starého múzea sme aj bývali. Isté je, že som tu prežil pekné detstvo.

Iveta: Mala som mamu z Tatranskej Lomnice, prázdniny, víkendy, to bol začiatok púte, ktorou sa mi stali Tatry domovom.

Prezraďte nám, ktoré miesta máte v Tatrách najradšej? Ktorý štít, dolinu, horskú chatu, vodopád a tatranskú osadu máte najradšej?

Ivan: Nevedel by som oddeliť štít od doliny a potoka, ktorý ňou preteká. Takže asi všetky kúty Tatier mám rád. Ale jednoznačne uprednostňujem tie menej navštevované. Ako príklad mi napadá Ťažká dolina.

Viedli Vás rodičia k pobytu a k láske k horám?

Akosi cielene určite nie. Ale vyrastali sme v prostredí, ktoré nás tam prirodzene nasmerovalo.

Vediete taktiež Vaše potomstvo k láske k horám?

Určite áno. Pohľad z okna a hory ako na dlani, to boli pre dcéry prvé kontakty a s pribúdajúcim vekom výlety a stále náročnejšie túry.

Rodina Bohušovcov (foto: rodinný archív Bohušovcov)

Rodina Bohušovcov (foto: rodinný archív Bohušovcov)

Akým športom sa venujete vo Vašom voľnom čase?

Ivan: V minulosti to bolo predovšetkým horolezectvo, podnikli sme aj niekoľko pekných spoločných výstupov, ktoré sme zavŕšili v svadobnej obradnej sieni.

Iveta: Ivo sa stále intenzívne venuje vysokohorskej turistike, skialpinizmu a cykloturistike. Pre mňa sú výlety a túry stále relaxom, pôžitkom v každom ročnom období.

Kto je u Vás v rodine najviac zapálený pre fotografovanie našich hôr?

Určite Ivan, ktorý si zábery triedi podľa lokality a aj keď nespočetnekrát bol na niektorom mieste, stále je to iné, príroda má neskutočné čaro. Keďže mladšia dcéra Katka sa venuje lezeniu a skialpinizmu, fotoaparát má tiež so sebou na zdokumentovanie výstupov.

Tatry Vás taktiež živia. Pracujete vo vlastnom vydavateľstve, ktoré vydalo od roku 1992 viacero publikácií o Tatrách.

Ivan: Áno, Tatry nás živia. Iveta pracuje ako správca penziónu a ja na vysokohorskom klimatickom observatóriu ako technik. Publikovanie a vydávanie kníh je náš koníček – poriadne drahý, a tak musí na seba aj zarobiť.

Koľko publikácii ste vydali a ktoré dielo bolo najnáročnejšie na dokončenie?

Iveta: Vydali sme dvadsaťpäť titulov, z toho dva boli preložené do poľského jazyka.

Ivan: Otec sa celý profesionálny život venoval regionálnej histórii. Pripravil množstvo materiálov, niektoré z nich bolo treba len dať do knižnej podoby. Ale mnohé informácie treba dopĺňať a aktualizovať. Napríklad, keď sme vydávali knižku o Štefanovi Zamkovskom, strávil som celý týždeň v archíve dohľadávajúc niektoré detaily súvisiace so znárodnením a jeho núteným odchodom z chaty. Výsledkom hľadania v množstve materiálov bolo len niekoľko krátkych viet. V súvislosti s vydávaním kníh si pamätáme hlavne na milé stretnutia s autormi a inými ľuďmi, ktorí nám boli nápomocní.

Okrem vydávania kníh sa venujete výrobe pohľadníc. Je v dobe elektronických vynálezov stále záujem turistov o zasielanie pozdravov klasickou poštou?

Na konkurenciu v podobe e-mailov, neskôr SMS a MMS Slovenská pošta reagovala zvýšením cien. Kedysi sa takmer všade s pohľadnicami predávali aj poštové známky. Dnes sa ich posiela niekoľkonásobne menej, mnohí ľudia si ich kupujú len do vlastnej zbierky. Ale napriek tomu pohľadnice editujeme aj naďalej, je to naša srdcová záležitosť.

Okrem vlastných publikácií prispievate aj do iných médií. Kde všade sa môžeme stretnúť s Vašou publikačnou činnosťou?

Ivan: Iveta šíri informácie o Tatrách pomerne nezvyklým spôsobom. Vytvorila niekoľko audiovizuálnych pásiem s rôznou tematikou, ktoré prezentuje záujemcom v hoteloch, penziónoch, školách... Ja som veľmi rád, že občas môžem svoje fotky a texty prezentovať na stránkach Krás Slovenska, Tatier a Tatranského dvojtýždenníka.

Aké knižné novinky chystáte v tomto roku?

Stále je rozpracovaných niekoľko tém, niektoré dokonca roky dopĺňame, potom niečo – nová informácia, nájdený materiál – tú-ktorú tému posunie a už sa ľahšie dokončí nová kniha. Takže je to aj pre nás samých veľakrát prekvapenie.

Existujú ešte záhadné miesta alebo nevysvetlené príbehy z Tatier, ktoré máte rozpracované? Možno by Vám vedeli pomôcť naši čitatelia. Podeľte sa s nami s nejakou informáciou, ktorú možno vedia doplniť.

Iveta: Nevysvetliteľné a záhadné sú pre mňa niektoré udalosti súvisiace s privatizáciou a nekoordinovanou výstavbou v národnom parku.

Ivan: To viacerým, ale otázku si smeroval inde. Vždy ma poteší, keď niekde v horách naďabím na stopy, ktoré tam v dávnej minulosti zanechali ľudia. Môžu to byť pozostatky starého chodníka, banská štôlňa, základy už zabudnutej chaty... Nedávno som sa motal v lese pri Lendaku. Hľadal som a našiel som pozostatky nákladnej lanovky z Podspád do Lendaku, na ktorú nadväzovala lesná železnica do Spišskej Belej. Zvážali nimi drevo v medzivojnovom období. O výstavbe a prevádzke železnice a lanovky som našiel hodne informácii, ale nič o demontáži, prípadne čo sa stalo s koľajovým zvrškom, vagónmi, či parnou lokomotívou...

Ďakujem za rozhovor a za redakciu prajem veľa tvorivej energie do ďalšej publikačnej činnosti.

Vidíme sa v Tatrách!

Fórum 4 príspevky
Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny 13/07/18 09:14 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S baníckou činnosťou na našom území vzniklo viacero baníckych osád. Mnoho ich zaniklo, ale medzi bývalými baníckymi kolóniami má výsostnú pozíciu osada Dubník. 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Názor Petícia: Do prírody cez betónové koridory? Nie! Králikárne versus vilové štvrte alebo zeleň hneď za panelákmi proti vyasfaltovaným koridorom pomedzi múry satelitných ulíc. Obyvatelia banskobystrického sídliska Fončorda nesúhlasia s rozsiahlou výstavbou rodinných domov v prírode hneď nad mestom.  20/06/20 Tomáš Trstenský Iné
Túra Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor V západnej časti Slovenského rudohoria boli v druhej polovici 20. storočia vybudované tri vodné nádrže, aby zásobovali obyvateľstvo Juhoslovenskej kotliny pitnou vodou. Ide o vodárenské nádrže Hriňová, Klenovec a Málinec. Výstavba všetkých troch vodných diel si vyžiadala obmedzenie hospodárskych aktivít ľudí v údoliach, ale väčší presun obyvateľstva si vyžiadalo vybudovanie VN Málinec. 10/06/20 Tomáš Trstenský Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dva tipy ako k drevenej zvoničke pod Zlieňom Jedným z mojich prvých článkov na Hikingu bol článok "S Adamkom cez laz Adamovci". Nad lazom Adamovci sa nachádzajú nádherné lúky Kysuckej vrchoviny, z ktorých sú otvorené výhľady široko-ďaleko, ale predovšetkým na hlavný hrebeň Malej Fatry a na Kubínsku hoľu. dnes Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Túra Patagónia: NP Los Glaciares - Laguna Torre Patagónia - oblasť ktorú pozná snáď každý. Pri vyslovení tohto slova mnohým nabehnú zimomriavky. Región je vo svete preslávený svojou nespútanou, divokou a nesmierne nádhernou prírodou, ktorá je snom každého cestovateľa, turistu či horolezca. Odmalička tomu nebolo inak ani u mňa. No človek postupne získa rôzne predsudky typu: je to príliš krásne, príliš drahé a vzdialené na to, aby sa to niekedy splnilo. No keď sa o problematiku začnete zaujímať podrobnejšie, zistíte že to nemusí byť až taká pravda. včera Martin Baniari Svet
PR Starostlivosť o obuv Prečo by sme mali obuv ošetrovať? Ošetrovanie obuvi plní niekoľko funkcií. Jednou nich je odstránenie nečistôt a zachovanie pôvodného vzhľadu, teda estetické hľadisko. Druhou je zachovanie vodoodpudivosti povrchu, čo je veľmi dôležité pre priedušnosť obuvi s vodeodolnou membránou – teda udržanie funkčnosti. Tretia, a možno najdôležitejšia funkcia, je zaistenie dlhej životnosti. Udržanie vláčnosti usne je z tohto hľadiska jednou z priorít, pretože stvrdnutá useň môže poškodiť švy a pri ohýbaní aj praskať. 03/08/20 sponzorovaný článok Obutie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ivan Bohuš: Nevedel by som oddeliť štít od doliny 13/07/18 09:14 4 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.33)