Túra

Poldňovka polhrebeňom Braniska a Bachurne

20.07.18
Pohorie Braniska ma fascinovalo už od malička, keď som cestoval okolo neho alebo cezeň po starej ceste. Novú dimenziu dalo cestovanie popod Branisko, tunelom. Po x rokoch pozerania naň, som sa v prvopočiatkoch mojej turistickej kariéry konečne rozhodol ho aj prejsť.

Pri príležitosti uverejnenia môjho 50. článku na Hiking.sk, som sa rozhodol vrátiť k pôvodne prvému článku, ktorý som chcel uviesť na stránky tohto webu pred 5 rokmi a zverejniť ho.

Trasa

Branisko, priesmyk – Markova skratka – Smrekovica – Pod Kravcovou – Boldigáň – Lačnovské sedlo – sedlo Magura - sedlo Bachureň - Magura - sedlo Magura – Buče – sedlo Buče – Mindžová – sedlo Mindžová – Chrasť – Hermanovce

Na túru som si vybral jednu peknú októbrovú sobotu a zhodou okolností bol práve zatvorený tunel Branisko, takže autá museli prechádzať po starej ceste, čo mi samozrejme vyhovovalo. A ešte väčším šťastím bolo, že som mal neplánovitý odvoz až z domu. Ináč by som musel použiť autostop alebo autobusové spojenie, čím by som stratil asi 2 hodiny.

Túru som začal na sedle Chvalabohu o 9.15 h, vybral som sa k chatkám, pričom som cestou objavil Diablovu dieru, kde som kvôli chýbajúcej čelovke len nazrel a pokračoval ďalej. Pri chatkách som odbočil vľavo a po modrej pokračoval miernym stúpaním k prvej chatke, ktorá, žiaľ, v dezolátnom stave len spomínala na lepšie časy. Poniže chatky však stáli pekné napájadlá so senníkom.

Od chaty som väčším stúpaním pokračoval ďalej na Smrekovicu. Pri niektorých lesných križovatkách ale chýbali značky, ukazujúce smer, a tak som sa musel niekoľkokrát vracať a hľadať ďalšie značky. Napriek tomu som stále pokračoval správnou cestou, až som došiel k žltej odbočke na Smrekovicu, nazvanou Markova skratka. Táto časť bola najstrmšia, ale v pohode som ju zvládol a už som sa blížil k priam rajskému miestu plnému pokoja a najmä prekrásneho výhľadu na región Spiša. Na mieste ma prekvapilo to, že sa o miesto perfektne starajú. Bolo tam asi 15 lavičiek usporiadaných do polkruhu k bodu, kde bolo obetné miesto, zrejme pre omše. Kríž, postavený z darov lesných robotníkov, stál o niekoľko metrov povedľa, neďaleko prístrešia s ďalšími lavičkami a stolom (pozn. red.: na vrchole dnes stojí útulňa Vresovianka).

Sadnúc si na jednu z lavičiek, som sa kochal výhľadom nielen na Spišský hrad a zároveň som si doprial prvú desiatovú posilu. Z vrcholovej knihy som sa dozvedel, že o pár metrov ďalej smerom žltou trasou na Vyšný Slavkov sa dá dostať k ďalšiemu super výhľadu, tentoraz na šarišskú stranu Braniska a Bachurne. Človek aby si hodil mincou, ktorý výhľad je krajší.

Ale keďže som mal ešte veľkú časť cesty pred sebou, musel som sa pohnúť ďalej. Vyrazil som smerom, ktorým som prišiel, avšak nešiel som Markovou skratkou, ale rovno žltou trasou a strmším klesaním som sa dostal na modrú značku. V tomto úseku som stretol prvého turistu, ktorý si to šinul z Lipoviec na Smrekovicu. Trocha sme pokecali a pokračovali ďalej. Časť modrej trasy až ku Kravcovej luke viedla príjemným lesným chodníčkom, ktorý prechádzal okolo upraveného prameňa s možnosťou sadnúť si na lavičke so stolom. Tam som stretol ďalších dvoch turistov, zrejme manželský pár.

Lesný chodníček končil na lúke pod chatou zo stenou z okien. Tam som zase poblúdil, ale aj hneď našiel značku, tentoraz troch farieb, ktorá ma viedla okolo chatky až pod ňu, kde som pokračoval doľava k smerovníku Pod Kravcovou.

25. 10. 2013

Tu som z dôvodu pochýb o zmysluplnosti činnosti prestal ďalej písať a dokončil som ho až o pol roka neskôr, keď mi opäť napadlo ho uverejniť.

Od chatky som mal možnosť mať stále na očiach krásy šarišskej prírody. Stále ma lákalo zísť zo značky a pustiť sa niektorou lúkou, ale keďže som sa nechcel stratiť, tak som si len šiel po plánovanej trase. Ďalej som pokračoval po zelenej viac-menej rovinatou ale nádhernym úsekom lúk na Boldigaň. Naďalej má sprevádzalo príjemné počasie a tiež pekné výhľady do šarišských dolín. Následne som sa vnoril do lesa, ktorý mi robil spoločnosť až do Lačnovského sedla. Na tomto úseku som sa dostal k rázcestníku so začínajúcim červeno-bielym náučným chodníkom do Šindliara. Nechýbala ani nová mapa, tak ma potešilo, že aj na takéto veci sa dávajú peniaze. Pokračoval som ďalej, až som došiel do Lačnovského sedla s pekným pásom lúky medzi lesmi dvoch sesterských pohorí Braniska, z ktorého som schádzal a Bachurne, do ktorej som práve mal namierené.

Čo bolo relatívne zvláštne na také opustené miesto, stretol som tam dosť ľudí. Najprv mladý párik, ktorý išiel oproti mne. Následne bicyklistov, ktorí ma križovali po červenej a nakoniec traktor. Pred tým než som pokračoval po zelenej, pobral som sa trocha po červenej smerom k Tatrám, aby som sa pokochal výhľadom na našu národnú pýchu. Začiatok trasy od Lačnovského sedla k sedlu Magury sa niesol strmým stupákom, ktorý skončil výstupom do zalesneného kopca, kde som sa objavil na zabudnutej čistinke, odkiaľ sa tiahla cestička až k ďalšiemu bodu Magura, sedlo. Tam som “dohonil” bicyklistov.

Keďže som chcel vyjsť na Bachureň, odchýlil som sa od mojej trasy a išiel som k sedlu Bachurne. Ale žiadneho kopca a ani šípky k nemu. Preto som sa nevedel zorientovať, a tak som sa nechtiac dostal na Maguru odkiaľ ma aspoň potešili pekné výhľady na Tatry a Spiš. Tak som sa vrátil priamou zvážnicou naspäť k sedlu a pokračoval som po plánovanej trase na Buče, kde som prešiel nielen okolo stožiara a auta horských záchranárov, ale aj okolo miesta s nádherným výhľadom na dedinku Lipovce a Šindliar. Keďže tam boli lavičky, tak som si aj ja na chvíľu sadol a vychutnával si jedno z najkrajších zákutí Šariša.

Odtiaľ to už nebolo ďaleko na Buče, kde som objavil vrcholovú stanicu lanovky, ktorá končila pri chate Bukvica. Na kopci som stretol paraglajdistov, ktorí sa akurát balili a uvidel prvý z krížov, ktoré som stretával cestou do Hermanoviec. Musím vypichnúť prekrásny výhľad na oblasť až k Prešovu. Stredne zvažujúcim sa svahom som došiel k sedlu Buče, odkiaľ som to už dôverne poznal a v pohode si šinul k poslednému strmejšiemu stúpaniu na Mindžovú, kde som stretol ďalších turistov.

Na Mindžovej som nezabudol navštíviť útulu Chotárna, ktorú postavili hermanovski nadšenci z miestneho KST Chotárna. Podľa niektorých návštevníkov a turistov, je to jedna z najkrajších útulní na Slovensku. Môžem len dodať, že je veľmi pekná, aj keď okolo mnohých útulní som nešiel. Pri útulni ma prekvapilo nové miesto pre krb a opekanie, tak som zvedavý, čo ma prekvapí nabudúce. Odtiaľ je ďalší pekný výhľad, tentoraz na Čergov. Tu som stretol posledného návštevníka, osamoteného cyklistu zo Sabinova.

Keďže už bolo veľa hodín, musel som sa pobrať ďalej. Prešiel som okolo salaša a uberal sa ďalej po červenej k ďalšiemu krížu na kopci Lazy. Zostup z kopca som absolvoval s výhľadom na juhozápadnú oblasť Prešova. Spoločnosť mi robil les po oboch stranách lúky. Tak som sa dostal ku Chrasti, kde sa lúka otvárala. Tu sa dá pokračovať po ceste alebo prejsť cez lúku ku dvojkrížu, ktorý rovnako ako chatu postavili hermanovski nadšenci. Odtiaľ je možný ďalší nádherný výhľad na dediny od Hermanoviec až po Šarišské Michaľany či Gregorovce, na hrad Šariš alebo kopec Stráž a Slanské vrchy v pozadí. Keď som sa obrátil, v diaľke sa dali zazrieť dokonca Vysoké Tatry. Naľavo od Tatier je možné vidieť južný koniec Braniska a kopce Čiernej hory. Pod nimi zase dediny Hendrichovce či Fričovce a úplne podo mnou sa rozprestierala dolina Lazného potoka.

Po nasýtení sa výhľadov som stredne strmým kopcom zišiel do cieľa túry, ktorý bol v dedinke Hermanovce.

Dokončené 05. 03. 2014

Fórum 9 príspevkov
Poldňovka polhrebeňom Braniska a Bachurne 09/08/18 15:26 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Trojdňové jesenné podpolianske lazy a Zákľuky Babie leto roku 2018 bolo ako to lanské, opäť nádherné a dožičilo veľa vhodných dní na túlanie sa Slovenskom. Využil som ho na jesennú trojdňovku Veporskými vrchmi, ktoré som chcel opätovne navštíviť už hneď po prvej návšteve, keď sa mi veľmi zaľúbili Zákľuky. Zároveň som dlhšie rozmýšľal prejsť si detvianske a hriňovské lazy. 05/08/19 Henrich Tomáš Veporské vrchy, Poľana
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň II. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to, činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ aj hlúposti. 29/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. 22/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Túlačka cez Vlčí kút, Rakytu a Veľkú Somorovú Tribeč mi prirástol k srdcu. Napriek temnej povesti, ktorá vznikla po vydaní známeho slovenského hororu, je to skôr útulné, neveľké pohorie, priam ideálne pre tiché táranie sa v krásnej prírode. V tomto prípade som si chcel dopriať krátku túlačku v okolí Loviec a zároveň článkom otváram edíciu “Paliho bezvýznamných vandrov”. dnes Pavol Timko Tribeč
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. včera Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poldňovka polhrebeňom Braniska a Bachurne 09/08/18 15:26 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Šariš: Branisko a Bachureň

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1200 m n. m. – Smrekovica

    • min: 475 m n. m. – Hermanovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 948 m

    • klesanie: 1224 m

  • Vzdialenosť
    • 25 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 05.10.2013

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0175 ° SŠ
      dĺžka: 20.8571 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0463 ° SŠ
      dĺžka: 21.0193 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň nad Kravcovou, prameň v sedle Bachureň, prameň pri útulni Chotárna

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Široké, priesmyk (bus)
      Hermanovce (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.26)