Ferrata

Karnské Alpy: roklina Garnitzen Klamm a Trogkofel

24.07.18
Karnské Alpy som si obľúbil najmä preto, že sú veľmi pestré. Jeden kopec môže byť hôľnatý, tvorený bridlicami, zatiaľ čo jeho sused bude masívne vápencové bralo. V polovici júna som v pohorí strávil štyri dni. Navštívil som dve rokliny a vybehol som na dva kopce. Keďže sa mi to na jeden článoček zdalo priveľa, reportáž som rozdelil na dve časti.

Garnitzen Klamm

Čosi pred obedom som prišiel do Hermagoru. Na južnom okraji mestečka je vstup do rokliny Garnitzen Klamm. Za dospelého pýtajú 5,30 €, no s preukazom Alpenverrein ušetríte, s ním to stojí 3,- eurá.

Roklina Garnitzen Klamm sa líši od ostatných spoplatnených roklín, ktoré som v Rakúsku navštívil. Nie je to úzky tmavý kaňon s burácajúcou vodou a nie sú v nej ani zástupy ľudí, putujúcich po mostíkoch s masívnym zábradlím. Roklina je zaujímavá z geologického hľadiska. Hneď za vstupom človeka ohúri masívne vápencové bralo, ktoré je urezané akoby strojom. Na náučných tabuliach sú (po nemecky, po anglicky a po taliansky) vysvetlené horotvorné procesy, dôvod vzniku rokliny a zopár bludných balvanov má svoje vlastné tabule.

Keďže bolo pekne, prechádzal som sa roklinou a čítal som všetky informačné tabule. Chodník je na pár miestach staromódne zasekaný do skaly, pričom tu je aj nejaké istenie. Ferratový set však človek nepotrebuje. Miestami je roklina užšia, avšak vtedy ide chodník vyššie nad potokom.

Návrat hrebeňom

Pri prehradení, ktoré tu volajú Klauzy, atraktívna časť rokliny končí. Pokračoval som ešte kus ďalej, ale chodník ide svahom nad dolinou. Tak som zmenil značku a vybehol som na Kühweger Alm. Hmm. Tu som si mal rezervovať ubytovanie.

Od Kühweger Alm som išiel hrebeňom. Spočiatku po štrkovej ceste, neskôr po chodníku. Z jedného miesta bol parádny výhľad do údolia Gailtal, no zaujal ma kostolík svätého Urbana. Vnútri je pekne vyzdobený a pritom je voľne prístupný. Iba na dverách je upozornenie, aby ľudia za sebou zatvárali dvere.

Nassfeld Pass

Ďalší deň som sa odviezol do sedla Nassfeld Pass (1530 m). Asi sa tam mala konať nejaká akcia, pretože parkoviská aj hotel boli zablokované červeno-bielou páskou. Netuším o čo išlo, pretože keď som sa podvečer do sedla vrátil, už bolo po akcii. Našťastie, podarilo sa mi objaviť zopár neblokovaných parkovacích miest vedľa hraničnej búdky, a o 7.00 h som vyrazil na prechádzku.

Nad sedlom je veľmi veľa značených ciest. Po skúsenostiach spred troch rokov však viem, že všetky vedú do areálu pod hornou stanicou lanovky. V areáli je zopár jazierok, preliezačiek pre deti a sú tam atrakcie venované hraniciam. Na môj vkus je to príliš gýčové, ale pre mňa to zjavne nestavali.

Smerovník ma poslal na traverz šotolinového svahu. Lenže tam bolo snehové pole, z ktorého trčal balvan a na balvane písali, že mám ísť kamsi dolu. Vybral som sa odhadom, čo znamenalo, že som pod snehovým poľom prekrižoval dolinku a naďabil som na výrazný chodník, ktorý ma priviedol do sedla Rudnig (1945 m).

Trogkofel cez Crete Rosse

Za sedlom som išiel pekným členitým hrebienkom. Po hranici. Na rakúskej strane sú lanovky, vleky a cesty, na talianskej divočina s bivakom. Je to poriadny kontrast. Čoskoro som minul poslednú lanovku a prišiel som pod masívne vápencové bralo. Trogkofel. Zostáva mi vystúpať posledných 300 výškových metrov.

Na kopec som išiel od juhovýchodu. Taliani tu spravili peknú ferratku, ktorá sa volá Crete Rosse (talianske meno kopca je Creta di Aip). Jej náročnosť je B/C a ferrata má iba 100 metrov, je však celkom pekná. Ide vápencovou skalou, ktorá je červenkastá od nejakých prímesí. Najväčšou atrakciou je veľký skalný blok, ktorý sa podlieza. Vzápätí na blok treba vyliezť a za pomoci historických kramlí pokračujete vo výstupe.

Nad ferratou sa ide pomerne dlho po vápencovej planine, kým človek príde na vrchol. Keďže od severu fúkal studený vietor, snažil som sa schovávať na južnej strane kopca, na ktorú pražilo slnko. Na severnej strane mi nebolo teplo ani vo vetrovke, na južnej som sa aj bez nej potil.

Alta Via

Na vrchole som stretol mladú dvojicu, jediných dnešných turistov. Z Trogkofela som chcel pokračovať hrebeňom, tak ako to navrhovala mapa. Vybral som sa však po novovyznačenom chodníku, ktorý ma zaviedol medzi parádne skalné veže a začal prudko klesať. Chodník zbieha na traverz, ktorým ísť nechcem. Tak som sa vrátil na náhornú plošinu a v diaľke som zbadal čosi červené. Tam je správny chodník.

Červené čudo bola tabuľka upozorňujúca na ferratu. Je tu asi 30-metrový kolmý zostup istený oceľovým lanom. Nikde som o ňom nenašiel zmienku, no skala je bez výstupkov, visel som na lane ako salónka, teda náročnosť môže byť C. Prudký zostup do sedielka je jediný úsek, o ktorom sa dá povedať, že ide hrebeňom. Za sedielkom značenie uhýba na južný svah.

Chodník je nádherný. Križuje početné žľaby a ide cez parádne ostrohy. Hoci zväčša klesá, podchvíľou stúpa. Miestami sa štverá aj pár desiatok metrov. Občas ide lúčkami a vtedy je zrejmé, že tadeto nikto nechodí. Vidno značky, ale nie je tu žiadny vyšliapaný chodník. Zväčša sa však ide skalami.

Cupital som si po svahu podľa značiek, až ma zastavil strmý žľab vyplnený snehom. Fíha, toto neprekrižujem. Som však na južných svahoch, sneh by mal byť na styku so skalami roztopený. A tak aj bolo. Bolo sa treba štverať po snehu hodne vysoko a následne prudko schádzať, ale išlo to. Len som si musel dávať pozor, aby som sa z hrany nešmykol do špáry medzi snehom a skalou, pretože by som sa stade vyhrabával iba s problémami. Hoci, keby som sa šmykol na druhú stranu, tak by po mne dolu na skalách zostal iba kde-tu krvavý fľak.

Chodník bol značený dvojicou pásov. Modrým a červeným. Pásy však neboli pod sebou, ale za sebou. Dolu som si na skale prečítal, že ide o Alta Via, čiže o vysoký chodník. Môže byť. Bol najväčšou a jednoznačne najadrenalínovejšou atrakciou dnešnej prechádzky.

Návrat do sedla

Pôvodne som chcel ísť ešte na Zottachkopf od severozápadu, ale na to mi už nezostával čas. Kúsok som sa traverzom vrátil a novoznačeným chodníkom pomedzi skalné veže som sa opäť vyštveral na Trogkofel. Dôvodom návratu na kopec bola ferrata Uiberlacher Weg, ktorou som schádzal. Ferrata ma však sklamala. Ide dolu odporným šotolinovým svahom a jej jedinou atrakciou je dvojica strmých rebríkov. Naviac, na chodníku som zakopol a zletel som dolu svahom. Pád som stlmil rukou, vďaka čomu som si nerozmlátil ciferník. Odniesla si to iba ľavá ruka.

Vracal som sa po svahu na rakúskej strane. Lenže za zjazdovkou, na ktorej na mňa pískali svište, som stratil značku. Znamenalo to, že som sa musel predierať vŕbovitou kosodrevinou a v ceste mi stála jedna hlbšia dolinka. Pri škriabaní sa z nej mi už pomaly dochádzali sily. Nato ma čakala prechádzka cez rekreačný areál a o 18.00 h som dorazil do sedla, z ktorého zmizli červeno-biele pásky.

Záver

Prvý deň sa mi páčila celá prechádzka, no druhý deň to bolo horšie. Ozaj pekný bol iba výstup na Trogkofel ferratou Crete Rosse, zostup chodníkom Alta Via a následný strmý výšvih od juhu na Trogkofel. Keďže mi vyšlo počasie, z vrchola Trogkofela som mohol obdivovať nielen najbližšie kopce, ale aj Vysoké Taury.

Diskusia
Karnské Alpy: roklina Garnitzen Klamm a Trogkofel 26/07/18 21:07 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Hochschwab – Schaufelwand a Ebenstein Nie je umenie presvedčiť 6-ročné dieťa, aby išlo s vami na prechádzku. Tato jednoducho zavelí a ide sa. Ale keď má potomok 15 a viac, vtedy takýto postup nefunguje. Teraz však vyšla iniciatíva od syna. Chcel by ísť niekam na turistiku do Rakúska. 25/09/18 Martin Knor Svet
VHT Kamnické Alpy - Mrzla gora a Brana V júli som bol dva dni vo východnej časti Kamnických Álp. Chcel som prejsť cez Mrzlu goru a vyliezť Turski žleb (Turecký žľab). Cez Mrzlu goru vedie jeden z najnáročnejších značených turistických chodníkov v Slovinsku. Nie je na ňom veľa istenia, avšak chodník je strmý a pomerne exponovaný. Turski žleb ma zaujal už pred šiestimi rokmi, keď som išiel hrebeňom Kamnických Álp z Ojstrice na Grintavec. Ak počasie vydrží, prejdem cez Kotliči a vybehnem na Branu. 04/09/18 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Kamnické Alpy a Karavanky: Storžič a Stegovnik V júli som sa opäť ocitol v Slovinsku a vyšiel som na dva nádherné kopce. Storžič je zaujímavý tým, že leží na samom okraji hôr, takže je z neho fantastický výhľad na rovinu okolo mesta Kranj. Stegovnik má prekrásnu sústavu skalných okien na úpätí. Nuž a obidva kopce majú parádne vrcholové hrebene. 21/08/18 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Devold Running – ľahké funkčné merino Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny som najviac nosil ľahké funkčné tričko Devold Running. Je vyrobené z kombinácie merino vlny a materiálu Tencel. Hoci jeho názov smeruje viac k behu ako turistike, počas teplých dní bolo na horách veľmi príjemným spoločníkom. O tom, ako obstálo v niekoľkomesačnom testovaní, sa podelím v nasledovných riadkoch. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. dnes Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. včera Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Karnské Alpy: roklina Garnitzen Klamm a Trogkofel 26/07/18 21:07 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Južné Vápencové Alpy (Südliche Kalkalpen) - Karnské Alpy (Karnische Alpen) / Karnisches Hauptkamm

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 2280 m n. m.

    • min: 600 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2650 m

    • klesanie: 2650 m

  • Vzdialenosť
    • 34 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Náročnosť lezenia
    • max: 1 UIAA

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 14.06.2018

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.2)