Kalendárne leto však akosi nezačalo tak, ako by sme očakávali. Prechod veľmi studeného frontu mi spôsobil ešte doma dilemu, aké oblečenie vlastne zobrať. Nakoniec som sa nabalil ako v jeseni a dobre som urobil, všetko oblečenie som aj použil. Auto sme zaparkovali v Mládežníckom tábore a pri teplote asi 11 °C sme sa celkom naobliekali. Nad nami vládla ťažká sivota, po slnku ani chýru-ani slychu, dážď sa mohol spustiť každú chvíľu.

Trasa

Hornoveská dolina, Mládežnícky tábor – Dolinka – Zadná lúka – NCH Buchlov – Buchlov – chránený strom Jaseň pod Buchlovom – Sladná skala – sedlo pod Žarnovom – Žarnov – sedlo pod Žarnovom – zvážnica pod Lubenskou skalou – Mládežnícky tábor

Naštartovali sme to po zelenej značke cez dolinu zvanú Dolinka smer Zadná lúka. Vystúpať by sme mali takmer 500 výškových metrov, podľa tabuľky to má trvať 1.45 h. Chvíľu ideme širšou cestou, potom zabočíme doľava, preskočíme potok a začína stúpanie. Tráva aj stromy sú úplne mokré, čiže onedlho sme v takom nevábnom stave aj my. Membrána v topánkach našťastie nesklamala. V podstate ideme celý čas lesom, sem-tam je nejaké rúbanisko. Na jednom mieste stretávame srnku, inde nachádzam medvedí výkal alebo ohlodanú kosť nejakého lesného kopytníka. Cestou sme natrafili na zaujímavú skalu ukrytú v lese. Vo vyšších polohách dvakrát križujeme kvalitnú lesnú cestu a nachádzam pri nej fúzača alpského. Vedľa je skládka bukového dreva a neskôr zisťujem, že práve do neho samičky znášajú vajíčka. Úplne posledný úsek zelenej značky kvôli hustej mokrej tráve a mladine odignorujeme a radšej ideme po širokej lesnej ceste. Nad nami sa už týčia bralá Buchlova.

Prichádzame na Zadnú lúku, odkiaľ budeme pokračovať po žltej doľava smerom na západ. Zelená pokračuje ďalej na sever do Bystričianskej doliny. Tam sa začína náučný chodník Buchlov, ktorý vedie až na Žarnov. Tu, na Zadnej lúke, sa teda napájame na NCH. Informačná tabuľa na nám prezrádza detaily o prírodnej rezervácii Buchlov. Mne osobne je na nej sympatické, že podľa roku vyhlásenia je to moja rovesníčka. Nachádza sa tu odpočinkové miesto – stôl, lavička (druhá už neexistuje), drevené „stoličky“. Niečo zjeme, aby sme mohli pokračovať na najvyšší bod túry. Malo by to trvať ešte ¾ hodiny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Štrbinou na pevnosť Buchlov

Opätovne sa vnárame do lesa – územia PR Buchlov, zdá sa mi, že je dosť tajuplný a tmavý. Našťastie nie som sám a nemusím sa tým rozptyľovať. Zrazu zbadám periférne naľavo prudký pohyb. Veverička. Našťastie. Na zemi sa nachádza množstvo balvanov, treba dávať pozor pod nohy aj na značenie. Značka nás nakoniec vyvedie pod mohutnú skalnú stenu. V nej sa nachádza úzka strmá štrbina a práve tá je povestným kľúčom od pevnosti Buchlov. Treba sa ňou vyštverať hore. Našťastie sú tu technické pomôcky, tri kovové rebríky výrazne zľahčujú výšvih štrbinou.

Po vylezení sa dá ísť na vyhliadky doprava aj doľava. Najprv volíme ľavú stranu, postupne sa dostávame až na najvyšší bod (1040 m) s malým kovovým krížom. Výhľady by boli ozaj krásne, nebyť sivoty nad nami. Hlavný hrebeň Vtáčnika je dokonca v oblaku. Po krátkom relaxe prechádzame na vyhliadku napravo od štrbiny. Tú s krížom hodnotím ako kvalitnejšiu. Pod vyhliadkami je v schránke vrcholová kniha a keď sme pri nej, spúšťa sa kvalitný lejak. Našťastie sa dá schovať pod stromy. Preberáme možnosti, čo ďalej. Sme na Buchlove a v podstate sme aj tak spokojní, že sme v dnešnom počasí vyšli vôbec tu. Zrazu pršať prestáva a je jasné, že pokračujeme na Žarnov.

CHS Jaseň a skalné mesto na Sladnej skale

Cestou lesom obdivujeme rôzne skalné útvary. Nasleduje dosť prudké klesanie a na jeho konci na nás čaká ďalšia zaujímavosť na trase, 250-ročný chránený strom Jaseň pod Buchlovom. Ideme k nemu, je ozaj impozantný. O pár minút sa ocitáme na ďalšej lúčke a pred sebou vidíme ďalšie stúpanie. To sa nám do cesty postavila Sladná skala (913 m). Hneď som si pomyslel, že toto bude len povinný nudný výstup / zostup. Aký to bol však omyl! Už počas stúpania hore som zistil, že to žiadna nuda nebude. Rôzne skalné útvary po pravej strane chodníka neustále zamestnávali zrak aj foťák.

Nasledovala ďalšia pekná vyhliadka. A za ňou to pokračovalo. Skalky, skaly, skaliská všade navôkol. No jednoducho paráda. Nešli sme vôbec rýchlo, všetko sme si pekne popozerali. Potom nasledoval ďalší zostup, dokonca sme natrafili na akési pletivo. Aj som zneistel, či ideme dobre, ale značka sa nakoniec objavila a doviedla nás do sedla pod Žarnovom.

Žarnov a zostup

Odtiaľto je to na Žarnov (834 m) iba 5 minút a zachádzka skutočne stojí za to. Opätovne si užívame výhľady, tentoraz najmä západným smerom. Ako najcharakteristickejší vrch na obzore spoznávam malofatranský Kľak. Ako tak stojíme pri obrovskom vrcholovom drevenom kríži, zase sa spúšťa lejak. Schovávame sa trochu nižšie pod skalný výbežok. Na ruke nachádzam prvú malú čiernu potvoru, darmo som sa proti nim sprejoval. Po prehánke ešte pofotíme výhľady a vraciame sa do sedla.

Vyhliadok sme si dnes užili až-až. Preto nás čaká len cesta k autu. Najprv ideme po žltej na juh a potom sa odpájame po lesnej ceste smerom na Lubenskú skalu. Pri prudkom ohybe lesnej cesty ideme rovno, sme zvedaví, či tam nejakú skalu nájdeme. Nič sme nenašli, žiadnu skalu. Vraciame sa na zvážnicu a pohodlne napredujeme traverzmi. Neskôr, keď sa obzeráme, vidíme nad nami akúsi skalu. Je to asi Lubenská, len sme ju nenašli.

Niekde však musíme začať klesať, tak v mieste napojenia na ďalšiu ešte kvalitnejšiu lesnú cestu sa stáčame na juh a nevýraznou cestičkou, neskôr rovno lesom, sa snažíme dostať do Dolinky na zelenú značku. Ešte by som spomenul jednu zaujímavosť, v mieste spojenia dvoch ciest sa nachádza zvláštny skalný útvar. Sú to 4 balvany položené na sebe, vyzerá to skoro ako ľudská postava. Doteraz mi vŕta v hlave, či je to dielo prírody alebo človeka. Veď posúďte sami podľa fotky.

Takmer na konci túry nás chytá ešte jeden lejak. Nakoniec sa šťastlivo napájame na zelenú značku a onedlho sme pri aute. V Mládežníckom tábore nikde nikoho, ktovie, či to ešte vôbec niekomu slúži. Pred sadnutím do auta ma čaká ešte povinná prehliadka a nachádzam ďalšie tri čierne potvorky. A doma nakoniec ešte ďalšie tri. Dávajte si na to pozor, kliešte treba dôsledne vyhľadať a zlikvidovať čo najskôr.

Záver

Už teraz mi je jasné, že pohoriu Vtáčnik budem venovať pozornosť aj v budúcnosti. Lesy sú tu pekné a vyhliadky ešte krajšie. Na trase ma najviac prekvapila Sladná skala. Vôbec som nečakal, že sa tam nachádza zaujímavé skalné mesto. Vyhliadky Buchlov a Žarnov je najvhodnejšie spojiť do jednej túry, ale v prípade obmedzených časových možností sa určite oplatí vybehnúť len na jednu alebo druhú. Kto by mal záujem pozrieť si opis totožnej trasy v zime, tu je Zdenčiho článok - Buchlov a Žarnov z Hornoveskej doliny.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek