Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vinianske jazero od smerovníka
Vinianske jazero od smerovníka Zatvoriť

Túra Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera

S jarou prichádzajú do lesa farby, ktoré ju začínajú spestrovať. Prvé jarné kvety kvitnú, lístie stromov postupne sfarbuje konáre a vetvičky stromov do zelena. Príroda sa prebudila zo zimného spánku a svojou nádherou volá milovníkov potuliek do čarokrásneho lona. Aj keď čaro má každé ročne obdobie v prírode, jar je začiatkom jej života, viac turistov sa k nej vracia, aby v nej čerpali inšpiráciu, silu a dobili si batérie.

Vzdialenosť
24 km
Prevýšenie
+1129 m stúpanie, -1129 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 14.04.2018
Pohoria
Vihorlatské vrchy (Vojenský obvod Valaškovce)
Trasa
Voda
Prameň pod Marečkovou, studnička pod Pirgnagovým vrchom, prameň pod Kyjovom, Kaluža-Kamenec, Vinianskej jazero (koliba)
Doprava
Michalovce (vlak, bus) - Vinné, Vinianske jazero (bus, parkovisko na brehu jazera)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Osobne mám však rád všetky ročné obdobia a príroda ma stále priťahuje a tak aj počas víkendového pobytu na Vinianskom jazere využívam možnosť zájsť si do Vihorlatských vrchov a spoznať neznáme kopce. Veď ešte neubehlo veľa času od sprístupnenia vojenského územia. Samozrejme s určitými pravidlami, aby sa turisti mohli pozrieť do zaujímavých miest VO Valaškovce. Preto v sobotu ráno vyrážam s ruksakom v ústrety poznávania, aby som aspoň čiastočne spoznal VO a postupne sa sem vracal. Dnes to bude trasa od jazera cez Pirnagov vrch smerom na vrch Kyjov a potom cez Tomášovský vrch k Zemplínskej Šírave a späť po zelenej značke k začiatku na jazero Vinné, ktoré je vsadené v krásnej prírode.

Trasa

Vinianske jazero – pamätník SNP – partizánsky bunker pod Pirnagovým vrchom – Pirnagov vrch – partizánsky bunker pod Kyjovom – Kyjov – Tomášovský vrch – Tomášovská dolina – Suchá dolina – Kamenec – Kaluža – Vinianske jazero

Vinné jazero je miesto odkiaľ sa dá dostať do okolia a prechádzajú cez neho značkované trasy. Smerujú od Zemplínskej Šíravy a to žltá z Medvedej hory cez Vinianske jazero a zrúcaninu hradu Vinné do dediny Trnava nad Laborcom. Ďalšia zelená prichádza zo strediska Hôrka cez kostolík pod Senderovom do strediska Medvedia hora, potom stredisko Kamenec a cez chatovú osadu smerom na Vinné jazero. Spomenie ešte modrú trasu zo strediska Hôrka, ktorá pokračuje cez obec Vinné pod hradom, kde je možnosť zájsť a potom ďalej do dediny Porúbka a cez Uhlisko, Veľkú Dubovú a Jasenovský hrad až do mesta Humenné.

Jazero je s možnosťou ubytovania celkom pekným východiskovým bodom na turistiku za krásami Vihorlatských vrchov. Spomeniem aspoň niekoľko miest, ktoré stoja za návštevu. Perlu Vihorlatských vrchov Morské oko, Sninský kameň, vrch Vihorlat, ale aj mnoho iných miest pohoria.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vyrážam trocha neskôr, tak okolo deviatej hodiny, veď sa nemám čo ponáhľať, mám pred sebou pekný a slnečný jarný deň. Po pár metroch som pri smerovníku pri vjazde k jazeru a informačnej tabuli. Smerovník udáva dva smery a to žltú a zelenú. Prvé metre idú ruka v ruke spolu, až kým sa neoddelia, potom je to až k smerovníku pod Dlhou len žltá. Ale aj túto zanechávam a pokračujem smerom po asfaltovej ceste stále mierne stúpajúc, obdivujúc na jej okraji rastúce kvety, prvé ukazujúce sa lístočky na stromoch, zakvitnuté čerešne odeté v kvetovanom belostnom rúchu. Cestou stretávam miestneho hubára, s ktorým kráčam niekoľko stoviek metrov v rozhovore, až kým nedôjde k miestu, kde by rád hľadal huby-smrčky. Ostávam sám na ceste a pokračujúc dôjdem k miestu, kde na rázcestí ciest stojí pamätník pod Pirnagovým vrchom.

Pirnagov vrch

Pirnagov vrch je pamätné miesto s pamätníkom odboja počas druhej svetovej vojny v oblasti, keď sa tvorili partizánske skupiny proti nemeckým vojskám. Prvá Jánošíkova družina bola vytvorená v roku 1942 Pavlom Borošom z Vinného a neskôr v roku 1944 ďalšie a to: Veža, Kriváň a Jastrib. Pokračujem od pamätníka po jeho prehliadke vľavo smerom na dedinu Porúbka, ležiacej v severnej časti Vihorlatských vrchov. Hľadám miesto, kde by na ceste malo byť označenie odbočenia neoficiálneho chodníka cez Pirnagov vrch, Kyjov, Peňažník až na najvyšší vrch Vihorlat. Nejako som ju nenašiel a tak sa vraciam trocha späť a predpokladám, že by mohla byť v mieste ťažby dreva na rúbanisku. Cesta v týchto miestach je pokrytá blatom a zeminou a tak sa mohlo stať, že som to nezbadal.

Trocha si to skrátim lesom a nakoniec sa dostanem na neoficiálnu značku. Pokračujem lesnou cestou, ktorá ma privedie povedľa menšieho kameňolomu a kamenného hrebeňa k prvej zemľanke, pri ktorej sa nachádza studnička. Pri zemľanke je tabuľa s označením mien dvoch partizánskych skupín a s menami veliteľov. V zemľanke sa dá prenocovať, vo vnútri je pričňa pre maximálne šesť ľudí. Pri dverách je mapka časti vojenského priestoru Valaškovce. Trocha si oddýchnem na lavičke, ktorá by aj so stolom potrebovala vymeniť a odchádzam ďalej. Les je plný kvetín a chodník ma dovedie k začiatku Kyjovského pralesa.

Kyjovský prales

Vyhlásený v roku 1974 s rozlohou 97 ha a v roku 2007 bol rozšírený na 397,42 ha. Druhý bunker je v okrajovej oblasti pralesa. Vychodeným chodníkom držiac sa vľavo pokračujem okrajom pralesa k vrcholu Pirnagovho vrchu s geodetickým kamenným bodom. Je na pohľad porovnávať ľavú a pravú stranu chodníka, ktorým kráčam hore. Pravá strana je neporušená príroda s práchnivejúcim drevom a vľavo je to miestami s ťažbou dreva, aký to paradox.

Neskôr odbočím do pralesa a chodník ma dovedie k druhej zemľanke, iného vzhľadu. V nej už nie je drevená pričňa, len zemitá podlaha, ale na úkryt pred dažďom by určite bola vhod. Aj pri tejto je prameň s vodou, aj keď menej výdatný. Značka ma zavedie ku skalnému miestu, odkiaľ je cez stromy vidieť Zemplínska Šírava a začínam stúpať po hrebeni nahor pod samotný vrchol Kyjov. Stretávam sa s cykloturistom, ktorý ide tiež pod vrchol, ale potom odbočí dole a tak opäť ostávam sám v pralese.

Vrchol Kyjov je kamenistý a skalnatý. Poďme na vrchol, kde na kóte 821 m je vrcholová kniha a názov vrchu. Tiahne sa smer východ–západ a miestami je s peknými skalkami, dokonca som objavil jedno skalné okno, ktoré sa vytvorilo priklonením skalného stĺpu k inej skalnatej časti. Po dôkladnej obhliadke sa vraciam späť k miestu, kde bol výhľad a schádzam pod skalky, aby som si prezrel aj tieto. Potom sa rozhodujem, že dole pôjdem po jednom z hrebeňov smerujúceho k Tomášovskému vrchu, ktorý bude ďalšou zastávkou.

Tomašovský vrch

V niektorých miestach sa orientujem aj podľa mapy v navigácii, až sa dostanem na okraj pralesa. Konečne som vonku a opäť z krásnej neporušenej prírody sa dostanem hneď na okraj kopčeka, ktorý je po ťažbe a zarastá novými krami, stromčekmi a malinčím. Nachádzam lesnú cestu a ňou sa dostanem až pod Tomášovský vrch k malému jazierku. Chcem sa dostať až na vrchol a tak vystupujem hore na vrchol lesom, aby som videl ako vrchol vyzerá. Som na kóte 468 m. Tomašovský vrch tvorí len zopár väčších kameňov a vrcholový geodetický znak.

Odchádzam po hrebeni dole, až sa dostanem na lesnú zvážnicu, ktorou pôjdem trocha západným smerom, potom dole na juh, až sa dostanem na lesnú cestu. Ak by som ňou išiel, tak ma dovedie k pamätníku pod Pirnagov vrch. Rozhodujem sa však pre kamennú cestu, ktorá vyzerá byť novoobnovená a tak sa púšťam dole po nej. Stále ma však vedie smerom do dediny Klokočov, ale tam ísť nechcem a tak sa vyberám dole len tak lesom hľadať cestu viac vpravo, aby ma to doviedlo niekde k dedine Kaluža. Nakoniec sa dostanem nad chatovú osadu, ale aj táto ma vedie viac vľavo ako chcem, ale tu si už nemôžem vyberať a tak sa nakoniec dostanem k väčším chatám a hotelom pri hlavnej ceste vedľa Zemplínskej Šíravy.

V týchto miestach je to, akoby v nejakej džungli, nie skutočnej, ale chatovej. Cesty popreplietané skrz na skrz, ale žiadna ma akosi nechce doviesť na zelenú značku, ktorou budem môcť pokračovať k jazeru Vinné. Vraciam sa naspäť hore a za neobývaným hotelom sa cez zarastenú lúku konečne dostanem na schodnú cestu a o chvíľu na značku. Dovedie ma až pod les a pri potoku odbočujem vľavo hore.

Kráčajúc sa občas otočím, aby som za zahľadel na vodnú plochu Zemplínskej Šíravy. Dostanem sa až do sedla na skládku dreva a už len dole na cestu a zostáva len niekoľko desiatok metrov a pomedzi chatky a som pri vodnej ploche jazera. Nejdem cestou odkiaľ som ráno vyrazil, ale opačným smerom. Takto budem mať aj celú vodnú plochu prejdenú naokolo. Už len niekoľko metrov a som tam, kde som ráno začal.

Zhodnotenie

Aj napriek obtiažam pri spiatočnej ceste som zažil celkom príjemnú turistickú prechádzku menej známymi miestami vo Vihorlatských vrchoch. Vrch Kyjov bol mojim snom už dlhší čas a tak s príjemným slnečným počasím sa všetko podarilo naplniť k mojej spokojnosti. Samotný vrchol samozrejme tiež naplnil očakávania a tak si môžem dnešnú turistiku zaznamenať ako splnenú a vyčiarknuť ju z miest neznámych a pridať do zoznamu známych. Neskutočná a čarovná príroda, len potvrdila to, že Vihorlatské vrchy majú svoje očarujúce miesta a naplnili aj moje turistické srdce k úplnej blaženosti a spokojnosti z miestnej krajiny.

Fotogaléria k článku

Najnovšie