Túra

Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera

08.08.18
S jarou prichádzajú do lesa farby, ktoré ju začínajú spestrovať. Prvé jarné kvety kvitnú, lístie stromov postupne sfarbuje konáre a vetvičky stromov do zelena. Príroda sa prebudila zo zimného spánku a svojou nádherou volá milovníkov potuliek do čarokrásneho lona. Aj keď čaro má každé ročne obdobie v prírode, jar je začiatkom jej života, viac turistov sa k nej vracia, aby v nej čerpali inšpiráciu, silu a dobili si batérie.

Osobne mám však rád všetky ročné obdobia a príroda ma stále priťahuje a tak aj počas víkendového pobytu na Vinianskom jazere využívam možnosť zájsť si do Vihorlatských vrchov a spoznať neznáme kopce. Veď ešte neubehlo veľa času od sprístupnenia vojenského územia. Samozrejme s určitými pravidlami, aby sa turisti mohli pozrieť do zaujímavých miest VO Valaškovce. Preto v sobotu ráno vyrážam s ruksakom v ústrety poznávania, aby som aspoň čiastočne spoznal VO a postupne sa sem vracal. Dnes to bude trasa od jazera cez Pirnagov vrch smerom na vrch Kyjov a potom cez Tomášovský vrch k Zemplínskej Šírave a späť po zelenej značke k začiatku na jazero Vinné, ktoré je vsadené v krásnej prírode.

Trasa

Vinianske jazero – pamätník SNP – partizánsky bunker pod Pirnagovým vrchom – Pirnagov vrch – partizánsky bunker pod Kyjovom – Kyjov – Tomášovský vrch – Tomášovská dolina – Suchá dolina – Kamenec – Kaluža – Vinianske jazero

Vinné jazero je miesto odkiaľ sa dá dostať do okolia a prechádzajú cez neho značkované trasy. Smerujú od Zemplínskej Šíravy a to žltá z Medvedej hory cez Vinianske jazero a zrúcaninu hradu Vinné do dediny Trnava nad Laborcom. Ďalšia zelená prichádza zo strediska Hôrka cez kostolík pod Senderovom do strediska Medvedia hora, potom stredisko Kamenec a cez chatovú osadu smerom na Vinné jazero. Spomenie ešte modrú trasu zo strediska Hôrka, ktorá pokračuje cez obec Vinné pod hradom, kde je možnosť zájsť a potom ďalej do dediny Porúbka a cez Uhlisko, Veľkú Dubovú a Jasenovský hrad až do mesta Humenné.

Jazero je s možnosťou ubytovania celkom pekným východiskovým bodom na turistiku za krásami Vihorlatských vrchov. Spomeniem aspoň niekoľko miest, ktoré stoja za návštevu. Perlu Vihorlatských vrchov Morské oko, Sninský kameň, vrch Vihorlat, ale aj mnoho iných miest pohoria.

Vyrážam trocha neskôr, tak okolo deviatej hodiny, veď sa nemám čo ponáhľať, mám pred sebou pekný a slnečný jarný deň. Po pár metroch som pri smerovníku pri vjazde k jazeru a informačnej tabuli. Smerovník udáva dva smery a to žltú a zelenú. Prvé metre idú ruka v ruke spolu, až kým sa neoddelia, potom je to až k smerovníku pod Dlhou len žltá. Ale aj túto zanechávam a pokračujem smerom po asfaltovej ceste stále mierne stúpajúc, obdivujúc na jej okraji rastúce kvety, prvé ukazujúce sa lístočky na stromoch, zakvitnuté čerešne odeté v kvetovanom belostnom rúchu. Cestou stretávam miestneho hubára, s ktorým kráčam niekoľko stoviek metrov v rozhovore, až kým nedôjde k miestu, kde by rád hľadal huby-smrčky. Ostávam sám na ceste a pokračujúc dôjdem k miestu, kde na rázcestí ciest stojí pamätník pod Pirnagovým vrchom.

Pirnagov vrch

Pirnagov vrch je pamätné miesto s pamätníkom odboja počas druhej svetovej vojny v oblasti, keď sa tvorili partizánske skupiny proti nemeckým vojskám. Prvá Jánošíkova družina bola vytvorená v roku 1942 Pavlom Borošom z Vinného a neskôr v roku 1944 ďalšie a to: Veža, Kriváň a Jastrib. Pokračujem od pamätníka po jeho prehliadke vľavo smerom na dedinu Porúbka, ležiacej v severnej časti Vihorlatských vrchov. Hľadám miesto, kde by na ceste malo byť označenie odbočenia neoficiálneho chodníka cez Pirnagov vrch, Kyjov, Peňažník až na najvyšší vrch Vihorlat. Nejako som ju nenašiel a tak sa vraciam trocha späť a predpokladám, že by mohla byť v mieste ťažby dreva na rúbanisku. Cesta v týchto miestach je pokrytá blatom a zeminou a tak sa mohlo stať, že som to nezbadal.

Trocha si to skrátim lesom a nakoniec sa dostanem na neoficiálnu značku. Pokračujem lesnou cestou, ktorá ma privedie povedľa menšieho kameňolomu a kamenného hrebeňa k prvej zemľanke, pri ktorej sa nachádza studnička. Pri zemľanke je tabuľa s označením mien dvoch partizánskych skupín a s menami veliteľov. V zemľanke sa dá prenocovať, vo vnútri je pričňa pre maximálne šesť ľudí. Pri dverách je mapka časti vojenského priestoru Valaškovce. Trocha si oddýchnem na lavičke, ktorá by aj so stolom potrebovala vymeniť a odchádzam ďalej. Les je plný kvetín a chodník ma dovedie k začiatku Kyjovského pralesa.

Kyjovský prales

Vyhlásený v roku 1974 s rozlohou 97 ha a v roku 2007 bol rozšírený na 397,42 ha. Druhý bunker je v okrajovej oblasti pralesa. Vychodeným chodníkom držiac sa vľavo pokračujem okrajom pralesa k vrcholu Pirnagovho vrchu s geodetickým kamenným bodom. Je na pohľad porovnávať ľavú a pravú stranu chodníka, ktorým kráčam hore. Pravá strana je neporušená príroda s práchnivejúcim drevom a vľavo je to miestami s ťažbou dreva, aký to paradox.

Neskôr odbočím do pralesa a chodník ma dovedie k druhej zemľanke, iného vzhľadu. V nej už nie je drevená pričňa, len zemitá podlaha, ale na úkryt pred dažďom by určite bola vhod. Aj pri tejto je prameň s vodou, aj keď menej výdatný. Značka ma zavedie ku skalnému miestu, odkiaľ je cez stromy vidieť Zemplínska Šírava a začínam stúpať po hrebeni nahor pod samotný vrchol Kyjov. Stretávam sa s cykloturistom, ktorý ide tiež pod vrchol, ale potom odbočí dole a tak opäť ostávam sám v pralese.

Vrchol Kyjov je kamenistý a skalnatý. Poďme na vrchol, kde na kóte 821 m je vrcholová kniha a názov vrchu. Tiahne sa smer východ–západ a miestami je s peknými skalkami, dokonca som objavil jedno skalné okno, ktoré sa vytvorilo priklonením skalného stĺpu k inej skalnatej časti. Po dôkladnej obhliadke sa vraciam späť k miestu, kde bol výhľad a schádzam pod skalky, aby som si prezrel aj tieto. Potom sa rozhodujem, že dole pôjdem po jednom z hrebeňov smerujúceho k Tomášovskému vrchu, ktorý bude ďalšou zastávkou.

Tomašovský vrch

V niektorých miestach sa orientujem aj podľa mapy v navigácii, až sa dostanem na okraj pralesa. Konečne som vonku a opäť z krásnej neporušenej prírody sa dostanem hneď na okraj kopčeka, ktorý je po ťažbe a zarastá novými krami, stromčekmi a malinčím. Nachádzam lesnú cestu a ňou sa dostanem až pod Tomášovský vrch k malému jazierku. Chcem sa dostať až na vrchol a tak vystupujem hore na vrchol lesom, aby som videl ako vrchol vyzerá. Som na kóte 468 m. Tomašovský vrch tvorí len zopár väčších kameňov a vrcholový geodetický znak.

Odchádzam po hrebeni dole, až sa dostanem na lesnú zvážnicu, ktorou pôjdem trocha západným smerom, potom dole na juh, až sa dostanem na lesnú cestu. Ak by som ňou išiel, tak ma dovedie k pamätníku pod Pirnagov vrch. Rozhodujem sa však pre kamennú cestu, ktorá vyzerá byť novoobnovená a tak sa púšťam dole po nej. Stále ma však vedie smerom do dediny Klokočov, ale tam ísť nechcem a tak sa vyberám dole len tak lesom hľadať cestu viac vpravo, aby ma to doviedlo niekde k dedine Kaluža. Nakoniec sa dostanem nad chatovú osadu, ale aj táto ma vedie viac vľavo ako chcem, ale tu si už nemôžem vyberať a tak sa nakoniec dostanem k väčším chatám a hotelom pri hlavnej ceste vedľa Zemplínskej Šíravy.

V týchto miestach je to, akoby v nejakej džungli, nie skutočnej, ale chatovej. Cesty popreplietané skrz na skrz, ale žiadna ma akosi nechce doviesť na zelenú značku, ktorou budem môcť pokračovať k jazeru Vinné. Vraciam sa naspäť hore a za neobývaným hotelom sa cez zarastenú lúku konečne dostanem na schodnú cestu a o chvíľu na značku. Dovedie ma až pod les a pri potoku odbočujem vľavo hore.

Kráčajúc sa občas otočím, aby som za zahľadel na vodnú plochu Zemplínskej Šíravy. Dostanem sa až do sedla na skládku dreva a už len dole na cestu a zostáva len niekoľko desiatok metrov a pomedzi chatky a som pri vodnej ploche jazera. Nejdem cestou odkiaľ som ráno vyrazil, ale opačným smerom. Takto budem mať aj celú vodnú plochu prejdenú naokolo. Už len niekoľko metrov a som tam, kde som ráno začal.

Zhodnotenie

Aj napriek obtiažam pri spiatočnej ceste som zažil celkom príjemnú turistickú prechádzku menej známymi miestami vo Vihorlatských vrchoch. Vrch Kyjov bol mojim snom už dlhší čas a tak s príjemným slnečným počasím sa všetko podarilo naplniť k mojej spokojnosti. Samotný vrchol samozrejme tiež naplnil očakávania a tak si môžem dnešnú turistiku zaznamenať ako splnenú a vyčiarknuť ju z miest neznámych a pridať do zoznamu známych. Neskutočná a čarovná príroda, len potvrdila to, že Vihorlatské vrchy majú svoje očarujúce miesta a naplnili aj moje turistické srdce k úplnej blaženosti a spokojnosti z miestnej krajiny.

Fórum 2 príspevky
Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera 11/08/18 15:23 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera 11/08/18 15:23 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy (Vojenský obvod Valaškovce)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 821 m n. m. – Kyjov

    • min: 150 m n. m. – Zemplínska Šírava, Kamenec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1129 m

    • klesanie: 1129 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 14.04.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8162 ° SŠ
      dĺžka: 21.9865 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8162 ° SŠ
      dĺžka: 21.9865 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň pod Marečkovou, studnička pod Pirgnagovým vrchom, prameň pod Kyjovom, Kaluža-Kamenec, Vinianskej jazero (koliba)

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Vinné, Vinianske jazero (bus, parkovisko na brehu jazera)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.31)