Túra

Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera

08. 08. 2018
S jarou prichádzajú do lesa farby, ktoré ju začínajú spestrovať. Prvé jarné kvety kvitnú, lístie stromov postupne sfarbuje konáre a vetvičky stromov do zelena. Príroda sa prebudila zo zimného spánku a svojou nádherou volá milovníkov potuliek do čarokrásneho lona. Aj keď čaro má každé ročne obdobie v prírode, jar je začiatkom jej života, viac turistov sa k nej vracia, aby v nej čerpali inšpiráciu, silu a dobili si batérie.

Osobne mám však rád všetky ročné obdobia a príroda ma stále priťahuje a tak aj počas víkendového pobytu na Vinianskom jazere využívam možnosť zájsť si do Vihorlatských vrchov a spoznať neznáme kopce. Veď ešte neubehlo veľa času od sprístupnenia vojenského územia. Samozrejme s určitými pravidlami, aby sa turisti mohli pozrieť do zaujímavých miest VO Valaškovce. Preto v sobotu ráno vyrážam s ruksakom v ústrety poznávania, aby som aspoň čiastočne spoznal VO a postupne sa sem vracal. Dnes to bude trasa od jazera cez Pirnagov vrch smerom na vrch Kyjov a potom cez Tomášovský vrch k Zemplínskej Šírave a späť po zelenej značke k začiatku na jazero Vinné, ktoré je vsadené v krásnej prírode.

Trasa

Vinianske jazero – pamätník SNP – partizánsky bunker pod Pirnagovým vrchom – Pirnagov vrch – partizánsky bunker pod Kyjovom – Kyjov – Tomášovský vrch – Tomášovská dolina – Suchá dolina – Kamenec – Kaluža – Vinianske jazero

Vinné jazero je miesto odkiaľ sa dá dostať do okolia a prechádzajú cez neho značkované trasy. Smerujú od Zemplínskej Šíravy a to žltá z Medvedej hory cez Vinianske jazero a zrúcaninu hradu Vinné do dediny Trnava nad Laborcom. Ďalšia zelená prichádza zo strediska Hôrka cez kostolík pod Senderovom do strediska Medvedia hora, potom stredisko Kamenec a cez chatovú osadu smerom na Vinné jazero. Spomenie ešte modrú trasu zo strediska Hôrka, ktorá pokračuje cez obec Vinné pod hradom, kde je možnosť zájsť a potom ďalej do dediny Porúbka a cez Uhlisko, Veľkú Dubovú a Jasenovský hrad až do mesta Humenné.

Jazero je s možnosťou ubytovania celkom pekným východiskovým bodom na turistiku za krásami Vihorlatských vrchov. Spomeniem aspoň niekoľko miest, ktoré stoja za návštevu. Perlu Vihorlatských vrchov Morské oko, Sninský kameň, vrch Vihorlat, ale aj mnoho iných miest pohoria.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vyrážam trocha neskôr, tak okolo deviatej hodiny, veď sa nemám čo ponáhľať, mám pred sebou pekný a slnečný jarný deň. Po pár metroch som pri smerovníku pri vjazde k jazeru a informačnej tabuli. Smerovník udáva dva smery a to žltú a zelenú. Prvé metre idú ruka v ruke spolu, až kým sa neoddelia, potom je to až k smerovníku pod Dlhou len žltá. Ale aj túto zanechávam a pokračujem smerom po asfaltovej ceste stále mierne stúpajúc, obdivujúc na jej okraji rastúce kvety, prvé ukazujúce sa lístočky na stromoch, zakvitnuté čerešne odeté v kvetovanom belostnom rúchu. Cestou stretávam miestneho hubára, s ktorým kráčam niekoľko stoviek metrov v rozhovore, až kým nedôjde k miestu, kde by rád hľadal huby-smrčky. Ostávam sám na ceste a pokračujúc dôjdem k miestu, kde na rázcestí ciest stojí pamätník pod Pirnagovým vrchom.

Pirnagov vrch

Pirnagov vrch je pamätné miesto s pamätníkom odboja počas druhej svetovej vojny v oblasti, keď sa tvorili partizánske skupiny proti nemeckým vojskám. Prvá Jánošíkova družina bola vytvorená v roku 1942 Pavlom Borošom z Vinného a neskôr v roku 1944 ďalšie a to: Veža, Kriváň a Jastrib. Pokračujem od pamätníka po jeho prehliadke vľavo smerom na dedinu Porúbka, ležiacej v severnej časti Vihorlatských vrchov. Hľadám miesto, kde by na ceste malo byť označenie odbočenia neoficiálneho chodníka cez Pirnagov vrch, Kyjov, Peňažník až na najvyšší vrch Vihorlat. Nejako som ju nenašiel a tak sa vraciam trocha späť a predpokladám, že by mohla byť v mieste ťažby dreva na rúbanisku. Cesta v týchto miestach je pokrytá blatom a zeminou a tak sa mohlo stať, že som to nezbadal.

Trocha si to skrátim lesom a nakoniec sa dostanem na neoficiálnu značku. Pokračujem lesnou cestou, ktorá ma privedie povedľa menšieho kameňolomu a kamenného hrebeňa k prvej zemľanke, pri ktorej sa nachádza studnička. Pri zemľanke je tabuľa s označením mien dvoch partizánskych skupín a s menami veliteľov. V zemľanke sa dá prenocovať, vo vnútri je pričňa pre maximálne šesť ľudí. Pri dverách je mapka časti vojenského priestoru Valaškovce. Trocha si oddýchnem na lavičke, ktorá by aj so stolom potrebovala vymeniť a odchádzam ďalej. Les je plný kvetín a chodník ma dovedie k začiatku Kyjovského pralesa.

Kyjovský prales

Vyhlásený v roku 1974 s rozlohou 97 ha a v roku 2007 bol rozšírený na 397,42 ha. Druhý bunker je v okrajovej oblasti pralesa. Vychodeným chodníkom držiac sa vľavo pokračujem okrajom pralesa k vrcholu Pirnagovho vrchu s geodetickým kamenným bodom. Je na pohľad porovnávať ľavú a pravú stranu chodníka, ktorým kráčam hore. Pravá strana je neporušená príroda s práchnivejúcim drevom a vľavo je to miestami s ťažbou dreva, aký to paradox.

Neskôr odbočím do pralesa a chodník ma dovedie k druhej zemľanke, iného vzhľadu. V nej už nie je drevená pričňa, len zemitá podlaha, ale na úkryt pred dažďom by určite bola vhod. Aj pri tejto je prameň s vodou, aj keď menej výdatný. Značka ma zavedie ku skalnému miestu, odkiaľ je cez stromy vidieť Zemplínska Šírava a začínam stúpať po hrebeni nahor pod samotný vrchol Kyjov. Stretávam sa s cykloturistom, ktorý ide tiež pod vrchol, ale potom odbočí dole a tak opäť ostávam sám v pralese.

Vrchol Kyjov je kamenistý a skalnatý. Poďme na vrchol, kde na kóte 821 m je vrcholová kniha a názov vrchu. Tiahne sa smer východ–západ a miestami je s peknými skalkami, dokonca som objavil jedno skalné okno, ktoré sa vytvorilo priklonením skalného stĺpu k inej skalnatej časti. Po dôkladnej obhliadke sa vraciam späť k miestu, kde bol výhľad a schádzam pod skalky, aby som si prezrel aj tieto. Potom sa rozhodujem, že dole pôjdem po jednom z hrebeňov smerujúceho k Tomášovskému vrchu, ktorý bude ďalšou zastávkou.

Tomašovský vrch

V niektorých miestach sa orientujem aj podľa mapy v navigácii, až sa dostanem na okraj pralesa. Konečne som vonku a opäť z krásnej neporušenej prírody sa dostanem hneď na okraj kopčeka, ktorý je po ťažbe a zarastá novými krami, stromčekmi a malinčím. Nachádzam lesnú cestu a ňou sa dostanem až pod Tomášovský vrch k malému jazierku. Chcem sa dostať až na vrchol a tak vystupujem hore na vrchol lesom, aby som videl ako vrchol vyzerá. Som na kóte 468 m. Tomašovský vrch tvorí len zopár väčších kameňov a vrcholový geodetický znak.

Odchádzam po hrebeni dole, až sa dostanem na lesnú zvážnicu, ktorou pôjdem trocha západným smerom, potom dole na juh, až sa dostanem na lesnú cestu. Ak by som ňou išiel, tak ma dovedie k pamätníku pod Pirnagov vrch. Rozhodujem sa však pre kamennú cestu, ktorá vyzerá byť novoobnovená a tak sa púšťam dole po nej. Stále ma však vedie smerom do dediny Klokočov, ale tam ísť nechcem a tak sa vyberám dole len tak lesom hľadať cestu viac vpravo, aby ma to doviedlo niekde k dedine Kaluža. Nakoniec sa dostanem nad chatovú osadu, ale aj táto ma vedie viac vľavo ako chcem, ale tu si už nemôžem vyberať a tak sa nakoniec dostanem k väčším chatám a hotelom pri hlavnej ceste vedľa Zemplínskej Šíravy.

V týchto miestach je to, akoby v nejakej džungli, nie skutočnej, ale chatovej. Cesty popreplietané skrz na skrz, ale žiadna ma akosi nechce doviesť na zelenú značku, ktorou budem môcť pokračovať k jazeru Vinné. Vraciam sa naspäť hore a za neobývaným hotelom sa cez zarastenú lúku konečne dostanem na schodnú cestu a o chvíľu na značku. Dovedie ma až pod les a pri potoku odbočujem vľavo hore.

Kráčajúc sa občas otočím, aby som za zahľadel na vodnú plochu Zemplínskej Šíravy. Dostanem sa až do sedla na skládku dreva a už len dole na cestu a zostáva len niekoľko desiatok metrov a pomedzi chatky a som pri vodnej ploche jazera. Nejdem cestou odkiaľ som ráno vyrazil, ale opačným smerom. Takto budem mať aj celú vodnú plochu prejdenú naokolo. Už len niekoľko metrov a som tam, kde som ráno začal.

Zhodnotenie

Aj napriek obtiažam pri spiatočnej ceste som zažil celkom príjemnú turistickú prechádzku menej známymi miestami vo Vihorlatských vrchoch. Vrch Kyjov bol mojim snom už dlhší čas a tak s príjemným slnečným počasím sa všetko podarilo naplniť k mojej spokojnosti. Samotný vrchol samozrejme tiež naplnil očakávania a tak si môžem dnešnú turistiku zaznamenať ako splnenú a vyčiarknuť ju z miest neznámych a pridať do zoznamu známych. Neskutočná a čarovná príroda, len potvrdila to, že Vihorlatské vrchy majú svoje očarujúce miesta a naplnili aj moje turistické srdce k úplnej blaženosti a spokojnosti z miestnej krajiny.

Fórum 2 príspevky
Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera 11/08/18 15:23 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko
Túra Kurčínska Magura - okruh z Legnavy Čas leta a prázdnin je práve na prelome a využívam poslednú možnosť na turistiku počas dovolenky v okolí Bardejova. Mal som toho v pláne viac, ale nie celkom dobré počasie ma trocha odrádzalo od veľkých aktivít v prírode. Napriek tomu som hľadal niečo, čo by sa dalo stihnúť v priebehu do času búrok, ktoré prebiehali každý deň v poobedňajších hodinách. Hľadaním po nete som našiel jednu turistickú akciu, ktorú organizovala obec Údol, a to výstup na Kurčínsku Maguru. Tejto sa mali zúčastniť aj turisti z Bardejova. Preto som sa s nimi skontaktoval a strávil som nádhernú sobotu v neznámom prostredí Ľubovnianskej vrchoviny, v jej východnej časti pri poľskej hranici. 17/09/20 Marián Jaššo Ľubovnianska vrchovina
Túra Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni. 28/04/20 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Dolu Váhom a dolu Nitrou Pred 20 rokmi sme sa vydali na prvú putovnú cyklovačku dolu Dunajom z Passau do Bratislavy. Bez konktrétneho itineráru, iba popri rieke. Ubytko sme riešili na mieste, prevažne v súkromí. Bolo to nezabudnuteľné. Táto cesta sa mi vynorila v pamäti, keď som zobrala do rúk knižku z vydavateľstva DAJAMA s ikonkou cyklistu z edície Po Slovensku, ktorá vyšla v roku 2019 a je venovaná cyklotrasám popri riekach Váh a Nitra. dnes Daniela Mäkká Mapy a knihy
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. včera Martin Knor Svet
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kyjov a Tomašovský vrch od Vinianskeho jazera 11/08/18 15:23 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy (Vojenský obvod Valaškovce)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 821 m n. m. – Kyjov

    • min: 150 m n. m. – Zemplínska Šírava, Kamenec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1129 m

    • klesanie: 1129 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 14.04.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8162 ° SŠ
      dĺžka: 21.9865 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8162 ° SŠ
      dĺžka: 21.9865 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň pod Marečkovou, studnička pod Pirgnagovým vrchom, prameň pod Kyjovom, Kaluža-Kamenec, Vinianskej jazero (koliba)

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Vinné, Vinianske jazero (bus, parkovisko na brehu jazera)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.3 (0.52)