Túra

Homôľka, rokliny Voroblik a Parkáň

30.07.18
Po dvoch dňoch v Tatrách v premenlivom počasí som mal adrenalínu akurát tak dosť. Rozhodol som sa, že pôjdem v nedeľu na čosi jednoduchšie. Vybral som sa do Lipoviec, na pomedzie minipohorí Branisko a Bachureň. Dedinka, pod ktorou sa plní Salvatorka, má zaujímavé okolie. Najväčšou atrakciou je Lačnovský kaňon, v ktorom som bol už zopárkrát. Vlani som bol dvakrát na Vrátnici, kde je v skalnej veži veľká brána. Teraz som si chcel pozrieť skalné okno na Homôľke a rokliny Voroblik a Parkáň.

Trasa

Lipovce, ústie Lačnovského kaňona – Kopytovská dolina – Šindliar – sedlo pod Príkrym hrbom – Homôľka – Suchá dolina – Kopytovská dolina – roklina Voroblik – Lačnov – sedlo Magura – Buče – sedlo Buče – Mindžová – roklina Parkáň – Mindžová – sedlo Mindžová – Nad Sošňom – Lipovce

Homôľka

Zaparkoval som na rázcestí pred vstupom do Lačnovského kaňona a o 7.00 h som vyrazil na prechádzku. Presunul som sa na okraj obce Šindliar a začalo stúpanie. Sú tu strmé svahy a zvážnica so značkou idú hore po spádnici. Tvrdý stupák končí až v sedle pod Príkrym hrbom.

Prešiel som lúku a zapol som navigáciu. Je tu kriakovitý lesík s malinčím a s popadanými stromami, v ktorom je zopár skaliek. Na jednej by mal byť latinský nápis s letopočtom. Snažil som sa a skaly som obehal, ale nápis som na žiadnej z nich nenašiel. Podarilo sa mi nájsť iba skalné okno. Nie je pravé, je však dosť hlboké.

Od okna som zbehol do doliny. Bolo to trochu náročnejšie, pretože je tam na strmom svahu celkom slušný prales. Predieral som sa cez húštiny a robil som hluk, aby som vyplašil prípadné medvede. Až som prišiel na zvážnicu, na okraji ktorej som našiel nádherný hríb. Neďaleko mal dvoch kamarátov, tak som ich všetkých prehovoril, aby mi naskákali do batoha. Doma som ich usušil, nebol v nich jediný červík, budú do kapustnice.

Roklina Voroblik

Zbehol som do doliny na modrú značku. Na rázcestí som prešiel cez potok po starom, deravom moste, a druhou dolinou som vystúpil k chatám. Na ceste išla oproti mne pekná mladá dievčina, mníška. Asi novicka.

Za chatami som minul ohradu s koníkmi a prišiel som k vstupu do rokliny Voroblik. Tá je parádna. Začína betónovým prehradením, nad ktorým vidno prvé vodopády. A keď sa pozriete lepšie, na skale si všimnete reťaz so stúpačkami.

V rokline je istenie, ale nečakajte nič masívne. Na jeden prah sa treba šplhať po voľne visiacej reťazi, nad jednou sériou kramlí reťaz chýba, treba sa tam pridŕžať skaly, ale najdramatickejší bol prechod cez veľký obrí hrniec. Hrniec bol plný vody, nad ktorou viselo konopné lanko. Našťastie, vo vode bolo brvno a krížom bol zvalený kmienok suchára. Brvno sa vo vode otáčalo, no akosi som to prešiel bez toho, aby som sa okúpal.

Po chvíli sa roklina rozšírila do dolinky. Zboku sa zjavuje zvážnica, čo umožnilo ťažbu dreva. Chcel som pokračovať dnom dolinky ďalej, ale tam na jar voda vymlela obrovskú jamu. Keďže sa zdalo, že skaly končia, vystúpal som strmým svahom na hrebienok a prišiel som na lúku. Branisko mám za sebou, predo mnou je Bachureň a dolu je dedinka Lačnov.

Roklina Parkáň

Minul som okraj dediny a stúpal som lúkami, ktoré zarastajú jalovcami a lesíkmi. Vystúpal som do sedla Magury a kráčal som lúčnatým hrebienkom. Ten je rovný ako priamka. Členitejší je až v okolí sedla Buče.

Prišiel som na Mindžovú a podľa návodu z Internetu som zamieril na severozápadný okraj lúky. Tam začína značený chodník, vedúci do rokliny Parkáň, ktorá sa nachádza asi 200 metrov od hranice lesa. Ono sú to vlastne dve rokliny a sú umiestnené kolmo na svah. Teda vedú od západu na východ. Horná roklina je v strede prerušená, dolná je menšia. Rokliny sú samozrejme suché. Vypadajú, ako keby tu niekto naťahoval svah a ten praskol.

Prešiel som sa po chodníčku na koniec dolnej rokliny. V trhlinovej jaskyni je neveľké okno, napriek tomu je v nej poriadna tma. Poprechádzal som sa po skalách a nato som sa vrátil. Najviac sa mi páčil prechod dnom hornej rokliny.

Nasledoval návrat do Lipoviec. Zo svahu Mindžovej pekne vidno Stráže pri Prešove ("prešovské sopky") a Slanské vrchy. Pod kopcom som zabočil na modrú značku, ktorá sa mi na lúkach stratila. Poľnou cestou som však bez problémov prišiel priamo ku kostolu. O 14.30 h som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Mala to byť pohodová prechádzka, no prechod rokliny Voroblik bol poriadne adrenalínový. Najmä preto, že bol potok plný vody a skaly boli šmykľavé. Celý deň ma naháňali oblaky, ale nakoniec iba krátko drobno spŕchlo. Keďže lúky v Bachurni neboli pokosené, za mokra by bolo putovanie po nich nepohodlné.

Fórum 20 príspevkov
Homôľka, rokliny Voroblik a Parkáň 06/08/18 13:01 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Homôľka, rokliny Voroblik a Parkáň 06/08/18 13:01 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • región Šariš: Branisko a Bachureň

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1005 m n. m. – Buče

    • min: 535 m n. m. – Lipovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1214 m

    • klesanie: 1214 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 01.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0533 ° SŠ
      dĺžka: 20.9408 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0533 ° SŠ
      dĺžka: 20.9408 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Fričovce (bus) - Lipovce (bus, parkovanie v ústí Lačnovského kaňona)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.27)