Správa

Objavte zabudnuté stromy slobody

13.07.18
Chodíme okolo nich denne. Do práce, do školy, do obchodu, na návštevu a nevieme o nich. Niektoré z nich sú súčasťou našich obcí už sto rokov. Niektoré menej, ale aj tak nám majú pripomínať zlomové okamihy v našej histórii. Stromy slobody, vysadené v tzv. „osmičkových“ rokoch, ale aj inokedy.

Pri príležitosti 100 rokov vzniku Československa oprášila myšlienku tzv. stromov slobody brnianska nadácia Partnerství. Stromy republiky alebo stromy slobody sa začali vysádzať v roku 1918 pri vzniku ČSR, taktiež v roku 1919 pri prvých narodeninách spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov. Pri desaťročnici si obyvatelia Prvej republiky opäť pripomenuli dôležité jubileum.

Ďalšia vlny výsadby stromov slobody bola v roku 1945, keď si ľudia vydýchli od vojnových i povstaleckých trápení v celej Európe. Prelomovým bol tiež rok 1968, keď sme si pripomínali 50. rokov od vzniku Československa a zároveň ľudia protestovali proti okupácii. Vtedy boli zasadené aj tzv. lipy federácie. Samozrejme aj v roku 1989 boli vysadené viaceré stromy a tiež v období novovznikajúcej samostatnej Českej a Slovenskej republiky.

Vo väčšine prípadov boli vysádzané tradične lipy (veľkolisté alebo malolisté), no stretneme sa aj s inými druhmi ihličnatých (sekvojovec mamutí) a listnatých drevín (gaštanová aleja v Púchove). Hlavným cieľom stromov bolo prezentovať myšlienky slobody, demokracie, samostatnosti a zdravého vlastenectva. Cieľom aktuálneho projektu nadácie Partnerství je zmapovať čo najviac „stromov slobody“ na území vtedajších Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vďaka www.StromySvobody.cz sa podarilo aktuálne identifikovať viac ako 1918 vysadených drevín (stromov, alejí, sadov, parkov a hájov) vrátane dnes už neexistujúcich. Počet 1918 bol métou, ktorú sa podarilo dosiahnuť v pribehu júla. A mapovanie stále pokračuje. Pridajte aj vy pamätný strom (stromy) vo vašom okolí. Väčšina z identifikovaných stromov slobody nemá štatút chránenej dreviny, preto je dobré, ak sa dostane do povedomia miestnych obyvateľov. Už len jednoduché označenie stromu môže pomôcť k jeho ochrane. Tiež zaradenie drevín medzi miestne pamätihodnosti je vítanou formou prezentácie verejnej zelene.

Ďalšou úlohou je výsadba nových stromov slobody k 100. výročiu vzniku Československa za podpory donorov. Súčasťou výsadby má byť malá slávnosť, aby aj mladšie ročníky vedeli o pamätných stromoch v ich okolí. A treťou úlohou nadácie je odborne ošetriť stromy, ktoré majú narušený alebo zhoršený zdravotný stav.

Keďže hľadanie stromov slobody na Slovensku je veľmi málo medializované, tak aj redakcia Hiking.sk sa pridala medzi mediálnych partnerov projektu. Aj u nás bolo v jubilejných rokoch vysadených množstvo pamätných stromov. Budeme radi, keď cez voľne dostupný formulár pridáte „strom slobody“ z vášho mesta, dediny alebo tiež jubilejný háj. Jubilejným hájom RČS 1928 sme sa venovali v samostatnom článku. A vďaka mnohým podnetom od čitateľov sa podarilo identifikovať ďalšie výsadby, o ktorých sme nevedeli. Ďakujeme vám za pomoc.

Aktuálne bola na Slovensku lokalizovaná viac ako tridsiatka miest, kde rastú tzv. stromy slobody. V porovnaní s Českou republikou je to veľmi málo. Ale vieme, že vďaka našim čitateľom sa podarí znovuobjaviť časom zabudnuté stromy slobody vo všetkých regiónoch Slovenska. Momentálne na celom juhu Slovenska, na Spiši a Šariši nevieme o žiadnych výsadbách. Napríklad v roku 1928 boli slávnostne otvárané nové jubilejné školy. Z mnohých jubilejných škôl vyberáme obce:

  • Alžbetin Dvor,
  • Blahová,
  • Bratislava (Tehelné pole),
  • Bytča,
  • Čierny Balog,
  • Čierny Potok,
  • Košariská,
  • Kružno,
  • Lučenec,
  • Michal na Ostrove,
  • Miloslavov,
  • Milpoš,
  • Peťov,
  • Rastislavice,
  • Rimavská Sobota, časť Bakta,
  • Sučany,
  • Šrobárová,
  • Štúrovo,
  • Tisovec,
  • Tornaľa,
  • Veľké Kosihy, časť Okánikovo.

Okrem Bytče, nemáme zo žiadnej z týchto lokalít zmienku o výsadbe stromov, aj keď s veľkou pravdepodobnosťou tomu tak bolo. Lebo lipy slobody (lipy republiky, lipy štátnosti, Štefánikove lipy apod.) vysádzali aj žiaci, učitelia alebo obyvatelia danej obce.

Mapovanie stromov slobody je zaujímavé aj tým, že okrem základných údajov o výsadbe je zvyčajne priložená fotografia aktuálneho stavu a občas aj historický záber spred desiatok rokov. Pútavý je tiež samotný príbeh, ktorý sprevádzal výsadbu, jeho existenciu alebo aj smutný zánik.

Neváhajme a zaplňme aj slovenskú časť mapy tak ako naši bratia Česi.

Ďakujeme za pomoc a spoluprácu.

Podrobnejšie informácie nájdete na StromySlobody.cz alebo tiež v rozhlasovej reportáži RTVS.

Autori fotografií: Tomáš Jurina, Lenka Mitrenga, Marek Olbrzymek, Tomáš Trstenský a archív Nadace Partnerství.

Fórum 2 príspevky
Objavte zabudnuté stromy slobody 12/04/19 20:29 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Túra Via Dinarica (1) – planina Prenj Keďže sa radšej premávame po horách ako pretŕčame na sociálnych sieťach, tak sme sa na Silvestra pätica dohodli na letnom dvojtýždňovom puťáku. Teda, aby to bolo trendy, in a hipsterské, tak ide o diaľkový pochod, ktoré v posledných rokoch naberajú na popularite. Nie, žiadna Svätojakubská púť a ani SNP-čka. Tam je počas leta tlačenica. Vybrali sme si niečo menej masové. 14/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Extra Rozhľadňa Pustý vrch nad Čiernym Balogom Horehronská obec Čierny Balog sa zaradila na zoznam obcí, ktoré neobišiel trend budovania turistických veží v blízkosti sídiel. Nová rozhľadňa stojí na typickom mieste, ktoré je ľahkým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Nie je ďaleko od obce, no kopec ponúka dobrý rozhľad. Paradoxne, aj bez veže, keďže celé temeno Pustého vrchu je odlesnené. 20/12/19 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. dnes Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (2) Ráno opúšťam izbu dosť pred šiestou. Ivan zostáva aj na raňajky, žiadne plány nemá. Len kurz na sever, uvidí, kam to dá. Zachytí ma mobilom v plnej poľnej medzi dverami. Ja sa revanšujem jeho snímkou v posteli. Čaká ma dnes ozaj dlhý deň, minimálne na úrovni včerajšieho. 26/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Objavte zabudnuté stromy slobody 12/04/19 20:29 2 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.2)