Správa

Objavte zabudnuté stromy slobody

13. 07. 2018
Chodíme okolo nich denne. Do práce, do školy, do obchodu, na návštevu a nevieme o nich. Niektoré z nich sú súčasťou našich obcí už sto rokov. Niektoré menej, ale aj tak nám majú pripomínať zlomové okamihy v našej histórii. Stromy slobody, vysadené v tzv. „osmičkových“ rokoch, ale aj inokedy.

Pri príležitosti 100 rokov vzniku Československa oprášila myšlienku tzv. stromov slobody brnianska nadácia Partnerství. Stromy republiky alebo stromy slobody sa začali vysádzať v roku 1918 pri vzniku ČSR, taktiež v roku 1919 pri prvých narodeninách spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov. Pri desaťročnici si obyvatelia Prvej republiky opäť pripomenuli dôležité jubileum.

Ďalšia vlny výsadby stromov slobody bola v roku 1945, keď si ľudia vydýchli od vojnových i povstaleckých trápení v celej Európe. Prelomovým bol tiež rok 1968, keď sme si pripomínali 50. rokov od vzniku Československa a zároveň ľudia protestovali proti okupácii. Vtedy boli zasadené aj tzv. lipy federácie. Samozrejme aj v roku 1989 boli vysadené viaceré stromy a tiež v období novovznikajúcej samostatnej Českej a Slovenskej republiky.

Vo väčšine prípadov boli vysádzané tradične lipy (veľkolisté alebo malolisté), no stretneme sa aj s inými druhmi ihličnatých (sekvojovec mamutí) a listnatých drevín (gaštanová aleja v Púchove). Hlavným cieľom stromov bolo prezentovať myšlienky slobody, demokracie, samostatnosti a zdravého vlastenectva. Cieľom aktuálneho projektu nadácie Partnerství je zmapovať čo najviac „stromov slobody“ na území vtedajších Čiech, Moravy, Sliezska, Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vďaka www.StromySvobody.cz sa podarilo aktuálne identifikovať viac ako 1918 vysadených drevín (stromov, alejí, sadov, parkov a hájov) vrátane dnes už neexistujúcich. Počet 1918 bol métou, ktorú sa podarilo dosiahnuť v pribehu júla. A mapovanie stále pokračuje. Pridajte aj vy pamätný strom (stromy) vo vašom okolí. Väčšina z identifikovaných stromov slobody nemá štatút chránenej dreviny, preto je dobré, ak sa dostane do povedomia miestnych obyvateľov. Už len jednoduché označenie stromu môže pomôcť k jeho ochrane. Tiež zaradenie drevín medzi miestne pamätihodnosti je vítanou formou prezentácie verejnej zelene.

Ďalšou úlohou je výsadba nových stromov slobody k 100. výročiu vzniku Československa za podpory donorov. Súčasťou výsadby má byť malá slávnosť, aby aj mladšie ročníky vedeli o pamätných stromoch v ich okolí. A treťou úlohou nadácie je odborne ošetriť stromy, ktoré majú narušený alebo zhoršený zdravotný stav.

Keďže hľadanie stromov slobody na Slovensku je veľmi málo medializované, tak aj redakcia Hiking.sk sa pridala medzi mediálnych partnerov projektu. Aj u nás bolo v jubilejných rokoch vysadených množstvo pamätných stromov. Budeme radi, keď cez voľne dostupný formulár pridáte „strom slobody“ z vášho mesta, dediny alebo tiež jubilejný háj. Jubilejným hájom RČS 1928 sme sa venovali v samostatnom článku. A vďaka mnohým podnetom od čitateľov sa podarilo identifikovať ďalšie výsadby, o ktorých sme nevedeli. Ďakujeme vám za pomoc.

Aktuálne bola na Slovensku lokalizovaná viac ako tridsiatka miest, kde rastú tzv. stromy slobody. V porovnaní s Českou republikou je to veľmi málo. Ale vieme, že vďaka našim čitateľom sa podarí znovuobjaviť časom zabudnuté stromy slobody vo všetkých regiónoch Slovenska. Momentálne na celom juhu Slovenska, na Spiši a Šariši nevieme o žiadnych výsadbách. Napríklad v roku 1928 boli slávnostne otvárané nové jubilejné školy. Z mnohých jubilejných škôl vyberáme obce:

  • Alžbetin Dvor,
  • Blahová,
  • Bratislava (Tehelné pole),
  • Bytča,
  • Čierny Balog,
  • Čierny Potok,
  • Košariská,
  • Kružno,
  • Lučenec,
  • Michal na Ostrove,
  • Miloslavov,
  • Milpoš,
  • Peťov,
  • Rastislavice,
  • Rimavská Sobota, časť Bakta,
  • Sučany,
  • Šrobárová,
  • Štúrovo,
  • Tisovec,
  • Tornaľa,
  • Veľké Kosihy, časť Okánikovo.

Okrem Bytče, nemáme zo žiadnej z týchto lokalít zmienku o výsadbe stromov, aj keď s veľkou pravdepodobnosťou tomu tak bolo. Lebo lipy slobody (lipy republiky, lipy štátnosti, Štefánikove lipy apod.) vysádzali aj žiaci, učitelia alebo obyvatelia danej obce.

Mapovanie stromov slobody je zaujímavé aj tým, že okrem základných údajov o výsadbe je zvyčajne priložená fotografia aktuálneho stavu a občas aj historický záber spred desiatok rokov. Pútavý je tiež samotný príbeh, ktorý sprevádzal výsadbu, jeho existenciu alebo aj smutný zánik.

Neváhajme a zaplňme aj slovenskú časť mapy tak ako naši bratia Česi.

Ďakujeme za pomoc a spoluprácu.

Podrobnejšie informácie nájdete na StromySlobody.cz alebo tiež v rozhlasovej reportáži RTVS.

Autori fotografií: Tomáš Jurina, Lenka Mitrenga, Marek Olbrzymek, Tomáš Trstenský a archív Nadace Partnerství.

Fórum 2 príspevky
Objavte zabudnuté stromy slobody 12/04/19 20:29 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina Voľné pokračovanie seriálu o zaniknutých dedinách nemôže obísť severovýchod Slovenska. Z dôvodu výstavby vodárenskej nádrže Starina bolo vysťahovaných a zbúraných sedem obcí na hornom toku rieky Cirocha. Všetkých sedem dedín obývali etnickí Rusíni, ktorí museli opustiť svoje domovy. 29/04/20 Tomáš Trstenský Bukovské vrchy
Extra Juraj Jánošík ako ťahák na turistov Od popravy zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka uplynulo viac ako 300 rokov. Napriek tomu, že len 1,5 roka zbíjal v hornouhorských stoliciach, dodnes ostalo prekvapivo veľa miest, ktoré sa spájajú s jeho pôsobením. Okrem rodiska je to tiež miesto úkrytu v Malohonte a miesta jeho posledných dní na Liptove. Nebudem popisovať život najznámejšieho karpatského zbojníka, o tom sa už popísalo dosť, ale vydáme sa na cestu Slovenskom, kde nájdeme pamiatky jánošíkovskej tradície. 18/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Komentár Prečo má Predné Solisko tri nadmorské výšky? Pri editovaní článku o Prednom Solisku ma zaujalo, že na dvoch mapách boli dve rozdielne nadmorské výšky. Keď som otvoril tretiu mapu, tak ma zarazilo, že tam bola úplne iná - tretia hodnota. Ako je možné, že sú na súčasných i starších mapách uvádzané tri rozdielne nadmorské výšky pre identický vrchol? 10/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Beh Behom cez jedenásť malokarpatských sedemstoviek V dobe, keď som začínal s trailovým behom, dostávam tip na túru, ktorá spája všetky malokarpatské vrchy s nadmorskou výškou nad 700 metrov. Vybehnúť čo i len jeden z nich predstavoval dovtedy vrchol mojich fyzických síl. Podobný výkon iba v turistickom tempe som považoval za absolútne nereálny a vzbudzoval u mňa obdiv a rešpekt. Postupne po jednom navštevujem každý z nich. Niektorý je krajší, iný zas menej. Vzdialenosť medzi nimi je značná, no dnes nadobúda celkom iný rozmer. Rozhodol som sa ich zdolať všetky, naraz a v jednom behu. dnes Michal Garaj Malé Karpaty
Túra Dotkla som sa Nórska - výstup na Hesten Šťuchnem Danku. Očami naznačím smer, kde sa má pozrieť. Na parkovisku neďaleko nášho zájazdového autobusu parkuje mikrobus. Vedľa neho sa na tráve vyvaľuje posádka auta. Evidentne majú obedovú prestávku. Danka pochopí veľmi rýchlo. Usmeje sa a povie: "Môže byť." Je rok 2017. včera Andrea Grunská Svet
Správa Nocľah na útulni Andrejcová po novom Útulňa Andrejcová poskytuje prostredníctvom občianskeho združenia Horské spoločenstvo núdzové ubytovanie. Po zvážení všetkých rizík sme sa rozhodli pristúpiť k poskytovaniu nocľahu, keďže chápeme význam útulne ako útočiska pred nepriazňou počasia, na ktorom sú založené všetky horské chaty a útulne. Režim fungovania sme samozrejme museli pozmeniť. 01/06/20 Marek Šurina Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Objavte zabudnuté stromy slobody 12/04/19 20:29 2 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.35)