Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Panoráma obce Bilyn
Panoráma obce Bilyn Zatvoriť

Túra Polonina Dovžina nad Rachovom

Počas týždňového pobytu vo východnej časti Zakarpatskej Ukrajiny v závere mája 2018 sme mali naplánovaných viacero výletov do okolia, a to nielen pešiu turistiku, ale aj poznávanie okolitých sídel. V posledný deň pobytu v mestečku Rachov sme si zvolili výstup na poloninu Dovžina. Kombinácia vhodne zvolenej trasy a priaznivého počasia sa nám postarali o krásne zážitky. Nebudem preháňať, ak poviem, že už dávno ma krajina neočarila tak, ako tomu bolo práve na tomto výlete.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+900 m stúpanie, -950 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 24.05.2018
Pohoria
Ukrajina (Україна) - Zakarpatská oblasť (Закарпатська область): Karpaty (Карпати) - Východné Karpaty (Schidni Karpaty / Східні Карпати) - polonina Svidovec (Полонина Свидівець)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1340 m n. m. Terentyn, traverzová cesta pod vrcholom
  • Najnižší bod: 480 m n. m. Rachov
Voda
prameň pod Terentynom (pod kamennou cestou do Rachova)
Doprava
Košice (vlak, bus) - Rachov/Rachiv (vlak, bus) - autobusová linka č. 802905

Trasa

Bilyn (Білин) – Polonina Dovžina (Полонина Довжiна) – Terentyn (Терентин) – Rachov / Rachiv (Рахов / Рахів)

Začiatok v obci Bilyn

Na rozdiel od prechádzajúcich dní, dnes nás čaká výrazne menej cestovania. Jedinú cestu, ktorú musíme absolvovať, je ranný presun z Rachova do asi 8 km vzdialenej obce Bilyn, nachádzajúcej sa v doline Čiernej Tisy severne od Rachova. Tak ako sme sa už medzičasom presvedčili, s dopravou v okolí Rachova nie je žiadny problém. Na odstavnej ploche pri moste cez Tisu oslovujeme vodiča miestnej maršrutky, ktorý nás ochotne, lacno a rýchlo dopraví do východiska našej túry. Náhodou ide o vodiča, ktorý nás len deň predtým viezol do Solotvyna.

Vystupujeme na autobusovej zastávke v obci Bilyn, kde by mala začínať žltá turistická značka. Vďaka spoľahlivej turistickej mape sa nám rýchlo podarí nájsť začiatok značkovaného chodníka s turistickým smerovníkom, ktorý nás informuje, že na poloninu Dovžina je odtiaľto 7 km, čo by malo trvať asi 2,5 h. Tak aj bolo... Ako sa nám po celý čas ukázalo, dostupné turistické mapy sú úplne spoľahlivé a presne zodpovedajú priebehom značkovaných chodníkov v teréne.

Výstup na poloninu Dovžina

V Bilyne obdivujeme miestny kostolík a drevený oboroh, čo je pomenovanie dreveného senníka pozostávajúceho zo štyroch vysokých kolov zapustených do zeme, na ktorých je ukotvená strecha umožňujúca vertikálny pohyb podľa potreby. Oborohy sú v regióne bežnou súčasťou vidieckych sídel. Hneď v úvode máme menšie orientačné problémy, keď hľadáme turistickú značku. Asi po 100 m po odbočení z hlavnej cesty treba zahnúť vľavo prudko do kopca popri drevenej budove málotriedky na úzky chodník, ktorý nás privedie na lesnú cestu. Zároveň to bolo posledné zaváhanie, v ďalšej časti bolo značenie bezproblémové.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Žltá značka začína ihneď z dediny pomerne prudko stúpať. Viditeľnosť je perfektná a odmenou sú čoraz krajšie výhľady do údolia Čiernej Tisy. Tie nás budú sprevádzať takmer počas celého dňa. V údolí vidíme aj úsek železničnej trate medzi Rachovom a Jasiňou, po ktorej sa v medzivojnovom období za čias 1. Československej republiky preháňali rýchliky Praha – Jasiňa. V súčasnosti sa už peáž (pozn. úsek žel. trate vedenej územím iného štátu) cez Rumunsko nevyužíva, a tak trať využívajú len vlaky z Rachova smerujúce do vnútrozemia Ukrajiny, ich frekvencia je ale pomerne slabá.

Príjemná cesta vedie striedavo okrajom lúk alebo lesom, až sa dostávame ku kóte Dovha (1091 m). Pod hlavným hrebeňom obdivujeme fotogenické senníky, pričom mnohé z nich zrejme neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Oproti sa nám otvárajú výhľady na Petros (2020 m) a Hoverlu (2061 m), na vrchole ktorej sme boli pred dvomi dňami. Pestrá kvetena na horských lúkach je príjemným spestrením výletu.

O chvíľu sme na polonine Dovžina (1265 m), kde sa stretávame s modrou značkou vedúcou z Rachova, ktorá pokračuje ďalej až na Bliznicu (1881 m) a lyžiarske stredisko Drahobrat. Modrá značka nás odteraz bude sprevádzať až do Rachova, čaká nás ešte 13 km a asi 4 hodiny chôdze. Doprajeme si prestávku na krásnom mieste, ale ešte predtým odbehneme zo zvedavosti ku chate Perelisok, kde je oficiálny koniec žltej značky z Bilyna. Jej areál je však oplotený a strážený psom, preto ideme späť k smerovníku.

Traverzom kóty Terentyn

Nasledujúci úsek má celkom iný charakter, keď ideme širokým otvoreným terénom, naďalej pohodlnou lesnou cestou bez výrazného prevýšenia. Výhľady na obe strany sú priam fascinujúce. Kým na východe sledujeme pohorie Čierna hora (Čornohora) a spomínané vrcholy Petros s Hoverlou, západne od nás sa tiahne hlboké a viac ako 30 km dlhé údolie z Kosivskej Poľany až pod Gerisasku (polonina Svidovec). Kam oko dovidí, sú hlboké zalesnené doliny a žiadne sídlo. Stíhame sa však dívať aj pod nohy, a tak len stroho skonštatujeme, že by sa sem oplatilo prísť v čase dozrievania čučoriedok. Sú ich tu celé pláne.

Obchádzame dva výčnelky a napokon samotný Terentyn (1388 m), ktorý je už zdiaľky rozpoznateľný vďaka stožiaru umiestnenom na jeho vrchole. Turistická značka obchádza vrchol zo západnej strany a my taktiež. Nevedno či z vrcholu sú lepšie výhľady, no prirodzený strach z pohybu a fotografovania v blízkosti objektov strážených kamerami u nás definitívne zavrhuje myšlienku odbehnúť na vrchol. Cestou traverzom míňame prameň vody.

Panoramatický zostup do Rachova

Pod vrcholom Terentynu sa pripájame ku spevnenej ceste, ktorá nás dovedie až nad Rachov. Neskôr zisťujeme, že prístupová cesta k vysielaču bola vybudovaná naozaj kvalitne, s konštantným klesaním v celej dĺžke, spevneným povrchom, kamennými múrmi a pod. Ako Banskobystričana mi ihneď napadla asociácia s cestou k vysielaču na vrchu Laskomer nad Banskou Bystricou.

S postupne klesajúcou nadmorskou výškou sa menia aj naše výhľady do údolia Tisy a pohľad na Rachov sa stáva čoraz detailnejší. O chvíľu prechádzame okolo usadlostí, ktoré sú už na prvý pohľad plné života. Scenérie vidieka s kamennou cestou, drevenými plotmi, pasúcim sa dobytkom všade naokolo ma v predstavách vráti v čase do medzivojnového obdobia, kedy bolo územie súčasťou Československej republiky (1919 - 1938). Možno uvažovať, že asi takto mohol kedysi vyzerať aj náš vidiek.

V jednom okamihu netreba prehliadnuť šípku modrej značky, ktorá nás definitívne odkláňa zo spevnenej cesty. Tá sa v dolnej časti rozvinie do niekoľkých serpentín (pokračovanie po ceste by nám tak značne predĺžilo trasu), my ju však budeme ešte niekoľkokrát križovať.

Cesta ubieha rýchlo a po chvíli prichádzame do Rachova. Na jeho hornom okraji prechádzame popri židovskom cintoríne, ktorého návštevu nevynecháme. O pár metrov sme na hlavnej ceste vedúcej z Jasine popri Čiernej Tise. Tá nás bude sprevádzať posledný kilometer nášho putovania a prichádzame do centra Rachova.

Rachov

Mestečko Rachov sa na prvý pohľad nachádza v hlbokom zovretí vysokých hôr. Aj preto ho možno právom označiť za akési centrum horskej turistiky Zakarpatia. V severnej časti mesta sa nachádza sútok Čiernej Tisy a Bielej Tisy. Je prekvapujúce, ako vysoko siaha tamojšie osídlenie (udáva sa, že rozdiel v nadmorských výškach jednotlivých obydlí dosahuje až 500 m), predstava prístupu v zimnom období pri snehovej pokrývke nie je veľmi príjemná. Rachov má niečo cez 15-tisíc obyvateľov a je centrom Rachovského rajónu, ktorý je súčasťou Zakarpatskej oblasti (kraj). Taktiež je to najvyššie položené ukrajinské mesto. V centre mesta (je spojené mostom s autobusovou i železničnou stanicou) sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, pravoslávny chrám a vyššie vo svahu na ľavom brehu Tisy možno navštíviť grécko-katolícky chrám. Rachov je partnerským mestom slovenského Svidníka.

V Rachove je konečná stanica miestnych vlakov smerujúcich do Ivano-Frankivska či Kolomyje, ale aj diaľkových vlakov do Kyjeva, Odessy a Charkova. Železnica pokračuje aj do ostatnej časti Zakarpatskej oblasti, ale úsek trate približne od roku 2005 nie je prevádzkovaný a železnica južne od Rachova sa postupne stráca vo vegetácii. V medzivojnovom období, keď bolo spomínané územie (Podkarpatská Rus) súčasťou 1. ČSR, tadiaľto ešte na normálnom rozchode jazdili o. i. aj priame vlaky na slovenské či české územie. Vlaky však v úseku Teresva – Dilove (predtým Trebušany) využívali peážny úsek rumunským územím.

Pre cestujúcich v smere z Užhorodu je možné využiť početné autobusové spoje, príp. kombináciu spojení vlakom z Baťova (prestup v smere od Užhorodu a Čopu) po Solotvyno a ďalej ešte asi 50 km autobusom. Novinkou od roku 2017 je priame autobusové spojenie súkromného dopravcu z Košíc do Rachova, ktoré od leta 2018 funguje na dennej báze. Cestu dlhú 317 km prejde autobus za 8,5 hodiny (vrátane pobytu na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom a prestávok po trase) – autobus odchádza o 5.00 h z Košíc a o 19.30 h z Rachova. Celkovo s dopravou v okolí Rachova sme nemali žiadne problémy, dohodnúť odvoz maršrutkou kamkoľvek bolo vždy možné (aj za výhodné ceny). To sa však nedalo povedať o Užhorode, kam sme sa presunuli o deň neskôr.

Záver

Túra cez poloninu Dovžina sa možno na prvý pohľad nezdá byť niečím neobyčajná, parametrami, dĺžkou či prevýšením taká štandardná trasa. No úžasná krajina urobila na mňa veľký dojem. Nie darmo som si v ten deň viackrát povedal, že už dávno som na takej peknej túre nebol. I keď pochopiteľne, hodnotenie veľmi subjektívne. Napokon, všade je niečo pekné a zaujímavé, nech je to kdekoľvek. Popísanú túru môžem každému odporučiť ako malú ochutnávku tamojšieho sveta horských polonín, ktoré sú inak značne rozsiahle a ich prechod vyžaduje naplánovanie viacdňovej turistiky. Túra, ktorá sa dá vychutnať a precítiť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie