VHT

Kamnické Alpy - Mrzla gora a Brana

04.09.18
V júli som bol dva dni vo východnej časti Kamnických Álp. Chcel som prejsť cez Mrzlu goru a vyliezť Turski žleb (Turecký žľab). Cez Mrzlu goru vedie jeden z najnáročnejších značených turistických chodníkov v Slovinsku. Nie je na ňom veľa istenia, avšak chodník je strmý a pomerne exponovaný. Turski žleb ma zaujal už pred šiestimi rokmi, keď som išiel hrebeňom Kamnických Álp z Ojstrice na Grintavec. Ak počasie vydrží, prejdem cez Kotliči a vybehnem na Branu.

Matkov škaf

Zaparkoval som pod jaskyňou s drakom (800 m) a zamieril som do doliny Matkov kot. Bolo zamračené a chvíľu mrholilo, ale postupne sa nebo od sivých mrakov vyčistilo a bolo celkom pekne.

Až po chatu treba ísť dnom doliny. Za chatou sa ide chodníčkom, ktorý ide po pravej stane, miestami svahom. Na jar sa Kamnickými Alpami prehnala smršť, takže občas bolo treba preliezať popadané stromy.

Spodná časť doliny Matkov kot nie je tak pekná ako Robanov kot, avšak jej záver je fantastický. Stúpa sa pomerne strmo hore a na pravej strane vidno jednu roklinu za druhou. Prišiel som ku snehovému poľu. Išlo sa ním príjemne, pretože bolo posypané malými kamienkami. Náročnejšie to bolo až vyššie, kde bolo snehové pole strmé a bolo ho treba prejsť. Sekal som si do snehu stupy a išiel som čo najopatrnejšie.

V závere snehového poľa je Matkov škaf. Je to veľká diera do snehu. Jej rozmery som nevedel odhadnúť, no na internete Vid Pogačnik píše, že koncom mája 2008 mala diera priemer 10 m a hĺbku 20 m. Matkov škaf vytvorila voda, ktorá padá na sneh zo skaly. Keďže som si netrúfol prekročiť veľkú špáru a vyliezť na sneh, fotil som ho iba zo skaly.

Mrzla gora

Od Matkovho škafu je výstup náročnejší. Je tu nejaké istenie, avšak oceľových lán veľa nevidno. Sú tu skôr kolíky a sem-tam kramľa. Treba trochu liezť, ale náročnosť je spočiatku I, hoci je svah dosť exponovaný. Pod jednou stienkou sa išlo popod sneh. A kúsok ďalej je náročný výšvih za pomoci kolíkov. Je to najťažší úsek zaistenej cesty. Nad kolíkovým výšvihom sa stúpa kosodrevinou a človek príde do kotla. Tu si možno oddýchnuť, je to asi jediné miesto, kde nehrozia padajúce kamene. V závetrí veľkého balvanu som zjedol obed.

Z kotla sa vystúpi na východný hrebeň a nasleduje najkrajšia časť výstupu. Ide sa systémom žliabkov a hrebienkov, jednoducho paráda. Pri jednom exponovanejšom úseku s lanom som si dal ferratový set, ktorý mi skôr zavadzal, ako pomáhal. Jednak tunajšie istenie nie je robené na ferratové sety a naviac, ďalších lán nebolo. Výstup východným hrebienkom mal byť objektívne náročný kvôli zložitej orientácii. Našťastie, nedávno ho nanovo vyznačili, takže človek pri troche pozornosti nemôže zablúdiť. Lezenie na pár miestach dosahuje náročnosť II.

A je tu vrchol Mrzlej gory (2203 m). Stojím pri malom kríži na hranici medzi Slovinskom a Rakúskom. Z vrcholu je nádherný výhľad na hrebeň Kamnických Álp s Ojstricou, Planjavou, Branou, Turskou gorou a Rinkami. Keďže sa mi výstup páčil, zapísal som sa do vrcholovej knihy. Na kopec nechodí veľa ľudí, tento rok som tu prvým cudzincom.

Frischaufov dom na Okrešelju

Z Mrzlej gory som zostupoval západným hrebienkom. V hornej časti nie je takmer žiadne istenie a značenie je robené skôr pre výstup ako pre zostup. Často som musel hľadať správnu cestu, takže som sa dosť motal. Náročnosť lezenia je I až II a obtiažnosť zvyšuje množstvo šotoliny. Je to tam hotový kameňolom.

Nižšie sa zjavujú kolíky a istiace laná a zostup je bezpečnejší. Podľa internetu mala byť náročnosť ferraty na výstupe C a na zostupe C/D, môj názor je, že výstup mal náročnosť B/C a zostup B. Na jednom mieste sa v žľabe urval kus brala a orientácia tam bola komplikovanejšia. Nakoniec som však správny chodník našiel.

Zbehol som na lúky a pohodlným chodníkom som prišiel k chate Frischaufov dom, kde som nocoval v skupinovej nocľahárni (ležišče). Nocľah ma vyšiel na 8,- €, zato strava bola trochu drahšia a nestála za veľa. Na chate sa ohlásili iba traja hostia, ale večer sa dovalila veľká skupina horolezcov.

Turski žleb (Turecký žľab)

Ďalší deň som sa zobudil o piatej, lebo ktosi už buntošil. Potešilo ma to. Poobede má pršať, preto treba vyrážať čím prv. Zbalil som sa a o 5.30 h som opúšťal chatu. Serpentínami som vystúpal pod skaly, kde som sa zložil a zjedol raňajky.

Nasledoval výstup Tureckým žľabom (Turski žleb). Už včera som z Mrzlej gory videl, že v žľabe leží sneh, preto som sa výstupu trochu obával. Je tu však ferrata náročnosti C, ktorá ide po skale na pravej strane žľabu. Po včerajších skúsenostiach som vyrazil hore kramľovým rebríkom bez istenia, no v jeho strede som sa zháčil. Nemá zmysel riskovať a vláčiť ferratový set v batohu. Radšej som zliezol a set som si nasadil.

Ferrata vedie do polovice Tureckého žľabu (Turski žleb). V polovici sa žľab rozšíri a stúpa sa po šotoline. Na záver sa prejde krátke zúženie a človek sa ocitne v sedle. Z neho vidno nielen štíty okolo Logarskej doliny, ale aj kopčeky ležiace južne od hlavného hrebeňa.

Mierne stúpajúcim oblým hrebienkom som vyšiel na Tursku goru (2251 m, Turecký vrch). V klesaní z kopca je istenie a zostupuje sa cez menšie skalné okienko. Kúsok pod ním sú Kotliči, čo je sedlo s nádherne zubatým hrebienkom. Chodník však nejde pomedzi skalné veže, podchádza ich z juhu.

Brana

Za sedlom som prišiel na rázcestie. Doľava sa ide na Kamnišku koču, doprava na Branu. Už doma som topánkam sľúbil, že sa pokochajú pohľadom z kopca, ktorý im dal meno, a tak som zamieril hore.

O 10-tej som bol na vrchole Brana (2252 m), ktorý je o meter vyšší ako Turska gora (Turecký vrch). Vyzul som sa a oddýchol som si. Čaká ma zostup o 1500 metrov a potom návrat na parkovisko. Keďže poobede malo pršať, zostupoval som čo najrýchlejšie. Skákal som po skalách ako koza. Minul som Kamnišku koču a pohodlným chodníkom som trielil do doliny. Popri tom som fotil atraktívne kvetiny. Danka mi ich neskôr určila, za čo jej ešte raz ďakujem.

Logarská dolina

Minul som Frischaufov dom a v prameni Savinje som si nabral čerstvú studenú vodu. To už boli na chodníku davy. Neboli to turisti, ale výletníci. Neodzdravovali mi, tak som si zahryzol do jazyka a tváril som sa, že tam cepri nie sú.

Zbehol som k vodopádu Rinka. Podľa internetu má jeho spodný stupeň 90 metrov, pričom dolu dopadá vodná triešť. Zašiel som k vodopádu čo najbližšie, aby ma spŕška vody trochu schladila.

Pod vodopádom som kráčal krajom cesty. Je tu aj chodník lesom, lenže ten bol na dlhých úsekoch uzavretý kvôli spracovaniu veternej kalamity. Na jednom zo schodných úsekov tabuľa upozorňovala na borievku stromového vzrastu.

Pri hoteloch som si pozrel vodopád Palenk. Podľa tabule má viac vody iba na jar, respektíve po dlhšie trvajúcich dažďoch. Teraz bol celkom pekný. Pod hotelmi začalo pršať, išlo však iba o krátku prehánku. Výdatnejší dážď ma chytil až na diaľnici.

Nad parkoviskom som po drevenom schodisku vyšiel k jaskyni s drakom. Jaskyňa nie je veľká, jej najväčšou atrakciou je drak. Cestou som sa ešte zastavil pod Solčavou a pozrel som si Iglu. Ku skalnému útvaru nevedie chodník, dá sa fotiť iba z parkoviska.

Záver

Kamnické Alpy (Kamniške Alpe) patria k menším pohoriam a ani nadmorská výška najvyšších štítov nie je nijako impozantná. Napriek tomu stoja za návštevu. Donedávna boli v porovnaní s Júlskymi Alpami (Julijske Alpe) ľudoprázdne, no v posledných rokoch zažíva aj toto pohorie väčší nápor turistov. Na túre cez Mrzlu goru som nestretol ani nohy, zato okolo vodopáru Rinka sa motali davy.

Fórum 4 príspevky
Kamnické Alpy - Mrzla gora a Brana 04/09/18 22:19 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kamnické Alpy - Mrzla gora a Brana 04/09/18 22:19 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovinsko: Alpy (Alpe)–Východné Alpy (Vzhodne Alpe)–Južné Vápencové Alpy (Južne Apneniške Alpe)–Kamnicko-Savinjské Alpy (Kamniško-Savinjske Alpe) alebo Kaminské a Saviňské Alpy (Kamniške i Savinjske Alpe)

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 2252 m n. m. – Brana

    • min: 734 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2700 m

    • klesanie: 2700 m

  • Vzdialenosť
    • 30 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: II UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 16.07.2018

  • Nocovanie
    • Frischaufov dom na Okrešelju

  • Voda
    • horské chaty

  • Mapa
    • http://www.pespoti.si/zemljevid.php

  • Doprava
    • Parkovisko poniže vstupu do Matkovho kotu

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.27)