Účel

Tradične sa polovičky odporúčajú na “ľahkú turistiku”, pod čím by som si predstavoval úsek Kamzík – Biely kríž v Malých Karpatoch, či vychádzku zo Smokovca na Hrebienok. Asi sa predpokladá, že do náročnejšieho terénu treba mať členky obtiahnuté vysokou obuvou, ale…

Hlavným dôvodom, prečo som sa začal rozhliadať po nízkej turistickej obuvi, boli dlhé viacdenné trasy, napr. Cesta Márie Széchy, alebo dokonca Cesta hrdinov SNP, mnohí diaľkoví chodci totiž hovoria o tom, že hmotnosť topánok je pri skutočne dlhých pochodoch nezanedbateľný parameter. Fyzika nepustí, nohy aj s obutím treba pri každom kroku akcelerovať z pokoja a tu sme pri probléme hybnosti, každý gram zaváži!

Ampato je vyslovene krásny model, s výraznými farbami (v mojom prípade modrý velúr, čierna podrážka a lem, sivý zvyšok a žltá linka PUR odpruženia). Pokojne by ste v nich mohli ísť aj na festival, či vyvenčiť deti v parku. Dúfam, že sa osvedčia práve pri dlhých pochodoch, veď 1010 g, to je vyše 600-gramová úspora oproti mojim topánkam, ktoré majú v popise práce “ťažký treking”. Mimochodom, webstránka udáva 830 g, ale nie je tam napísané, na ktorú veľkosť sa to vzťahuje, asi mám veľké “laby”. Rozdiel medzi jednotlivými kusmi bol len 2 gramy.

Podrážka a odpruženie

Prečo začínam hodnotenie práve touto položkou? To je jednoduché – riziko vyvrtnutia nespevneného členka dramaticky stúpa pošmyknutím. Ak máte nízke topánky, automaticky sa predpokladá, že nebudete chodiť “na hulváta”, ale poriadne sa pozriete, kam a ako kladiete nohy – potiaľ zodpovednosť chodca. No priľnavosť podrážky je jednoducho konštrukčná vlastnosť, o ktorej rozhoduje výrobca.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Model Ampato dostal Vibram Curcuma. Vzorka je skôr modernistická, prevládajú abstraktné geometrické tvary, ktoré mne osobne pripomínajú výbrus drahokamu, na prvý pohľad by malo blato z takéhoto profilu veľmi dobre vypadávať. Na špičke síce nie je obvyklá súvislá “climbing zóna”, ale aj tak mám pocit, že na bežné ferraty by to mohlo vyhovovať. Naozaj oceňujem výbornú priľnavosť použitej zmesi, od istého času sa totiž snažím vyhýbať šmykľavým tvrdým materiálom. Pohľad na relatívne riedky vzor na podrážke mi zároveň nahovára, že týmto výberom dosiahol výrobca ďalšie úspory na hmotnosti (ak vyrežete viac gumy, automaticky to bude ľahšie). Za “grip” dávam výrobcovi jednotku s hviezdičkou.

Pruženie je výborné, predpokladám, že sa používa štandardná PUR pena, ktorá sa v dnešnej dobe používa v drvivej väčšine turistických topánok. Pohľad na konštrukciu mi hovorí, že by nemal byť problém podrážku v špecializovanej firme v prípade opotrebovania vymeniť.

Pohodlie pozitívne ovplyvňuje aj prepracovaná vložka, kde som napočítal viacero strategicky rozvrhnutých vrstiev, pričom pod pätu prilepili dodatočné penové pruženie.

Lem

Gumený lem nejde okolo celej topánky, čo si môžete pozrieť na fotkách, ale kryje strategické zóny, ktoré sú najviac ohrozené ostrými hranami kameňov vpredu, aj na päte a podrážka prechádza vpredu do nárazníka, čo ešte viac zvyšuje ochranu topánky aj prstov v nej. Lem zároveň zväčšuje nepremokavú plochu, čo turista ocení najmä pri brodení mokrej trávy. Aj keď ide o goretexový model, bariéra podľa skúseností jedného dňa povolí, zato guma neprepustí vodu nikdy.

Prabos Ampato majú ohľadom lemu jednu vychytávku, ktorú som na žiadnom modeli turistických topánok ešte nevidel – je dvojito zošitý s koženým zvrškom. Hm, zaujímavé. Videl som totiž neraz na rôznych topánkach, že sa lem začal odlepovať od kože, odchlípené miesto je obvykle tam, kde dochádza k dlhodobému lokálnemu namáhaniu. Druhý problém je, že ak aj lepenie vydrží, potom sa v danom mieste poddáva koža = drolí sa a trhá. Ešte neviem poskytnúť dlhodobú skúsenosť s týmto riešením, iba predpokladám, že prešitie môže zabrániť takýmto problémom a navyše silná dratva vytvára s lemom a usňou veľmi silný sendvič, ktorý by mal veľa vydržať. Aj za toto si tvorcovia zaslúžia moju pochvalu.

Zvršok a korpus

Hovädzia velúrová useň s hrúbkou 1,8 až 2 mm je základom topánky, vyzerá veľmi elegantne, modrá mi bude ladiť k väčšiemu batohu a sivá k menšiemu. Hm, moja žena neuverí, že sa zrazu zaujímam o kombináciu farieb topánok a ostatného vybavenia, určite si bude myslieť, že mám frajerku! Dizajn je ľúbivý, ak porovnám strih s inými podobnými topánkami, určite sa im podarilo spojiť funkčnosť s estetikou (dizajn vraj robili Taliani), pozrite si to na obrázkoch, mne sa páči. Spevnenie členka dosiahli všitím plochého popruhu, ktorý je šikovne vedený výrezmi v usni okolo achiloviek.

Kým samotný korpus je tvorený gumeným lemom a koženým zvrškom, pod šnurovaním sa nachádza textilná časť, ktorá plynulo prechádza do jazyka (v jeho hornej časti je ešte kožené spevnenie). Toto by mohlo byť najslabším článkom obuvi, mám obavy, že práve textil sa dlhodobým používaním oderie, ale možno len zbytočne kuvikám. Výhodou riešenia bude asi pohodlie, ale dal by som prednosť tomu, keby aj na túto časť topánky použili kožu.

Prešívanie je veľmi pekne remeselne spracované, švy sú pravidelné, nikde netrčí nitka, sú profesionálne zakončené, všetko v duchu tradícií, že česká výroba kedysi udávala v obuvnej výrobe tón celému svetu.

Šnurovanie

Ampato má konzervatívne šnurovanie, všetky dierky sú vyrazené v koži a spevnené kovovým olemovaním. Šnúrky sú okrúhleho prierezu a pekne farebne ladia so zvyškom obuvi. Prvý pár dierok je v bežnej vzdialenosti od špičky, čím naznačujem, že naozaj ide o turistickú, resp. vychádzkovú obuv, lebo špecializované ferratové/approach topánky by mali šnurovanie viac k špičke. Šesť párov dierok umožňuje istú variabilitu v utiahnutí šnúrok, čo oceňujem najmä vzhľadom na môj vyšší priehlavok. Šnúrky som uväzoval na obyčajnú mašličku a počas troch vychádzok (25 km) sa ani raz nerozviazali.

Prvé testovanie

Topánky na mňa urobili po rozbalení dobrý dojem, je to naozaj pekný výrobok. Mal som trochu obavy ohľadom veľkosti, ale poslal som im fotku vložiek mojich doterajších turistických topánok s priloženým metrom, plus ich čísla. Na môj údiv odhadli veľkosť dobre.

Dal som si do nich svoje bežné, stredne hrubé turistické ponožky a vyrazil von na hrádzu VD Gabčíkovo. V prvých minútach sa mi zdali pomerne tvrdé, ale pár kilometrov sa dalo vydržať. Tento typ topánok sa rozchodí vcelku rýchlo. Mierne omínanie sa dalo vydržať, stačilo trochu zmeniť pevnosť šnurovania. Stúpanie do strmého svahu obvykle rýchlo odhalí, ak s topánkou niečo nie je v poriadku, ale toto bolo v norme, držali na nohe pekne, nevyzúvali sa, takže spokojnosť.

V priesakovom kanále som si ešte overil vodotesnosť, ponoril som ich pod hladinu a čakal, či si voda nájde cestu dnu. Našťastie nič nenatieklo dnu, len látkový jazyk nasal do seba vlhkosť, no goretex ju nepustil ďalej. Kvapky na koži ukazovali účinnú vodoodpudivú úpravu.

Na rozchodenie som ďalší deň vybral 14 km poľnú trasu za keškami v okolí. Úvodné tlaky na rôznych miestach sa dali očakávať, postupne sa tvar prispôsobuje na nohu, ako som to predvídal. Kráča sa mi výborne, treba len dávať väčší pozor v miestach, kde kvôli vyššiemu porastu nevidno podklad, tam hrozí vyvrtnutie členka na skrytej nerovnosti. Veľké plus: žiadne odreniny!

Do topánky v zarastenom teréne napadá pomerne dosť stebiel, semien, vetvičiek, určite viac, ako do klasických vysokých topánok. Viem, pôvodné zameranie topánok je “ľahká turistika”, ale pri charaktere mojich túr asi v niektorých prípadoch siahnem za návlekmi.

Posledný test som urobil po dlhom a výdatnom daždi v Malých Karpatoch. Toto mi prišlo vhod, lebo mám overené, že kožená topánka nesadne poriadne na nohu, kým sa poriadne nezmáča. Vybral som si terén, ktorý vôbec nezodpovedá definícii pojmu “ľahká turistika”, išiel som totiž pozrieť na strmé východné svahy malokarpatských Konských hláv (kto tadiaľto chodí na bežkách či bicykli, sa ľahko dovtípi, čo som tam skúmal). Je to dosť strmina, boli tam iba náznaky chodníčkov a prtí, inak len štrk, balvany, zotleté lístie, haldy mokrých konárov a popadaných stromov.

Urobil som krátke video, kde Ampato hrá hlavnú rolu (kamera trochu skresľuje, je to o dosť strmšie, ako to vyzerá):

Podrážka dobre drží aj na mokrom povrchu, čo je výborná správa. Vzorka vibramu sa neupcháva bahnom, chodenie pomedzi skaly a konáre je bezproblémové. Pred Strateným kútom som vyšiel na rozsiahlu lúku vysokej trávy, tam som ocenil nízke návleky, inak by mi v topánkach čvachtali dva centimetre vody. Koža zvršku hrdinsky odolávala, bolo vidieť len mierne namoknutie, navlhol aj textilný jazyk, ale dovnútra vďaka goretexu nič nepreniklo, okrem obvyklého prepotenia vnútornej výstelky sa žiadna potopa nekonala. Po príchode domov som bol zvedavý, do akej miery sa vlhkosť podpíše na hmotnosti a naozaj – pár “pribral” takmer 170 gramov, čo považujem pri tejto konštrukcii za bežnú hodnotu, ale niektorí turisti budú z tohto čísla možno prekvapení, veď to je takmer 20 %. Najpozitívnejšia správa po mokrej túre je, že topánky sa prispôsobili nohe a môžu prejsť do regulérnej služby. Ani náznak otlakov, či pľuzgierov.

Záver

Prabos Ampato s veľkou rezervou prekračuje požiadavky kladené na topánky určené na vychádzky a “ľahkú turistiku”. Dizajnovo ide o veľmi peknú a pohodlnú obuv. Remeselné spracovanie a použité materály naznačujú, že by mohli naplniť aj očakávanie dlhodobej spoľahlivej služby. Prabos som v segmente turistickej obuvi predtým vôbec nezaregistroval, ak nadviažu na tradičný český obuvnícky fortieľ, s takýmito výrobkami by mohli úspešne preraziť.

K hodnoteniu sa vrátim po dlhodobých skúsenostiach a doplním ho.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek