Túra

Zo Skrzyczneho do Wisly

11.09.18
Sliezske Beskydy (čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid) alebo Tešínske Beskydy sú pohorie vo Vonkajších Západných Karpatoch. Väčšina pohoria sa nachádza v Poľsku. Sliezske Beskydy sa skladajú z dvoch horských pásiem, ktoré oddeľuje dolina rieky Visly. Ide o pásmo Čantoryje na západe a pásmo Baraniej Góry na východe. Najvyššie vrcholy sú Skrzyczne (1257 m), Barania Góra (1220 m) a Velká Čantoryje (995 m – najvyšší vrchol časti v ČR).

Sliezske Beskydy hraničia na západe s Moravsko-sliezskymi Beskydami, od ktorých ich oddeľuje Jablunkovská brázda, ktorou preteká rieka Olše. Na severe oddeľuje Sliezske Beskydy od Malých Beskýd rieka Biała. Na juhovýchode hraničia s Żywieckymi Beskydami, ktoré oddeľuje tok rieky Soły. Na juhu ich dolina rieky Olše oddeľuje od Jablunkovského medzihoria.

Vždy, keď sa naskytne príležitosť, tak sa rád do týchto končín pozriem. Takto sa mi to podarilo v jednu júlovú sobotu, kedy som prijal pozvanie na autobusový výlet s kysuckými turistami. Pár dní predtým sa Tatrami od severnej strany prehnali lejaky, z ktorých sa bude oblasť ešte dlho spamätávať a dostávam otázky, či sa nebojím ísť do Poľska. A prečo? Veď búrkami nebola postihnutá celá krajina.

Krátko pred siedmou nastupujem do autobusu, ktorý smeruje do mestečka Szczyrk, kde do modernizácie a rozvoja strediska niekoľko rokov investuje slovenská spoločnosť TMR, a. s.

Po ceste zisťujem, že autobusy idú dva a bude nás niečo vyše 80. Takéto masovky veľmi nemám rád, ale raz za čas nezaškodí sa trošku socializovať a snáď to nejako prežijem. Veď ako inak by som sa do týchto končín dostal? Aj tak sa na kopcoch, ako vždy, rozdelíme do skupiniek a každý si ide po svojom.

Inak to nie je ani teraz. Hore na najvyšší kopec pohoria Skrzyczne sa vyvezieme lanovkou a odtiaľto sú k dispozícii tri rôzne trasy, líšiace sa snáď len svojou dĺžkou. Veď dole do doliny musíme padnúť všetci. Naša pätica si vyberá zlatý stred a končiť budeme vo Wisle, v časti Nowa Osada.

Lanovka nás za 25,- zlotých vyvezie s jedným prestupom na vrchol, ušetríme výškové metre a sily, na vrchole sa pokocháme pohľadmi z rozhľadne na mestá Bielsko-Biała na severe a Źywiec na východe, pri ktorom sa nachádza Jezioro Žywieckie. Nemôžme obísť ani miestnu chatu (Schronisko PTTK Skrzyczne), kde sme si mysleli, že budeme nahlasovať, kto sa na ktorú trasu vyberá. Tento problém nakoniec vyriešime telefonicky a už sa nám nesú pivá, ktoré veľmi vábne nevyzerajú a ani nechutia. Podchladené a bez peny. So sebazaprením ich teda vypijeme a do toho nám vyhráva goralský muzikant, ktorému pri odchode hodím pár drobných.

Po úvodnom pivku sa vyberáme po zelenej TZT smerom na juhozápad po hrebeni, ktorý je momentálne odlesnený. Pôvodne som si myslel, že to spôsobila veterná kalamita, ale naša poľská hikingová kamarátka ma neskôr v diskusii na sociálnej sieti usmernila a prezradila mi, že aj tu, podobne ako v slovenských horách, prebehol masaker motorovou pílou. Radšej viac nekomentujem.

Odlesneným hrebeňom teda klesáme k Malému Skrzycznemu. Cestou si vychutnávame zaparené výhľady, no v diaľke sa dá rozoznať po ľavici (keď sa trošku otočíme späť) nazameniteľná Babia hora a kúsok od nej Pilsko, v silnom opare vidím aj niečo, čo sa veľmi ponáša na Veľký Rozsutec. Neskôr zisťujem, že som videl dobre. Škoda silného oparu, ale na druhej strane vďaka bohu aj za takéto výhľady. Naposledy som si tu pri túre na Veľkú Čantoryju videl kvôli hustej hmle ledva na špičky topánok.

Kúsok pred vrcholom Malého Skrzyczneho natrafíme na útulný prístrešok, kde sa dá schovať pred nepriazňou počasia. Keďže nás dobieha hlad, zložíme batohy a dáme si niečo pod zub. Spoločnosť TMR tu modernizuje lyžiarsku infraštruktúru, v bývalom lese vidíme veľkú jamu plnú vody, zrejme tu bude končiť nová lanovka.

Od Malého Skrzycneho mierne klesáme a potom kúsok stúpame k nenápadnému vrcholu kopca Kopa Skrzyzeńska. Odbiehame z chodníka a pasieme sa na všade prítomných čučoriedkach. Po krátkom zostupe nás čaká prvé prudšie stúpanie dnešnej túry. Odmenou za výstup nám bude Malinowska skala, kde tesne pred vrcholom narazíme na prírodnú pamiatku – pomerne veľký skalný útvar, tvorený godulským pieskovcom, ktorý sa vyskytuje len v Sliezskych a Moravsko-sliezskych Beskydách. Mohutný skalný blok dosahuje výšku okolo 5 m a je široký asi 13 m. Ide o jeden z najznámejších a najväčších skalných útvarov v Sliezskych Beskydách. Stretávame tu zvyšné skupinky z autobusov, ďalší pomaly prichádzajú za nami. Decká sa rozliezajú po skale a zaliezajú do dier v nej.

Samotný vrchol Malinowskej skaly (1152 m) je ešte o pár desiatok metrov ďalej a tu ma zaujme smerovník, na ktorom sú tabuľky asi vo výške 5 m. V zime, keď nakydá veľa snehu, je to určite praktické, no teraz v lete pre tých, čo majú horší zrak, sú tabuľky ťažko čitateľné. Tu sa delíme a tí, ktorí si vybrali najkratšiu trasu (hlavne rodiny s deťmi), zostúpia po červenej značke k miestu z názvom Bialy Krzyź.

Ostatní pokračujeme po zelenej dole z kopca až k rázcestiu, kde sa so zelenou značkou stretáva modrá a žltá. Rozkaz v pokynoch znel jasne – zo zelenej treba odbočiť na žltú. Až tu si hlavný organizátor zájazdu uvedomuje, že zabudol na jednu žltú značku, ktorá zbieha na opačnú stranu kopca ako parkuje autobus. Nikto z tých, ktorí utekali dopredu, nedvíha telefón, ostáva len dúfať, že neodbočili pred, ale až za Zielonym Kopcom. Ako to dopadlo sa dozvieme po vystúpaní asi 100 výškových metrov na Zielony Kopec (1154 m) a klesaní k rázcestiu so správnou žltou.

No čo myslíte? Našli sme tu náš predvoj, o ktorom sme si mysleli, že poblúdil? Nebudem vás naťahovať, všetko dobre dopadlo a rýchlici si vylihujú v tráve a čakajú na nás. Pár vytrvalcov pokračuje po zelenej na Magurku Wiślańsku, aby zostúpili po červenej TZT do Wegierskej Górky a väčšina z účastníkov zájazdu podstúpi asi 700-metrový zostup do Wisly. Prejdem si po zelenej ešte pár metrov, aby som si vychutnal pohľad na Baraniu Goru, ktorú je za dobrého počasia možné vidieť aj od sedla Semeteš na hrebeni Javorníkov.

Po žltej nás čaká najskôr mierne klesanie po kamenistom chodníku, po ktorom tečie miestami potok vody po dažďoch z predchádzajúcich dní. Od skládky dreva nás čaká zostup po prašnej lesnej ceste, ponúkajú sa nám výhľady až po Lysú horu a ostatné vrcholy Moravsko-sliezskych Beskýd, ktoré sú z tohto pohľadu usporiadané v opačnom poradí, ako sme zvyknutí napr. z hrebeňa nášho domáceho pohoria – Javorníkov.

Míňame dreveničky v osade Wysnia, chvíľku si oddýchneme a schováme sa pred slnkom pod prístreškom, vedľa ktorého je hojdačka pre najmenších turistov. Klesanie naberá na intenzite a kto si neostrihal nechty na palcoch, má smolu. Priznám sa, na jednej nohe som si aj ja zabudol skrátiť drápy a po túre to poriadne cítim. Vychádzame z lesa a ponúka sa nám výhľad do doliny na dedinku Malinka. Na opačnej strane vidieť Jezioro Czernianskie a nad ním prezidentský zámoček, ktorého predchodcom bol palác postavený Fredericom Habsburgom v roku 1906.

V hrdlách máme sucho, začíname snívať sen o zlatom moku s bielou penou. A možno aj keby pena chýbala, ako hore na kopci, tak by bolo teraz dobre. Sen sa nečakane stáva skutočnosťou. Nad osadou Kopiec je vrcholová stanica lanovky a tiež chata. Schováme sa do tieňa pod slnečníkmi a čakáme na orosenú odmenu.

Po krátkej pauze pokračujeme smerom do Wisly. Čím sme bližšie k civilizácii, tým je hluk z doliny intenzívnejší. Až pri skokanských mostíkoch, ktoré nesú meno poľského národného hrdinu Adama Malysza zisťujeme, že tento víkend sa tu koná letná Grand Prix v skokoch na lyžiach. Cestou k autobusu stretávame neskutočné množstvo fanúšikov v bielo-červených farbách. Poliaci skokmi na lyžiach žijú či v zime alebo v lete.

Niektorí z fanúšikov nás dokonca pozývajú na večernú after party. No našou úlohou je teraz nájsť autobus, ktorý nás odvezie späť na Slovensko.

Záver

Táto časť Beskýd je vďaka odlesneným vrcholovým partiám vďačná na ďaleké a krásne výhľady. Kto však hľadá kľud a hustý les, tak je na zlej adrese. Dokonca slovenskej spoločnosti, ktorú som spomínal vyššie, sa v oblasti podarilo vybudovať lunapark, ktorý zamýšľali (a možno stále zamýšľajú) postaviť pod slovenskými Tatrami. Kto sem však príde za túrami či už pešími, na bicykli, v zime na bežky alebo na lyžovačku, tak si tu určite užije okrem atrakcií aj niečo z prírody, ktorej tu predsa ešte len kúsok ostalo.

Diskusia
Zo Skrzyczneho do Wisly 17/09/18 12:36 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zo Zlatej Idky do Rožňavy - 2. časť Ťažko sa nám s plnými brušiskami vstáva, no nemôžeme tu sedieť večne. Kúpeľným parkom sa vraciame na turistický chodník. Smrekovo-bukovým lesom mierne stúpame do Štóskeho sedla. Do sedla sa nám ako tak podarí vytráviť výdatný neskorý obed. Križujeme hlavnú cestu zo Smolníka a obdivujeme zaujímavý kostol, ktorý tu stojí. Keby bolo treba, kľudne sa tu dá schovať pred dažďom a prípadne prespať. 14/09/18 Zdeno Vasilišin Volovské vrchy
Túra Zo Skrzyczneho do Wisly Sliezske Beskydy (čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid) alebo Tešínske Beskydy sú pohorie vo Vonkajších Západných Karpatoch. Väčšina pohoria sa nachádza v Poľsku. Sliezske Beskydy sa skladajú z dvoch horských pásiem, ktoré oddeľuje dolina rieky Visly. Ide o pásmo Čantoryje na západe a pásmo Baraniej Góry na východe. Najvyššie vrcholy sú Skrzyczne (1257 m), Barania Góra (1220 m) a Velká Čantoryje (995 m – najvyšší vrchol časti v ČR). 11/09/18 Zdeno Vasilišin Svet
Túra Rozhľadňa Čajka nad Bojnicami Keď sa povie Bojnice, každý si hneď predstaví krásny romantický zámok a zoologickú záhradu. Prednedávnom na kopci nad Bojnicami vyrástla ďalšia atrakcia – 30 metrov vysoká rozhľadňa Čajka. Inšpirovali sa podobnou vežou na dolnej Morave. Vyhliadková veža mala mať pôvodne výšku až 60 m, ale kvôli námietkam pamiatkarov, že by bola dominantnejšia ako Bojnický zámok, museli od zámeru upustiť a vežu znížiť. Veža je zatiaľ od začiatku júla otvorená v núdzovom režime a pár dní po jej otvorení sme sa vybrali do Bojníc aj my s vierou, že nával ľudí nebude ešte taký, ako keď otvorili vežu v Bachledovej doline, ktorú sme zatiaľ aj kvôli návalu ľudí nenavštívili. 09/08/18 Zdeno Vasilišin Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Krížový vrch z Levočskej doliny Počas našich turistických výletov po východnom Slovensku sme jedno pohorie neustále obchádzali. Levočské vrchy so svojou povesťou bývalého vojenského priestoru a s jednou turistickou značkou tiahnucou sa krížom cez pohorie nemohli byť lákadlom pre rodinnú turistiku. Keď sme však už v iných pohoriach zaznamenávali druhú, či ešte častejšiu návštevu, prinútil som sa nulu na konte Levočských vrchov zmazať. Po detailnom štúdiu máp padol výber na Krížový vrch, ktorý leží dostatočne na okraji pohoria, aby sme to štýlom tam a späť zvládli s našimi školákmi bez vážnejších problémov. dnes Peťo Nový Levočské vrchy
Túra Lanovka Vogel - Júlske Alpy s dieťaťom Sme štvrtý deň v okolí jazera Bohinj. Po dvoch slnečných dňoch strávených na túre a jednom upršanom dni, sme sa rozhodli ostať dlhšie, než sme plánovali. Je tu naozaj nádherne. Pri rozhodovaní sa, kam pôjdeme, nás zvádza možnosť využiť blízku lanovku a skúsiť trochu turistiky vo vyšších horských polohách. Doteraz to boli skôr údolia a kaňony s vodopádmi. včera Danka Laciková Svet
Cyklotúra Vajskovská dolina Už dlhšiu dobu nás lákala Vajskovská dolina, ktorú mnohí prirovnávajú k divokej Tichej doline v Tatrách. Je jednou z najkrajších dolín Nízkych Tatier a v celej doline je režim ticha. Nachádza sa tu Vajskovský vodopád vysoký 9 m. V Kulichovej doline je pamätník jednej z najväčších lavínových tragédií na Slovensku, v roku 1956 tu zahynulo pod snehom 16 lesných robotníkov. včera Tatiana Filipková Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zo Skrzyczneho do Wisly 17/09/18 12:36 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Poľsko: Sliezske Beskydy (Beskid Śląski / Ślůnski Beskid)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1257 m n. m.

    • min: 462 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 246 m

    • klesanie: 1023 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 21.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.6859 ° SŠ
      dĺžka: 19.0309 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.63545 ° SŠ
      dĺžka: 18.88628 ° VD
      » Mapa

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.33 (0.04)