Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Na vrchole Baranca je betónový pylón
Na vrchole Baranca je betónový pylón Zatvoriť

Túra Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo

V Žiarskej doline som dávno nebol. Jednak tam padla lavína storočia a zmenila ju na nepoznanie, jednak tam lesníci ťažili jedna báseň a tak som si vyberal iné destinácie, keď ma zavialo do Západných Tatier. Toto leto som si však išiel spraviť reparát do starej známej doliny, kam som pred rokmi chodil v lete aj v zime často. Výber tentokrát padol na okruh na Baranec cez Žiarsku chatu, Žiarske sedlo a dolu priamo do ústia doliny.

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+1437 m stúpanie, -1437 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 02.07.2018
Pohoria
Tatry - Západné Tatry - Liptovské Tatry (Liptovské hole) / Tatranský národný park
Trasa
Voda
prameň v dolnej časti Žiarskej doliny, Žiarska chata, za rázc. pod Homôlkou početné prameniská
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Žiar (bus, platené nestrážené parkovisko v ústí Žiarskej doliny)
SHOCart mapy
» č.1096 Západné Tatry (1:50.000)

Je začiatok júla a zavčasu ráno štartujem na dva dni do Tatier. Od otvorenia vysokohorských chodníkov sú to prvé dni s ako-tak stabilnou predpoveďou počasia. Síce pre Baranec neplatí sezónna uzávera, no na druhý deň je v pláne Kriváň a tam uzávera platí. Po ceste sa ešte zastavím neďaleko Trenčína pre Adama, ktorý bude dnešnú túru nakrúcať.

Trasa

Žiarska dolina, ústie (parkovisko) - Žiarska chata – rázc. pod Homôľkou – Žiarske sedlo – Smrek – sedlo Jamina – Baranec – Holý vrch – Žiarska dolina, ústie

Tip: pozri trasu na TuristickaMapa.sk

Na Žiarsku chatu po asfaltke

Z plateného parkoviska v ústí Žiarskej doliny štartujeme o 10-tej. Keďže naplánová trasa nie je príliš dlhá, medzičas je v poriadku. Začneme stúpať po asfaltke, ktorá je prístupovou trasou na Žiarsku chatu. Teším sa, že onedlho modrá odbočí na vlastný chodník, lebo šliapať asfalt nie je žiaden med. No na odbočke prichádza sklamanie – červeno-biela páska a oznam, že chodník je uzavretý. Neviem, či ešte stále alebo už opäť, no lesníci spracúvajú odušu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Keď už musíme ťapkať po asfalte, aspoň pridáme do kroku. Prefrčíme okolo Medvedej štôlne, ktorá je atrakciou najmä pre deti. Onedlho prechádzame cez lokalitu Čierne steny. Túto časť doliny asi najviac poznačila lavína storočia, ktorá tu padla v marci 2009 – teda už tomu bude najbližší marec 10 rokov. Chvíľu po 11-tej prichádzame na chatu. Zdržíme sa obedom – dáme si výdatnej fazuľovej polievky – a šup ďalej.

Do Žiarskeho sedla popri Žiarskom plese

Nad chatou prekročíme po lávke potok Smrečianka a stúpame strednou časťou doliny v čučoriedí a riedkym lesom zakrpatených smrekov a límb. Toto pásmo spolu s pásmom alpínskych lúk patria medzi moje najobľúbenejšie. Chodník je zatiaľ mäkký, len kde-tu skala. Súbežne idú zelená a modrá značka.

Na rázcestí pod Homôľkou nás opúšťa modrá značku a ďalej smeruje do Smutného sedla. V týchto miestach, kúsok ďalej po zelenej, sa nachádza viacero pramenísk. Mám dojem, že spod každého druhého kameňa vyviera potôčik. Toto je dobré miesto na doplnenie vody, pokiaľ sa vám nechcelo brať zdola alebo z chaty. Ďalej už vody príliš nebude.

V asi polovici stúpania do Žiarskeho sedla je malé pliesko. Obzrieme si ho a oblečieme sa do teplejších vecí, lebo vietor silnie a teplota klesá. Dobrú službu spravia aj rukavice, ktoré ani v lete z batoha nevyberám.

Cez Smrek na Baranec

V Žiarskom sedle dobre fučí a dlho tu nezostaneme, hoci výhľady sú pekné. Opäť zmeníme značku, tentoraz nás ďalej povedie žltá. Medzi nami a Barancom máme po ceste ešte vrchol Smreka. Následný zostup do sedla Jamina je len mierny, no sú tu pekné skalky. Tie sa asi páčia aj kamzíkom, lebo nám tu chodník križuje menšia črieda. Opatrne sa priblížime, aby sme ich veľmi nevyľakali, no veľmi ich nezaujímame. Až keď sa priblížime ešte bližšie, ustúpia stranou – niektoré doľava, niektoré doprava.

Záverečný výšľap dá zabrať, ide o asi 200 výškových metrov. V osviežujúcom vetre sa ale ani veľmi nezapotíme a sme hore. Je niečo po tretej poobede, takže medzičas máme dobrý podľa Hikeplannera aj napriek vysedávaniu na chate a pozorovaniu kamzíkov. Vychutnáme si kruhový výhľad – na jednu stranu panoráma Západných Tatier s dominantnou časťou Roháče, trochu ďalej sú pod perinou oblakov učupené Vysoké Tatry, v miernom opare oproti je pred nami kompletný hrebeň Nízkych Tatier a viditeľný je aj Veľký Choč. V strede koruny je Liptov s dominantnou Liptovskou Marou.

Strmý zostup po žltej

Zjeme pár drobností, no dlho sa nezdržíme – je síce pekne, no dosť fúka. Z vrcholu Baranca máme dve možnosti. Buď po žltej do ústia Žiarskej doliny alebo po zelenej do ústia Račkovej doliny. Samozrejme volíme (pre nás) kratší variant po žltej. Ideme najprv hôľnym terénom, neskôr vstupujeme do hustej kosodreviny, avšak chodník je dobre udržiavaný, takže žiadne predieranie. Šliapeme na plyn, takže prefrčíme Kečku a len na chvíľu sa zdržíme na rázcestí Holý vrch. Tu sú opäť dve možnosti zostupu – ďalej po žltej alebo po modrej do Jakubovian. Ostávame verní žltej.

Teraz začína najúmornejší zostup – na necelých 4 kilometroch klesneme takmer o 800 výškových metrov. Neúprosný profil vylepšuje krásny divoko vyzerajúci horský les. Stromy sú tu ešte nižšieho vzrastu, sú ďalej od seba a celý les je tak presvetlený s bujnou vegetáciou pomedzi stromy. Je to veľmi pekný úsek, no chodník vedie takmer priamo po spádnici, čo si moje kolená až tak neužívajú. Les sa neskôr mení na klasický smrekový les, aký bol typický pre stredné polohy Tatier pred kalamitou. Až na výnimku v dolnej časti ani nie je poznačený spracúvaním.

K autu v ústí doliny prichádzame pred šiestou, takže celý okruh nám trval necelých osem hodín. Sme spokojní, príjemná túra je za nami.

V prípade, ak obľubujete voľnejšie tempo a chcete mať čas počas túry na častejšie paberkovanie, odporúčam skorší štart. Predsa len, štart po 10-tej znamenal trošku svižnejšie tempo a okrem chaty aj menej oddychu počas šliapania. Taktiež je dobré mať dostatočnú časovú rezervu – jednak skorým štartom, jednak absolvovaním túry v čase dlhých dní.

Fotogaléria k článku

Najnovšie