Túra

Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo

06.08.18
V Žiarskej doline som dávno nebol. Jednak tam padla lavína storočia a zmenila ju na nepoznanie, jednak tam lesníci ťažili jedna báseň a tak som si vyberal iné destinácie, keď ma zavialo do Západných Tatier. Toto leto som si však išiel spraviť reparát do starej známej doliny, kam som pred rokmi chodil v lete aj v zime často. Výber tentokrát padol na okruh na Baranec cez Žiarsku chatu, Žiarske sedlo a dolu priamo do ústia doliny.

Je začiatok júla a zavčasu ráno štartujem na dva dni do Tatier. Od otvorenia vysokohorských chodníkov sú to prvé dni s ako-tak stabilnou predpoveďou počasia. Síce pre Baranec neplatí sezónna uzávera, no na druhý deň je v pláne Kriváň a tam uzávera platí. Po ceste sa ešte zastavím neďaleko Trenčína pre Adama, ktorý bude dnešnú túru nakrúcať.

Trasa

Žiarska dolina, ústie (parkovisko) - Žiarska chata – rázc. pod Homôľkou – Žiarske sedlo – Smrek – sedlo Jamina – Baranec – Holý vrch – Žiarska dolina, ústie

Tip: pozri trasu na TuristickaMapa.sk

Na Žiarsku chatu po asfaltke

Z plateného parkoviska v ústí Žiarskej doliny štartujeme o 10-tej. Keďže naplánová trasa nie je príliš dlhá, medzičas je v poriadku. Začneme stúpať po asfaltke, ktorá je prístupovou trasou na Žiarsku chatu. Teším sa, že onedlho modrá odbočí na vlastný chodník, lebo šliapať asfalt nie je žiaden med. No na odbočke prichádza sklamanie – červeno-biela páska a oznam, že chodník je uzavretý. Neviem, či ešte stále alebo už opäť, no lesníci spracúvajú odušu.

Keď už musíme ťapkať po asfalte, aspoň pridáme do kroku. Prefrčíme okolo Medvedej štôlne, ktorá je atrakciou najmä pre deti. Onedlho prechádzame cez lokalitu Čierne steny. Túto časť doliny asi najviac poznačila lavína storočia, ktorá tu padla v marci 2009 – teda už tomu bude najbližší marec 10 rokov. Chvíľu po 11-tej prichádzame na chatu. Zdržíme sa obedom – dáme si výdatnej fazuľovej polievky – a šup ďalej.

Do Žiarskeho sedla popri Žiarskom plese

Nad chatou prekročíme po lávke potok Smrečianka a stúpame strednou časťou doliny v čučoriedí a riedkym lesom zakrpatených smrekov a límb. Toto pásmo spolu s pásmom alpínskych lúk patria medzi moje najobľúbenejšie. Chodník je zatiaľ mäkký, len kde-tu skala. Súbežne idú zelená a modrá značka.

Na rázcestí pod Homôľkou nás opúšťa modrá značku a ďalej smeruje do Smutného sedla. V týchto miestach, kúsok ďalej po zelenej, sa nachádza viacero pramenísk. Mám dojem, že spod každého druhého kameňa vyviera potôčik. Toto je dobré miesto na doplnenie vody, pokiaľ sa vám nechcelo brať zdola alebo z chaty. Ďalej už vody príliš nebude.

V asi polovici stúpania do Žiarskeho sedla je malé pliesko. Obzrieme si ho a oblečieme sa do teplejších vecí, lebo vietor silnie a teplota klesá. Dobrú službu spravia aj rukavice, ktoré ani v lete z batoha nevyberám.

Cez Smrek na Baranec

V Žiarskom sedle dobre fučí a dlho tu nezostaneme, hoci výhľady sú pekné. Opäť zmeníme značku, tentoraz nás ďalej povedie žltá. Medzi nami a Barancom máme po ceste ešte vrchol Smreka. Následný zostup do sedla Jamina je len mierny, no sú tu pekné skalky. Tie sa asi páčia aj kamzíkom, lebo nám tu chodník križuje menšia črieda. Opatrne sa priblížime, aby sme ich veľmi nevyľakali, no veľmi ich nezaujímame. Až keď sa priblížime ešte bližšie, ustúpia stranou – niektoré doľava, niektoré doprava.

Záverečný výšľap dá zabrať, ide o asi 200 výškových metrov. V osviežujúcom vetre sa ale ani veľmi nezapotíme a sme hore. Je niečo po tretej poobede, takže medzičas máme dobrý podľa Hikeplannera aj napriek vysedávaniu na chate a pozorovaniu kamzíkov. Vychutnáme si kruhový výhľad – na jednu stranu panoráma Západných Tatier s dominantnou časťou Roháče, trochu ďalej sú pod perinou oblakov učupené Vysoké Tatry, v miernom opare oproti je pred nami kompletný hrebeň Nízkych Tatier a viditeľný je aj Veľký Choč. V strede koruny je Liptov s dominantnou Liptovskou Marou.

Strmý zostup po žltej

Zjeme pár drobností, no dlho sa nezdržíme – je síce pekne, no dosť fúka. Z vrcholu Baranca máme dve možnosti. Buď po žltej do ústia Žiarskej doliny alebo po zelenej do ústia Račkovej doliny. Samozrejme volíme (pre nás) kratší variant po žltej. Ideme najprv hôľnym terénom, neskôr vstupujeme do hustej kosodreviny, avšak chodník je dobre udržiavaný, takže žiadne predieranie. Šliapeme na plyn, takže prefrčíme Kečku a len na chvíľu sa zdržíme na rázcestí Holý vrch. Tu sú opäť dve možnosti zostupu – ďalej po žltej alebo po modrej do Jakubovian. Ostávame verní žltej.

Teraz začína najúmornejší zostup – na necelých 4 kilometroch klesneme takmer o 800 výškových metrov. Neúprosný profil vylepšuje krásny divoko vyzerajúci horský les. Stromy sú tu ešte nižšieho vzrastu, sú ďalej od seba a celý les je tak presvetlený s bujnou vegetáciou pomedzi stromy. Je to veľmi pekný úsek, no chodník vedie takmer priamo po spádnici, čo si moje kolená až tak neužívajú. Les sa neskôr mení na klasický smrekový les, aký bol typický pre stredné polohy Tatier pred kalamitou. Až na výnimku v dolnej časti ani nie je poznačený spracúvaním.

K autu v ústí doliny prichádzame pred šiestou, takže celý okruh nám trval necelých osem hodín. Sme spokojní, príjemná túra je za nami.

V prípade, ak obľubujete voľnejšie tempo a chcete mať čas počas túry na častejšie paberkovanie, odporúčam skorší štart. Predsa len, štart po 10-tej znamenal trošku svižnejšie tempo a okrem chaty aj menej oddychu počas šliapania. Taktiež je dobré mať dostatočnú časovú rezervu – jednak skorým štartom, jednak absolvovaním túry v čase dlhých dní.

Diskusia
Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo 13/08/18 11:54 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Dynafit HOJI – ľahké lyžiarky na skialp aj freeride Ľahké, pohodlné a ohybné na šliapanie a tuhé na zjazd. Mantra pri výbere lyžiarok na skialp. Niektoré sú skôr orientované na výšľap, iné na zjazd. Dynafit inštinktívne zaraďujeme medzi tie značky, ktoré kladú dôraz na výšľap. Viacerými modelmi v minulosti sa snažili dokázať opak – napr. pred pár rokmi Vulcan, či celý rad freeride lyžiarok. Aktuálna novinka Dynafitu vznikla v spolupráci s legendou freeridu Ericom Hjorleifsonom, ktorého prezývku nesú – HOJI. My sme ich skúšali minulú zimnú sezónu verziu Pro Tour v limitovanej snehobielej edícii. 30/01/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Recenzia Termoska a termohrnček GSI Outdoors Najlepší spôsob, ako sa na túre zohriať, je okrem pohybu aj pitie teplých tekutín. Teplý čaj jednak zahreje priamo svojou teplotou a tiež dodržiavanie pitného režimu je jedným z odporúčaných spôsobov pri predchádzaní hypotermie. Dehydratácia hrozí v zime aj preto, že nedostatok tekutín pre chlad menej cítime. Teplý čaj si môžete v teréne buď uvariť, alebo priniesť z domu či horskej chaty. V oboch prípadoch sa hodí termoska. Dva odlišné prístupy predstavujú izolované vákuové nádoby od GSI Outdoors – jednou je termohrnček, druhou tradičná termoska. 09/01/19 Ľubomír Mäkký Ostatné
Extra Aký bol rok 2018 – návštevnosť a najčítanejšie články Koniec roka je aj obdobím bilancovania. Prinášame preto pár zaujímavých čísel o našej návštevnosti, ktorá svedčí o mimoriadnej obľube nášho webu medzi vami čitateľmi. Za dlhodobú priazeň, ktorá stále rastie, sme veľmi vďační a snažíme sa spolu s rozsiahlym kolektívom stálych aj občasných prispievateľov publikovať kvalitné texty zo známych aj menej známych lokalít, či s pomocou množstva turistov pravidelne aktualizovať turistickú mapu. 28/12/18 Ľubomír Mäkký Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rozsutce z Bieleho Potoka Leto v roku 2018 nie a nie sa rozlúčiť. Ešte aj v polovici septembra teploty v podhorí dosahovali 25 stupňov. Keď sa po dlhšom čase objavil syn a chcel podniknúť nejakú túru, sadli sme si nad mapu a dumali, kde dávnejšie nebol. V Malej Fatre sme pred rokmi strávili zopár stanovačiek a vtedy naposledy bol aj na Veľkom Rozsutci. Voľba bola jasná - treba naplánovať výlet do tých končín. dnes Michal Bukvai Malá Fatra
Test Batoh Hyperlite Mountain Gear Windrider 2400 Ak poškuľuješ po ľahšej výstroji na hiking alebo si niečo započul o ultralight hikingu, Windrider od Hyperlite Mountain Gear by si určite nemal prehliadnuť. Je však exotický biely batoh z polopriesvitného materiálu naozaj správnou voľbou? Dve sezóny som batoh testoval a tu sú moje postrehy. včera Adrián Kašniar Batohy
Túra Nový Zéland - krajina papraďorastov Keď som išiel prvýkrát v roku 2004 na Nový Zéland, potreboval som víza. Po viacerých urgenciách som ich nakoniec dostal, zarazilo ma však, ako vyzerali. Krížom cez stranu pasu sa ťahal obrázok paprade. Prečo papraď a prečo nie kivi? Veď pre Nový Zéland sú charakteristické práve tieto nelietavé vtáky. A to až tak, že sa slovom kivi (a nie aktinídia) nazýva ovocie, ktoré sa do Európy začalo dovážať z Nového Zélandu. Dokonca Novozélanďania sami seba nazývajú Kiwi. 15/01/19 Martin Knor Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo 13/08/18 11:54 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Liptovské Tatry (Liptovské hole) / Tatranský národný park

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2185 m n. m. – Baranec

    • min: 900 m n. m. – ústie Žiarskej doliny (parkovisko)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1437 m

    • klesanie: 1437 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 02.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň v dolnej časti Žiarskej doliny, Žiarska chata, za rázc. pod Homôlkou početné prameniská

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Žiar (bus, platené nestrážené parkovisko v ústí Žiarskej doliny)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.27)