Túra

Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo

06.08.18
V Žiarskej doline som dávno nebol. Jednak tam padla lavína storočia a zmenila ju na nepoznanie, jednak tam lesníci ťažili jedna báseň a tak som si vyberal iné destinácie, keď ma zavialo do Západných Tatier. Toto leto som si však išiel spraviť reparát do starej známej doliny, kam som pred rokmi chodil v lete aj v zime často. Výber tentokrát padol na okruh na Baranec cez Žiarsku chatu, Žiarske sedlo a dolu priamo do ústia doliny.

Je začiatok júla a zavčasu ráno štartujem na dva dni do Tatier. Od otvorenia vysokohorských chodníkov sú to prvé dni s ako-tak stabilnou predpoveďou počasia. Síce pre Baranec neplatí sezónna uzávera, no na druhý deň je v pláne Kriváň a tam uzávera platí. Po ceste sa ešte zastavím neďaleko Trenčína pre Adama, ktorý bude dnešnú túru nakrúcať.

Trasa

Žiarska dolina, ústie (parkovisko) - Žiarska chata – rázc. pod Homôľkou – Žiarske sedlo – Smrek – sedlo Jamina – Baranec – Holý vrch – Žiarska dolina, ústie

Tip: pozri trasu na TuristickaMapa.sk

Na Žiarsku chatu po asfaltke

Z plateného parkoviska v ústí Žiarskej doliny štartujeme o 10-tej. Keďže naplánová trasa nie je príliš dlhá, medzičas je v poriadku. Začneme stúpať po asfaltke, ktorá je prístupovou trasou na Žiarsku chatu. Teším sa, že onedlho modrá odbočí na vlastný chodník, lebo šliapať asfalt nie je žiaden med. No na odbočke prichádza sklamanie – červeno-biela páska a oznam, že chodník je uzavretý. Neviem, či ešte stále alebo už opäť, no lesníci spracúvajú odušu.

Keď už musíme ťapkať po asfalte, aspoň pridáme do kroku. Prefrčíme okolo Medvedej štôlne, ktorá je atrakciou najmä pre deti. Onedlho prechádzame cez lokalitu Čierne steny. Túto časť doliny asi najviac poznačila lavína storočia, ktorá tu padla v marci 2009 – teda už tomu bude najbližší marec 10 rokov. Chvíľu po 11-tej prichádzame na chatu. Zdržíme sa obedom – dáme si výdatnej fazuľovej polievky – a šup ďalej.

Do Žiarskeho sedla popri Žiarskom plese

Nad chatou prekročíme po lávke potok Smrečianka a stúpame strednou časťou doliny v čučoriedí a riedkym lesom zakrpatených smrekov a límb. Toto pásmo spolu s pásmom alpínskych lúk patria medzi moje najobľúbenejšie. Chodník je zatiaľ mäkký, len kde-tu skala. Súbežne idú zelená a modrá značka.

Na rázcestí pod Homôľkou nás opúšťa modrá značku a ďalej smeruje do Smutného sedla. V týchto miestach, kúsok ďalej po zelenej, sa nachádza viacero pramenísk. Mám dojem, že spod každého druhého kameňa vyviera potôčik. Toto je dobré miesto na doplnenie vody, pokiaľ sa vám nechcelo brať zdola alebo z chaty. Ďalej už vody príliš nebude.

V asi polovici stúpania do Žiarskeho sedla je malé pliesko. Obzrieme si ho a oblečieme sa do teplejších vecí, lebo vietor silnie a teplota klesá. Dobrú službu spravia aj rukavice, ktoré ani v lete z batoha nevyberám.

Cez Smrek na Baranec

V Žiarskom sedle dobre fučí a dlho tu nezostaneme, hoci výhľady sú pekné. Opäť zmeníme značku, tentoraz nás ďalej povedie žltá. Medzi nami a Barancom máme po ceste ešte vrchol Smreka. Následný zostup do sedla Jamina je len mierny, no sú tu pekné skalky. Tie sa asi páčia aj kamzíkom, lebo nám tu chodník križuje menšia črieda. Opatrne sa priblížime, aby sme ich veľmi nevyľakali, no veľmi ich nezaujímame. Až keď sa priblížime ešte bližšie, ustúpia stranou – niektoré doľava, niektoré doprava.

Záverečný výšľap dá zabrať, ide o asi 200 výškových metrov. V osviežujúcom vetre sa ale ani veľmi nezapotíme a sme hore. Je niečo po tretej poobede, takže medzičas máme dobrý podľa Hikeplannera aj napriek vysedávaniu na chate a pozorovaniu kamzíkov. Vychutnáme si kruhový výhľad – na jednu stranu panoráma Západných Tatier s dominantnou časťou Roháče, trochu ďalej sú pod perinou oblakov učupené Vysoké Tatry, v miernom opare oproti je pred nami kompletný hrebeň Nízkych Tatier a viditeľný je aj Veľký Choč. V strede koruny je Liptov s dominantnou Liptovskou Marou.

Strmý zostup po žltej

Zjeme pár drobností, no dlho sa nezdržíme – je síce pekne, no dosť fúka. Z vrcholu Baranca máme dve možnosti. Buď po žltej do ústia Žiarskej doliny alebo po zelenej do ústia Račkovej doliny. Samozrejme volíme (pre nás) kratší variant po žltej. Ideme najprv hôľnym terénom, neskôr vstupujeme do hustej kosodreviny, avšak chodník je dobre udržiavaný, takže žiadne predieranie. Šliapeme na plyn, takže prefrčíme Kečku a len na chvíľu sa zdržíme na rázcestí Holý vrch. Tu sú opäť dve možnosti zostupu – ďalej po žltej alebo po modrej do Jakubovian. Ostávame verní žltej.

Teraz začína najúmornejší zostup – na necelých 4 kilometroch klesneme takmer o 800 výškových metrov. Neúprosný profil vylepšuje krásny divoko vyzerajúci horský les. Stromy sú tu ešte nižšieho vzrastu, sú ďalej od seba a celý les je tak presvetlený s bujnou vegetáciou pomedzi stromy. Je to veľmi pekný úsek, no chodník vedie takmer priamo po spádnici, čo si moje kolená až tak neužívajú. Les sa neskôr mení na klasický smrekový les, aký bol typický pre stredné polohy Tatier pred kalamitou. Až na výnimku v dolnej časti ani nie je poznačený spracúvaním.

K autu v ústí doliny prichádzame pred šiestou, takže celý okruh nám trval necelých osem hodín. Sme spokojní, príjemná túra je za nami.

V prípade, ak obľubujete voľnejšie tempo a chcete mať čas počas túry na častejšie paberkovanie, odporúčam skorší štart. Predsa len, štart po 10-tej znamenal trošku svižnejšie tempo a okrem chaty aj menej oddychu počas šliapania. Taktiež je dobré mať dostatočnú časovú rezervu – jednak skorým štartom, jednak absolvovaním túry v čase dlhých dní.

Diskusia
Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo 13/08/18 11:54 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Alfa Knaus Advance – turistické polovičky do lesa Nízke turistické topánky orientované na lesné a lúčne terény s tuhšou podrážkou, no bez ambícií v skalnatom teréne. Syntetický zvršok s výraznou ripstopovou štruktúrou, okopová ochrana na špici, tuhá plastová päta, GoreTex membrána. Také sú v skratke topánky Knaus Advance pre mňa doposiaľ neznámej nórskej značky Alfa. 13/02/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Rada Kde si požičať skialpy (prehľad požičovní) Láka vás skialpinizmus, no neviete, či vás bude baviť? Chcete najprv otestovať výbavu pred tým, ako sa rozhodnete, čo si kúpite? Či sa na pásy dostanete len zriedkavo a tak bude menej nákladné si zakaždým požičať? V takýchto prípadoch sa hodí požičovňa a preto sme pre vás pripravili prehľad trinástich požičovní na Slovensku – v mestách, ale aj pod kopcami. 06/02/19 Ľubomír Mäkký Začíname
Recenzia Dynafit HOJI – ľahké lyžiarky na skialp aj freeride Ľahké, pohodlné a ohybné na šliapanie a tuhé na zjazd. Mantra pri výbere lyžiarok na skialp. Niektoré sú skôr orientované na výšľap, iné na zjazd. Dynafit inštinktívne zaraďujeme medzi tie značky, ktoré kladú dôraz na výšľap. Viacerými modelmi v minulosti sa snažili dokázať opak – napr. pred pár rokmi Vulcan, či celý rad freeride lyžiarok. Aktuálna novinka Dynafitu vznikla v spolupráci s legendou freeridu Ericom Hjorleifsonom, ktorého prezývku nesú – HOJI. My sme ich skúšali minulú zimnú sezónu verziu Pro Tour v limitovanej snehobielej edícii. 30/01/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. včera sponzorovaný článok
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. včera Roman Matkovčík Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo 13/08/18 11:54 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Liptovské Tatry (Liptovské hole) / Tatranský národný park

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2185 m n. m. – Baranec

    • min: 900 m n. m. – ústie Žiarskej doliny (parkovisko)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1437 m

    • klesanie: 1437 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 02.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň v dolnej časti Žiarskej doliny, Žiarska chata, za rázc. pod Homôlkou početné prameniská

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Žiar (bus, platené nestrážené parkovisko v ústí Žiarskej doliny)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.29)