Túra

Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo

06.08.18
V Žiarskej doline som dávno nebol. Jednak tam padla lavína storočia a zmenila ju na nepoznanie, jednak tam lesníci ťažili jedna báseň a tak som si vyberal iné destinácie, keď ma zavialo do Západných Tatier. Toto leto som si však išiel spraviť reparát do starej známej doliny, kam som pred rokmi chodil v lete aj v zime často. Výber tentokrát padol na okruh na Baranec cez Žiarsku chatu, Žiarske sedlo a dolu priamo do ústia doliny.

Je začiatok júla a zavčasu ráno štartujem na dva dni do Tatier. Od otvorenia vysokohorských chodníkov sú to prvé dni s ako-tak stabilnou predpoveďou počasia. Síce pre Baranec neplatí sezónna uzávera, no na druhý deň je v pláne Kriváň a tam uzávera platí. Po ceste sa ešte zastavím neďaleko Trenčína pre Adama, ktorý bude dnešnú túru nakrúcať.

Trasa

Žiarska dolina, ústie (parkovisko) - Žiarska chata – rázc. pod Homôľkou – Žiarske sedlo – Smrek – sedlo Jamina – Baranec – Holý vrch – Žiarska dolina, ústie

Tip: pozri trasu na TuristickaMapa.sk

Na Žiarsku chatu po asfaltke

Z plateného parkoviska v ústí Žiarskej doliny štartujeme o 10-tej. Keďže naplánová trasa nie je príliš dlhá, medzičas je v poriadku. Začneme stúpať po asfaltke, ktorá je prístupovou trasou na Žiarsku chatu. Teším sa, že onedlho modrá odbočí na vlastný chodník, lebo šliapať asfalt nie je žiaden med. No na odbočke prichádza sklamanie – červeno-biela páska a oznam, že chodník je uzavretý. Neviem, či ešte stále alebo už opäť, no lesníci spracúvajú odušu.

Keď už musíme ťapkať po asfalte, aspoň pridáme do kroku. Prefrčíme okolo Medvedej štôlne, ktorá je atrakciou najmä pre deti. Onedlho prechádzame cez lokalitu Čierne steny. Túto časť doliny asi najviac poznačila lavína storočia, ktorá tu padla v marci 2009 – teda už tomu bude najbližší marec 10 rokov. Chvíľu po 11-tej prichádzame na chatu. Zdržíme sa obedom – dáme si výdatnej fazuľovej polievky – a šup ďalej.

Do Žiarskeho sedla popri Žiarskom plese

Nad chatou prekročíme po lávke potok Smrečianka a stúpame strednou časťou doliny v čučoriedí a riedkym lesom zakrpatených smrekov a límb. Toto pásmo spolu s pásmom alpínskych lúk patria medzi moje najobľúbenejšie. Chodník je zatiaľ mäkký, len kde-tu skala. Súbežne idú zelená a modrá značka.

Na rázcestí pod Homôľkou nás opúšťa modrá značku a ďalej smeruje do Smutného sedla. V týchto miestach, kúsok ďalej po zelenej, sa nachádza viacero pramenísk. Mám dojem, že spod každého druhého kameňa vyviera potôčik. Toto je dobré miesto na doplnenie vody, pokiaľ sa vám nechcelo brať zdola alebo z chaty. Ďalej už vody príliš nebude.

V asi polovici stúpania do Žiarskeho sedla je malé pliesko. Obzrieme si ho a oblečieme sa do teplejších vecí, lebo vietor silnie a teplota klesá. Dobrú službu spravia aj rukavice, ktoré ani v lete z batoha nevyberám.

Cez Smrek na Baranec

V Žiarskom sedle dobre fučí a dlho tu nezostaneme, hoci výhľady sú pekné. Opäť zmeníme značku, tentoraz nás ďalej povedie žltá. Medzi nami a Barancom máme po ceste ešte vrchol Smreka. Následný zostup do sedla Jamina je len mierny, no sú tu pekné skalky. Tie sa asi páčia aj kamzíkom, lebo nám tu chodník križuje menšia črieda. Opatrne sa priblížime, aby sme ich veľmi nevyľakali, no veľmi ich nezaujímame. Až keď sa priblížime ešte bližšie, ustúpia stranou – niektoré doľava, niektoré doprava.

Záverečný výšľap dá zabrať, ide o asi 200 výškových metrov. V osviežujúcom vetre sa ale ani veľmi nezapotíme a sme hore. Je niečo po tretej poobede, takže medzičas máme dobrý podľa Hikeplannera aj napriek vysedávaniu na chate a pozorovaniu kamzíkov. Vychutnáme si kruhový výhľad – na jednu stranu panoráma Západných Tatier s dominantnou časťou Roháče, trochu ďalej sú pod perinou oblakov učupené Vysoké Tatry, v miernom opare oproti je pred nami kompletný hrebeň Nízkych Tatier a viditeľný je aj Veľký Choč. V strede koruny je Liptov s dominantnou Liptovskou Marou.

Strmý zostup po žltej

Zjeme pár drobností, no dlho sa nezdržíme – je síce pekne, no dosť fúka. Z vrcholu Baranca máme dve možnosti. Buď po žltej do ústia Žiarskej doliny alebo po zelenej do ústia Račkovej doliny. Samozrejme volíme (pre nás) kratší variant po žltej. Ideme najprv hôľnym terénom, neskôr vstupujeme do hustej kosodreviny, avšak chodník je dobre udržiavaný, takže žiadne predieranie. Šliapeme na plyn, takže prefrčíme Kečku a len na chvíľu sa zdržíme na rázcestí Holý vrch. Tu sú opäť dve možnosti zostupu – ďalej po žltej alebo po modrej do Jakubovian. Ostávame verní žltej.

Teraz začína najúmornejší zostup – na necelých 4 kilometroch klesneme takmer o 800 výškových metrov. Neúprosný profil vylepšuje krásny divoko vyzerajúci horský les. Stromy sú tu ešte nižšieho vzrastu, sú ďalej od seba a celý les je tak presvetlený s bujnou vegetáciou pomedzi stromy. Je to veľmi pekný úsek, no chodník vedie takmer priamo po spádnici, čo si moje kolená až tak neužívajú. Les sa neskôr mení na klasický smrekový les, aký bol typický pre stredné polohy Tatier pred kalamitou. Až na výnimku v dolnej časti ani nie je poznačený spracúvaním.

K autu v ústí doliny prichádzame pred šiestou, takže celý okruh nám trval necelých osem hodín. Sme spokojní, príjemná túra je za nami.

V prípade, ak obľubujete voľnejšie tempo a chcete mať čas počas túry na častejšie paberkovanie, odporúčam skorší štart. Predsa len, štart po 10-tej znamenal trošku svižnejšie tempo a okrem chaty aj menej oddychu počas šliapania. Taktiež je dobré mať dostatočnú časovú rezervu – jednak skorým štartom, jednak absolvovaním túry v čase dlhých dní.

Fórum 6 príspevkov
Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo 13/08/18 11:54 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Podcast Lofoty: Voda bola úplne všade, aj tam kde sme nechceli Či ide o Aljašku alebo Škandináviu, na severských destináciách fasicuje veľkosť krajiny a počas túr odľahlosť od civilizácie v porovnaní so slovenskými horami, či Alpami. V 13. epizóde HIKING podcastu sa rozprávame o Nórsku, ktoré k severskej odľahlosti pridáva ďalší rozmer – more. Reč je konkrétne o trekkingu na Lofotoch a hosťami sú Kika Miholeková s Palim Olejníkom, ktorí boli na týchto ostrovoch začiatkom septembra tohto roka. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Recenzia Mizu 360 V7 filter kit – termofľaša s filtrom Filtrácia či dezinfekcia vody v našich horách zväčša nie je potrebná a bez problémov možno z horských prameňov či bystrín naberať vodu. Nie všade tomu tak však musí byť, najmä v nižšie položených kopcoch či lokalitách s rozšírenou pastvou. Taktiež cestovatelia by vedeli rozprávať nejednu historku, kde zažívacie problémy súviseli so znečistenou vodou. To sú situácie, v ktorých sa môže hodiť riešenie od značky Mizu – ide o termofľašu s integrovaným filtrom. 04/12/19 Ľubomír Mäkký Ostatné
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Skialp Na pásoch cez Železnú bránu a sedlo Váhy Je smutný, dlhý a zasoplený november. Zimné radovánky nie a nie začať. V rámci starostlivosti o spomienkový optimizmus snorím medzi fotkami so snehovými a ľadovými scenériami. A tu, aha, aká pekná skialpovačka z februára roku 2017... dnes Michal Diviak Vysoké a Belianske Tatry
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. včera Roman Matkovčík Jaskyne
Podcast Lofoty: Voda bola úplne všade, aj tam kde sme nechceli Či ide o Aljašku alebo Škandináviu, na severských destináciách fasicuje veľkosť krajiny a počas túr odľahlosť od civilizácie v porovnaní so slovenskými horami, či Alpami. V 13. epizóde HIKING podcastu sa rozprávame o Nórsku, ktoré k severskej odľahlosti pridáva ďalší rozmer – more. Reč je konkrétne o trekkingu na Lofotoch a hosťami sú Kika Miholeková s Palim Olejníkom, ktorí boli na týchto ostrovoch začiatkom septembra tohto roka. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Baranec cez Žiarsku chatu a Žiarske sedlo 13/08/18 11:54 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Liptovské Tatry (Liptovské hole) / Tatranský národný park

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2185 m n. m. – Baranec

    • min: 900 m n. m. – ústie Žiarskej doliny (parkovisko)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1437 m

    • klesanie: 1437 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 02.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň v dolnej časti Žiarskej doliny, Žiarska chata, za rázc. pod Homôlkou početné prameniská

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Žiar (bus, platené nestrážené parkovisko v ústí Žiarskej doliny)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.29)