Túra

Kriváň cez Tri studničky a späť cez Jamské pleso

20.08.18
Kvôli riziku búrok v letnom období je dobré plánovať túry s včasným štartom a návratom v skorých popoludnajších hodinách. V Tatrách je to zároveň asi jediná šanca ako si túru užiť bez zástupov turistov aj cez letné prázdniny. Začiatkom júla sú navyše dlhé dni, takže vyraziť sa dá naozaj zavčasu. Vybrali sme si druhý najvyšší značkovaným chodníkom dostupný vrchol v Tatrách, dominantu Liptova - Kriváň.

Kriváň s nadmorskou výškou 2495 m je po Rysoch druhým najvyššie položeným miestom na Slovensku, kam sa dostanete po turistickej značke. Zároveň ide o ikonický vrchol, ktorý je národným symbolom a jeho podobizeň je aj na 1-, 2- a 5-centových euro minciach. Koná sa tu každoročne národný výstup (v polovici augusta) a v dňoch s pekným počasím je na prístupových trasách toľko ľudí, akoby sa konal permanentne. Toto je zároveň dôvodom, prečo mnohých turistov neláka alebo priam odpudzuje.

Dá sa to však takmer eliminovať práve skorým štartom, ktorý sa nám s Adamom podaril a už o 5.30 h opúšťame platené parkovisko pri bývalej Važeckej chate.

Trasa

Bývalá Važecká chata – Tri studničky – Krivánsky žľab – Kriváň – Krivánsky žľab – Jamské pleso – Bývalá Važecká chata

Tip: pozri trasu na TuristickaMapa.sk

Alternatívy

Na Kriváň sú spolu tri možné východiská. Bývala Važecká chata, kde sa nachádza parkovisko. Odtiaľto je to najbližšie po zelenej značke a kto chce ísť rýchlo hore aj dolu, môže sa vracať rovnakou cestou aj nadol.

Druhou možnosťou je začať na Štrbskom Plese a Tatranskou magistrálou sa dostať k Jamskému plesu, odtiaľ hore po modrej a nazad rovnako. Úsek zo Štrbského Plesa po Jamské pleso je však výrazne poznačený kalamitou a jej následným spracúvaním lesníkmi. Táto alternatíva je dobrá, pokiaľ nechcete ísť autom. Na Štrbské Pleso sa dostanete tatranskou električkou (TEŽ) alebo zubačkou zo Štrby.

Poslednou alternatívou je začiatok v Podbanskom, kde sa nachádza veľké neplatené parkovisko a k Trom studničkám vás privedie červená Tatranská magistrála zo západnej strany. Táto trasa je asi najmenej využívaná, no môže byť alternatívou pokiaľ je neveľké parkovisko pri bývalej Važeckej chate plné.

Doposiaľ som išiel na Kriváň vždy zo Štrbského Plesa, tak som to chcel vyskúšať pre mňa netradične od bývalej Važeckej chaty. Zároveň mám radšej okruhy, preto som som pridal zostup cez Jamské pleso.

Cez Tri studničky, okolo partizánskeho bunkra a popod Grúnik

Okolie bývalej Važeckej chaty neposkytuje okrem parkovania a jedného skrytého stolíka nič viac. Zato pri neďalekom rázcestí Tri studničky sú dva turistické prístrešky, lavičky, prameň a pekne upravené okolie s horárňou. Je to dobré miesto na raňajky, pokiaľ ste z ubytovania vyrazili nalačno.

Krásne bezoblačné svieže ráno nás láka tu paberkovať, no voľky-nevoľky vyrážame v ústrety najmenej záživnej časti trasy. Vedie územím postihnutým vetrovou kalamitou a následným lesníckym spracovaním. Vzniká tu húština z kríkov a malých listnatých stromov. Hlineno-kamenistý chodník vedie strmo nahor kolmo na vrstevnice. Len kde-tu sa podarí nejaký výhľad. Prekvapí nás ďalší turistický prístrešok, ktorý je asi pol hodiny šliapania z Troch studničiek.

Prejdeme malým zvyškom pôvodného lesa a opäť sa ponárame do húštiny krovín ako doposiaľ. Trasa začína serpentínovať a rýchlo naberáme výšku po úbočí Grúnika. Vo výške asi 1450 metrov sa kúsok od chodníka nachádza partizánsky bunker, vedie k nemu chodníček a odbočku označuje veľká drevená tabuľa. Od bunkra je skvelý výhľad na celý hrebeň Nízkych Tatier a na horný Liptov.

Až na vrchol spomínaného Grúnika sa nedostaneme, trasa ho traverzuje asi 50 výškových metrov nižšie. Tu sú badateľné zvyšky kalamity. Popadané stromy sú prerezané len na chodníku, inak je tu ponechaný les sám na seba.

Popod Vyšnú priehybu do Krivánskeho žľabu

Ako stúpame nahor, les redne a nastupuje kosodrevina. Tou je kompletne pokrytý južný svah Nižnej priehyby a väčšina Kopy. Chodník je užší, akurátny pre jednotlivca, no s bezproblémovým vyhýbaním sa prípadným oprotiidúcim. Tí však ešte nedorazili, keďže je asi len pol ôsmej ráno.

Nižší vzrast kosodreviny spolu s množstvom serpentín znamená veľa pekných výhľadov od severozápadu, cez južné až po juhovýchodné smery. Príliš však nestojíme. Oddýchneme si až pod Vyšnou priehybou, kde aj kosodrevina ustupuje.

Od Vyšnej priehyby traverzuje chodník Krivánsky žľab. Sú tu dve miesta, kde sa dá nabrať voda. Neviem však nakoľko sa dá na tento zdroj spoľahnúť, takže odporúčam mať so sebou dostatok zdola. Samozrejme, vyťahujem príručný hrnček a pochutím si.

Cez Malý Kriváň a Daxnerovo sedlo na vrchol Kriváňa

Na rázcestí Krivánsky žľab končí zelená značka a na vrchol vedie modrá, ktorá sem prichádza od Jamského plesa. Ďalej vedie výhradne po skalách, zväčša klasickým tatranským chodníkom s poukladanými kameňmi.

Postupne sa otvárajú tatranské výhľady. Jednak dolu do záveru Važeckej doliny s prekrásnym Zeleným Krivánskym plesom a jednak do ďaleka na množstvo tatranských vrcholov. Jednoznačne rozpoznateľná je so svojim dvojvrcholom Vysoká či "ušaté" Rysy. Gerlachovský štít sa skrýva v oblaku.

Na vrchole sme pred desiatou, takže spolu s množstvom prestávok nám to trvalo asi 3,5 h, čo je stále o pol hodinu menej ako značkovaný čas. Na vrchole sa zdržíme asi polhodinu. Prezlečiem si prepotené tričko a kochám sa výhľadmi. Hoci ako na potvoru prišiel mrak-kazič. Našťastie sa len prevaľuje, takže výhľady sú. Zaujme ma blízke Nižné Terianske pleso v Nefcerke, ktorá je prísne chránená a je tam zakázaný vstup nielen turistom, ale aj horolezcom.

Zostup ponad Važeckú dolinu k Jamskému plesu

Dolu prefrčíme rýchlo cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň. V Krivánskom žľabe sú už zástupy ľudí, tak pomedzi nich kľučkujeme nadol. Postupujeme juhovýchodnou rázsochou Kriváňa, čo nám dáva iné výhľady ako trasa nahor. Zaujímavý je najmä pohľad do turisticky neprístupnej Važeckej doliny. Jej stredná časť je plná alpínskych lúk a nepriechodnej kosodreviny. V týchto miestach pramení Biely Váh.

Chodník najprv vedie kamenistým terénom, neskôr lúkami, až sa ponorí do kosodreviny a nad Jamským plesom do riedkeho divoko vyzerajúceho lesa. Tu sa kalamita príliš neprejavila a pekný les je príjemným spestrením trasy.

V turistickom prístrešku sa prezlečiem do ľahších vecí, lebo v stredných polohách udiera leto naplno. V okolí Jamského plesa je množstvo ľudí, a tak radšej šviháme ďalej.

Návrat k autu pri bývalej Važeckej chate

Sprvu postupujeme pekným tatranským lesom, no neskôr sa mení na podobný charakter, ako mal na začiatku túry. Za takmer 14 rokov od kalamity to nevyzerá, že by masívne spracúvanie až tak pomohlo. Zato lokality, ktoré sú v neďalekej Tichej doliny vyzerajú oveľa viac k svetu ako okolitá holina. No nič, možno raz nastane čas, že v národnom parku, zároveň v NPR (t. j. najvyšší stupeň ochrany) sa ponechajú lesy viac alebo ideálne úplne na samovývoj.

K bývalej Važeckej chate prichádzame o pol druhej poobede. Búrky ani výraznejšia zmena počasia našťastie nenastala. Prezlečieme sa do suchých vecí a odchádzame smer dolniaky so zastávkou na obed v Liptovskom Mikuláši.

Záver

Túra nám spolu s nakrúcaním, početnými prestávkami a pol hodinou na vrchole trvala 8 hodín. Podľa GPS sme mali 5,5 h čistý čas v pohybe. Vďaka skorému štartu a svižnému tempu sme si frekventovaný turistický cieľ užili bez toho, aby sme išli v nekonečnom zástupe.

Diskusia
Kriváň cez Tri studničky a späť cez Jamské pleso 02/09/18 21:52 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Dynafit HOJI – ľahké lyžiarky na skialp aj freeride Ľahké, pohodlné a ohybné na šliapanie a tuhé na zjazd. Mantra pri výbere lyžiarok na skialp. Niektoré sú skôr orientované na výšľap, iné na zjazd. Dynafit inštinktívne zaraďujeme medzi tie značky, ktoré kladú dôraz na výšľap. Viacerými modelmi v minulosti sa snažili dokázať opak – napr. pred pár rokmi Vulcan, či celý rad freeride lyžiarok. Aktuálna novinka Dynafitu vznikla v spolupráci s legendou freeridu Ericom Hjorleifsonom, ktorého prezývku nesú – HOJI. My sme ich skúšali minulú zimnú sezónu verziu Pro Tour v limitovanej snehobielej edícii. 30/01/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Recenzia Termoska a termohrnček GSI Outdoors Najlepší spôsob, ako sa na túre zohriať, je okrem pohybu aj pitie teplých tekutín. Teplý čaj jednak zahreje priamo svojou teplotou a tiež dodržiavanie pitného režimu je jedným z odporúčaných spôsobov pri predchádzaní hypotermie. Dehydratácia hrozí v zime aj preto, že nedostatok tekutín pre chlad menej cítime. Teplý čaj si môžete v teréne buď uvariť, alebo priniesť z domu či horskej chaty. V oboch prípadoch sa hodí termoska. Dva odlišné prístupy predstavujú izolované vákuové nádoby od GSI Outdoors – jednou je termohrnček, druhou tradičná termoska. 09/01/19 Ľubomír Mäkký Ostatné
Extra Aký bol rok 2018 – návštevnosť a najčítanejšie články Koniec roka je aj obdobím bilancovania. Prinášame preto pár zaujímavých čísel o našej návštevnosti, ktorá svedčí o mimoriadnej obľube nášho webu medzi vami čitateľmi. Za dlhodobú priazeň, ktorá stále rastie, sme veľmi vďační a snažíme sa spolu s rozsiahlym kolektívom stálych aj občasných prispievateľov publikovať kvalitné texty zo známych aj menej známych lokalít, či s pomocou množstva turistov pravidelne aktualizovať turistickú mapu. 28/12/18 Ľubomír Mäkký Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rozsutce z Bieleho Potoka Leto v roku 2018 nie a nie sa rozlúčiť. Ešte aj v polovici septembra teploty v podhorí dosahovali 25 stupňov. Keď sa po dlhšom čase objavil syn a chcel podniknúť nejakú túru, sadli sme si nad mapu a dumali, kde dávnejšie nebol. V Malej Fatre sme pred rokmi strávili zopár stanovačiek a vtedy naposledy bol aj na Veľkom Rozsutci. Voľba bola jasná - treba naplánovať výlet do tých končín. dnes Michal Bukvai Malá Fatra
Test Batoh Hyperlite Mountain Gear Windrider 2400 Ak poškuľuješ po ľahšej výstroji na hiking alebo si niečo započul o ultralight hikingu, Windrider od Hyperlite Mountain Gear by si určite nemal prehliadnuť. Je však exotický biely batoh z polopriesvitného materiálu naozaj správnou voľbou? Dve sezóny som batoh testoval a tu sú moje postrehy. včera Adrián Kašniar Batohy
Túra Nový Zéland - krajina papraďorastov Keď som išiel prvýkrát v roku 2004 na Nový Zéland, potreboval som víza. Po viacerých urgenciách som ich nakoniec dostal, zarazilo ma však, ako vyzerali. Krížom cez stranu pasu sa ťahal obrázok paprade. Prečo papraď a prečo nie kivi? Veď pre Nový Zéland sú charakteristické práve tieto nelietavé vtáky. A to až tak, že sa slovom kivi (a nie aktinídia) nazýva ovocie, ktoré sa do Európy začalo dovážať z Nového Zélandu. Dokonca Novozélanďania sami seba nazývajú Kiwi. 15/01/19 Martin Knor Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kriváň cez Tri studničky a späť cez Jamské pleso 02/09/18 21:52 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2494 m n. m. – Kriváň

    • min: 1140 m n. m. – Tri studničky

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1588 m

    • klesanie: 1588 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 03.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1342 ° SŠ
      dĺžka: 19.9688 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1342 ° SŠ
      dĺžka: 19.9688 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • v traverze Krivánskeho žľabu sú viaceré pramenné stružky

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Tri studničky (bus, platené parkovisko pri bývalej Važeckej chate)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.32)