Kriváň s nadmorskou výškou 2495 m je po Rysoch druhým najvyššie položeným miestom na Slovensku, kam sa dostanete po turistickej značke. Zároveň ide o ikonický vrchol, ktorý je národným symbolom a jeho podobizeň je aj na 1-, 2- a 5-centových euro minciach. Koná sa tu každoročne národný výstup (v polovici augusta) a v dňoch s pekným počasím je na prístupových trasách toľko ľudí, akoby sa konal permanentne. Toto je zároveň dôvodom, prečo mnohých turistov neláka alebo priam odpudzuje.

Dá sa to však takmer eliminovať práve skorým štartom, ktorý sa nám s Adamom podaril a už o 5.30 h opúšťame platené parkovisko pri bývalej Važeckej chate.

Trasa

Bývalá Važecká chata – Tri studničky – Krivánsky žľab – Kriváň – Krivánsky žľab – Jamské pleso – Bývalá Važecká chata

Tip: pozri trasu na TuristickaMapa.sk

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Alternatívy

Na Kriváň sú spolu tri možné východiská. Bývala Važecká chata, kde sa nachádza parkovisko. Odtiaľto je to najbližšie po zelenej značke a kto chce ísť rýchlo hore aj dolu, môže sa vracať rovnakou cestou aj nadol.

Druhou možnosťou je začať na Štrbskom Plese a Tatranskou magistrálou sa dostať k Jamskému plesu, odtiaľ hore po modrej a nazad rovnako. Úsek zo Štrbského Plesa po Jamské pleso je však výrazne poznačený kalamitou a jej následným spracúvaním lesníkmi. Táto alternatíva je dobrá, pokiaľ nechcete ísť autom. Na Štrbské Pleso sa dostanete tatranskou električkou (TEŽ) alebo zubačkou zo Štrby.

Poslednou alternatívou je začiatok v Podbanskom, kde sa nachádza veľké neplatené parkovisko a k Trom studničkám vás privedie červená Tatranská magistrála zo západnej strany. Táto trasa je asi najmenej využívaná, no môže byť alternatívou pokiaľ je neveľké parkovisko pri bývalej Važeckej chate plné.

Doposiaľ som išiel na Kriváň vždy zo Štrbského Plesa, tak som to chcel vyskúšať pre mňa netradične od bývalej Važeckej chaty. Zároveň mám radšej okruhy, preto som som pridal zostup cez Jamské pleso.

Cez Tri studničky, okolo partizánskeho bunkra a popod Grúnik

Okolie bývalej Važeckej chaty neposkytuje okrem parkovania a jedného skrytého stolíka nič viac. Zato pri neďalekom rázcestí Tri studničky sú dva turistické prístrešky, lavičky, prameň a pekne upravené okolie s horárňou. Je to dobré miesto na raňajky, pokiaľ ste z ubytovania vyrazili nalačno.

Krásne bezoblačné svieže ráno nás láka tu paberkovať, no voľky-nevoľky vyrážame v ústrety najmenej záživnej časti trasy. Vedie územím postihnutým vetrovou kalamitou a následným lesníckym spracovaním. Vzniká tu húština z kríkov a malých listnatých stromov. Hlineno-kamenistý chodník vedie strmo nahor kolmo na vrstevnice. Len kde-tu sa podarí nejaký výhľad. Prekvapí nás ďalší turistický prístrešok, ktorý je asi pol hodiny šliapania z Troch studničiek.

Prejdeme malým zvyškom pôvodného lesa a opäť sa ponárame do húštiny krovín ako doposiaľ. Trasa začína serpentínovať a rýchlo naberáme výšku po úbočí Grúnika. Vo výške asi 1450 metrov sa kúsok od chodníka nachádza partizánsky bunker, vedie k nemu chodníček a odbočku označuje veľká drevená tabuľa. Od bunkra je skvelý výhľad na celý hrebeň Nízkych Tatier a na horný Liptov.

Až na vrchol spomínaného Grúnika sa nedostaneme, trasa ho traverzuje asi 50 výškových metrov nižšie. Tu sú badateľné zvyšky kalamity. Popadané stromy sú prerezané len na chodníku, inak je tu ponechaný les sám na seba.

Popod Vyšnú priehybu do Krivánskeho žľabu

Ako stúpame nahor, les redne a nastupuje kosodrevina. Tou je kompletne pokrytý južný svah Nižnej priehyby a väčšina Kopy. Chodník je užší, akurátny pre jednotlivca, no s bezproblémovým vyhýbaním sa prípadným oprotiidúcim. Tí však ešte nedorazili, keďže je asi len pol ôsmej ráno.

Nižší vzrast kosodreviny spolu s množstvom serpentín znamená veľa pekných výhľadov od severozápadu, cez južné až po juhovýchodné smery. Príliš však nestojíme. Oddýchneme si až pod Vyšnou priehybou, kde aj kosodrevina ustupuje.

Od Vyšnej priehyby traverzuje chodník Krivánsky žľab. Sú tu dve miesta, kde sa dá nabrať voda. Neviem však nakoľko sa dá na tento zdroj spoľahnúť, takže odporúčam mať so sebou dostatok zdola. Samozrejme, vyťahujem príručný hrnček a pochutím si.

Cez Malý Kriváň a Daxnerovo sedlo na vrchol Kriváňa

Na rázcestí Krivánsky žľab končí zelená značka a na vrchol vedie modrá, ktorá sem prichádza od Jamského plesa. Ďalej vedie výhradne po skalách, zväčša klasickým tatranským chodníkom s poukladanými kameňmi.

Postupne sa otvárajú tatranské výhľady. Jednak dolu do záveru Važeckej doliny s prekrásnym Zeleným Krivánskym plesom a jednak do ďaleka na množstvo tatranských vrcholov. Jednoznačne rozpoznateľná je so svojim dvojvrcholom Vysoká či "ušaté" Rysy. Gerlachovský štít sa skrýva v oblaku.

Na vrchole sme pred desiatou, takže spolu s množstvom prestávok nám to trvalo asi 3,5 h, čo je stále o pol hodinu menej ako značkovaný čas. Na vrchole sa zdržíme asi polhodinu. Prezlečiem si prepotené tričko a kochám sa výhľadmi. Hoci ako na potvoru prišiel mrak-kazič. Našťastie sa len prevaľuje, takže výhľady sú. Zaujme ma blízke Nižné Terianske pleso v Nefcerke, ktorá je prísne chránená a je tam zakázaný vstup nielen turistom, ale aj horolezcom.

Zostup ponad Važeckú dolinu k Jamskému plesu

Dolu prefrčíme rýchlo cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň. V Krivánskom žľabe sú už zástupy ľudí, tak pomedzi nich kľučkujeme nadol. Postupujeme juhovýchodnou rázsochou Kriváňa, čo nám dáva iné výhľady ako trasa nahor. Zaujímavý je najmä pohľad do turisticky neprístupnej Važeckej doliny. Jej stredná časť je plná alpínskych lúk a nepriechodnej kosodreviny. V týchto miestach pramení Biely Váh.

Chodník najprv vedie kamenistým terénom, neskôr lúkami, až sa ponorí do kosodreviny a nad Jamským plesom do riedkeho divoko vyzerajúceho lesa. Tu sa kalamita príliš neprejavila a pekný les je príjemným spestrením trasy.

V turistickom prístrešku sa prezlečiem do ľahších vecí, lebo v stredných polohách udiera leto naplno. V okolí Jamského plesa je množstvo ľudí, a tak radšej šviháme ďalej.

Návrat k autu pri bývalej Važeckej chate

Sprvu postupujeme pekným tatranským lesom, no neskôr sa mení na podobný charakter, ako mal na začiatku túry. Za takmer 14 rokov od kalamity to nevyzerá, že by masívne spracúvanie až tak pomohlo. Zato lokality, ktoré sú v neďalekej Tichej doliny vyzerajú oveľa viac k svetu ako okolitá holina. No nič, možno raz nastane čas, že v národnom parku, zároveň v NPR (t. j. najvyšší stupeň ochrany) sa ponechajú lesy viac alebo ideálne úplne na samovývoj.

K bývalej Važeckej chate prichádzame o pol druhej poobede. Búrky ani výraznejšia zmena počasia našťastie nenastala. Prezlečieme sa do suchých vecí a odchádzame smer dolniaky so zastávkou na obed v Liptovskom Mikuláši.

Záver

Túra nám spolu s nakrúcaním, početnými prestávkami a pol hodinou na vrchole trvala 8 hodín. Podľa GPS sme mali 5,5 h čistý čas v pohybe. Vďaka skorému štartu a svižnému tempu sme si frekventovaný turistický cieľ užili bez toho, aby sme išli v nekonečnom zástupe.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek