Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Skalná hradba Čierny kameň
Skalná hradba Čierny kameň Zatvoriť

Túra Prechod malebnou Veľkou Fatrou

Veľká Fatra ma upútala svojou divokosťou, tajomnými pralesmi, hlbokými dolinami, zaujímavými skalnými útvarmi, prírodnými rezerváciami a nádhernými bralnatými aj hôľnymi kopcami. Už dlhšiu dobu nás lákala predstava prechodu časti hrebeňa Veľkej Fatry.

Vzdialenosť
32 km
Prevýšenie
+2763 m stúpanie, -2088 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 02.08.2018
Pohoria
Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)
Trasa
Voda
Chata pod Borišovom
Nocľah
Chata pod Borišovom
Doprava
Martin (vlak, bus) - Turčianske Jaseno (bus) / Jasenská dolina (parkovanie pri Chate Lysec)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Za východiskový bod sme si zvolili Jasenskú dolinu. Ubytovali sme sa v malom penzióne a večer sme študovali turistickú mapu, konkrétne trasu nášho vysnívaného prechodu. Pri predstave, že pôjdeme s ťažkými batohmi nás oblial studený pot, no povzbudzovali sme sa, že ťažké túry zvládame bez problémov.

1. deň

Chata Lysec – Grúň – Lysec – Žlebiny – Malý Lysec – Štefanová – Javorina – Šoproň – Chata pod Borišovom

Ráno sme vstali plní sily a nadšenia z očakávaného prechodu. Po ľahkých raňajkách sme si na plecia naložili ťažké ruksaky. Príroda sa pomaly prebúdzala a začali sme stúpať strmým svahom kolmo na vrstevnice smer Lysec. Fučali sme ako parné lokomotívy. Robili sme si krátke prestávky, aby sme si oddýchli od ťažkého nákladu. Výšku sme naberali pomerne rýchlo. Lysec je známy strmým výstupom. Zvolili sme pomalšie tempo výstupu, šetriac sily na dlhý prechod.

Obdivovali sme kvapôčky rannej rosy, ktoré ležali v tráve ako diamanty. Po včerajšej búrke bolo chladnejšie počasie. Kráčali sme prevažne bukovo-javorovým lesom, kde sme obdivovali obrovské buky bizarných tvarov. Nachádza sa tu národná prírodná rezervácia Lysec, zameraná na ochranu zachovaných jedľových bučín, bukových javorín, jaseňových javorín a smrečín. A je tu významné tokanisko hlucháňa obyčajného.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vchádzali sme do pekného smrekového lesa, ktorý osvetľovali ranné slnečné lúče a vytvárali tajomnú atmosféru divokého starého lesa. Na chodníku sme videli medvedí trus, tunajšie lesy sú domovom pre rôzne veľké šelmy. Vnímali sme vtáčiu symfóniu, ktorá dotvárala atmosféru živého lesa. Kráčali sme príjemným lesíkom a obdivovali staré stromy pokryté machovým kobercom s hríbikovými strieškami, ktoré sú schopné odolávať aj silným vetrom. Navôkol bolo cítiť vlahu zo smaragdových machov. Vládlo tu absolútne ticho, vnímali sme len zvuky lesa.

Z vrcholu Lysca sa nám naskytli prekrásne výhľady na zachovalé súvislé lesy, vychutnávali sme krajinársku scenériu. Zostupovali sme strmo smerom na Malý Lysec. V zmiešanom lese sme obdivovali staré buky rozprávkových tvarov. Mŕtve drevo bolo pokryté vodou nasiaknutým machom ako špongia. Pekné zátišie tvorili machové polia ukryté v tráve v tieni vysokánskych smrekov. V diaľke sme uvideli cieľ našej dnešnej túry, útulnú chatku Borišov, ktorej červená strecha sa dala ľahko rozoznať.

Prechodom cez Štefanovú sme sa dostali na pekný výhľadový kopec Javorina. Poležali sme si na tráve a vyhrievali sa na slniečku. Našim posledným stúpaním bol vrch Šoproň, z ktorého sme sa kochali pohľadom na majestátny ihlanovitý Rakytov, tajomnú skalnú hradbu Čierneho kameňa s pralesom, hôľnu Ploskú a plešatý Lysec, kopce strážiace najcennejšiu fatranskú divočinu ako nedobytná hradba.

Ubytovali sme sa v útulnej izbičke a pred Chatou pod Borišovom sme si vychutnávali výhľady na hory, ktoré sa nám ukázali v plnej kráse. Hora vytvárala tajomnú podvečernú atmosféru. Ďaleko od hlučnej civilizácie sa započúvate do ticha hôr.

V chate sa nad každým stolom týči petrolejka, pretože tu nie je zavedená elektrina. Pri petrolejke sme sa zhovárali so sympatickými Čechmi, otcom a jeho 14-ročným synom Jirkom. Bývajú za Prahou v lesnej chatke a sedem rokov nemali elektrinu. Vysmiati a pohodoví ľudia, nasávali sme ich pozitívnu energiu. Snažia sa žiť v súlade s prírodou. Zaujali ma zaujímavé postrehy mladého Jirku: „Brambory nebudou, protože ich sežrali divočáci, ale nám to nevadí.“ „Když jsme byli bez elektřiny, bylo nám lépe.“ Zvířata ani divočáci nejsou přemnožené, to lidé jsou přemnožení vždyť jsou uplně všude.“

Cez malinké okienka sme pozerali priamo na kontúry fatranských končiarov miznúcich v šere prichádzajúcej noci. Pochutila som si na borišovskej špecialite - nosičské kakao (rum, varená čokoláda a šľahačka). Celá ponuka chaty je rozdelená do štyroch kategórii: na zdravíčko, na zahriatie, od smädu a od hladu.

2. deň

Chata pod Borišovom – Ploská – sedlo Ploskej – Magury (Mogury) – Vyšná Revúca – sedlo Ploskej – Chata pod Borišovom – Borišov – Chata pod Borišovom

Ráno sme sa zobudili na cinkot zvončekov jalovíc, ktoré prechádzali popri chate. Po chutných raňajkách sme sa rozhodli prejsť náučným chodníkom Čierny kameň, ktorý má osem zastavení a dĺžka prechodu je 9,5 km s prevýšením 716 m.

  1. Informačný panel Veľká Fatra,
  2. Flóra Veľkej Fatry,
  3. Fauna Veľkej Fatry,
  4. NPR Čierny kameň,
  5. SNP a Ploská (prístrešok),
  6. Salašníctvo,
  7. Človek a krajina,
  8. Informačný panel Veľká Fatra.

Prvým naším zastavením bol hôľny kopec Ploská, ktorá síce nie je súčasťou náučného chodníka, ale ťahalo nás to k nej ako magnet. Ploská (1532 m) s jej mohutným vrchom s rozsiahlou plošinou a strmými úbočiami. Na vrchole sa nachádza hrob vojaka Ondreja Kissa narodeného 22. 4. 1923 v Badíne, ktorý padol v boji 28. 10. 1944. Užívali sme si výhľady na Lysec, na ktorom sme včera stáli.

Zo sedla Ploská sme vstúpili do národnej prírodnej rezervácie Čierny kameň, ktorá chráni bralné vápencovo-dolomitovú trosku chočského príkrovu. Na vápencových bralách rastú vzácne druhy rastlín, napr. dryádka osemlupienková, a pod nimi nádherný prales so starými stromami. Príroda tu vymodelovala nádherné tvary stromov, ani sochár či maliar nezachytí prírodu takú, aká je v skutočnosti. Vychutnávali sme si atmosféru fatranského pralesa. Dúfam, že sa zachovajú tieto vzácne miesta aj pre budúce generácie. Bol to krásny prechod divočinou s popadanými starými stromami a machovým zátiším. Pokoj vládol v pralese, kde sa život rodí a zaniká bez zásahu ľudskej ruky. Z pralesa sme sa ocitli na lúke, z ktorej sme pozorovali štyroch plachtiacich sokolov. Stáda koní sa voľakedy preháňali počas leta pod skalnou hradbou Čierneho kameňa.

V podhorskej dedinke Vyšná Revúca sme navštívili Ing. Miroslava Sanigu CSc., ktorý v záhrade rodičovského domu vytvoril „Rozprávkovú vtáčiu záhradku“, v ktorej sa nachádza 60 veľkých samorastových kŕmidiel a 130 vtáčích búdok. Rozprávková vtáčia záhradka poskytuje operencom počas celého roka kompletný servis - plnú penziu a ubytovanie v najluxusnejších búdkach. Operence ročne skonzumujú okolo 1000 kg slnečnice.

Miroslav Saniga pracuje ako vedecký pracovník pri výskume vtáčích spoločenstiev vo Výskumnej stanici Ústavu ekológie lesa SAV v podhorskej dedinke Staré Hory. Jeho srdcovou záležitosťou sú hlucháň hôrny a murárik červenokrídly – nebeský anjel s karmínovými krídlami. Vydal mnoho zaujímavých knižiek o prírode pre deti a dospelých, ktoré si sám ilustruje a z jeho unikátnych fotografií vyžaruje láska k prírode. V novembri 2017 vydal jedinečnú knihu Chotár pod Čiernym kameňom – čarokrásna záhrada Eden, v ktorej sa dočítate o prírode, zvyklostiach Liptovskorevúčanov, aby ľudia nezabudli na svoje korene. V knižke sa dozviete ako chodievali ženy a dievčatá každé ráno dojiť kravy na hole. Každý deň absolvovali 5 km s prevýšením 800 m a nazad sa vracali s dvadsiatimi litrami mlieka na chrbte.

Zazvonili sme na zvonec a pán Saniga nás milo privítal a poprial nám príjemný pobyt v jeho vtáčej záhradke. Vstupné bolo „láska k prírode“. Prechádzali sme pomedzi stromy, kde sú ukryté vtáčie búdky, obdivovali sme nádherné obrazy operencov a prečítali sme si krásne napísané autorove myšlienky. Sme radi, že sme mali možnosť spoznať vzácneho človeka, ktorý vplýva skromnosťou, dobrotou a úprimnou láskou k prírode.

Po zaujímavom rozhovore s príjemným človekom, akým je pán Saniga, sme stúpali k nášmu ubytovaniu v prvej horskej chate vo Veľkej Fatre. Pred chatou sme si pochutili na kapustnici a pozorovali sme chatárskeho psíka Kubka, ktorý sedel pozorne pred chatou a sústredene sledoval v diaľke prichádzajúcich turistov od Ploskej. Rozbehol sa za nimi a priviedol ich do chaty.

Po dobrom oddychu sme ešte vybehli na vrch Borišov. Botanickým endemitom je lipnica slieňomilná, ktorú turčianski botanici objavili pod skalnými zrázmi vrchu. Stúpali sme strmo hore k vrcholu, prechádzali sme cez vysokú trávu, ktorá mi pripomínala časť z filmu Gladiátor. Kochali sme sa výhľadmi na Ostrú, Tlstú, Kľak, Krížnu, Smrekov... Lesy boli posiate tajomnými nedostupnými skalami. Vrcholce kopcov žiarili v lúčoch zapadajúceho slnka. Večer sme strávili opäť s našimi českými parťákmi.

Pokračovanie prechodu uverejníme v ďalšom článku

Fotogaléria k článku

Najnovšie