Túra

Rodinný výstup na Kozí chrbát z Donovál

03.09.18
Keď nám na Donovaloch zostal posledný poldeň voľna, rozhodli sme sa, že s našimi školákmi vystúpime na najvyšší vrch ďalšieho slovenského pohoria. Typická júlová predpoveď počasia, teda ráno jasno, na obed oblačno a poobede možný dážď nám tiež vyhovovala, vybrali sme sa teda prejsť Kozí chrbát. Bolo potrebné sa trochu zorientovať v názvoch, lebo tunajší Kozí chrbát totiž nepatrí do Kozích chrbtov ležiacich pod Tatrami. Tie síce majú svoj najvyšší vrch tiež Kozí, ale kameň. Kozí chrbát je tiež najvyšší vrch, ale v Starohorských vrchoch. Teraz, keď je to jasné, môžeme vyraziť.

Trasa

Donovaly – Barania hlava – sedlo Bulovský príslop – Kečka – sedlo Hadľanka – Kozí chrbát a späť

Po vymotaní sa z ranných Donovál prechádzame prvú tretinu trasy, ktorá vedie zväčša lesom. Nad nami vidíme blankytne modré nebo, práve teraz je nám to ale na nič, okolo nás sú len stromy. Po prejdení akéhosi kamenného zalesneného valu Baranej hlavy prichádzame na väčšiu lúku Bulovský príslop, z ktorej chodník začína stúpať na Kečku. Tu stretáme dvojicu babeniek z Česka, s dvomi veľkými batohmi a ešte väčším psom. Dozvedáme sa, že idú hrebeňovku Nízkych Tatier až do Telgártu. Dnes plánujú dôjsť po útulňu Ďurková. Zatiaľ čo syn nechápe, že sa dve dievčatá vyberú len tak samé na niekoľkodňovú túru, ja rozmýšľam, koľko toho za tú dobu zožerie havkáč. Keďže idú pozvoľna, obiehame ich a o chvíľu sme na vrchole Kečky.

Chodník z Donovál dosť klame, vôbec sa nezdá, že človek stúpa na nejaký vrchol, aj záverečný strmší úsek pôsobí, že ide len o ďalšiu vyvýšeninu po ceste. Až rozhľady z Kečky, hlavne južným smerom, človeka presvedčia, že sa nachádza naozaj na kopci. Vrchol Kečky je lúčnatý a vlastne celá zostávajúca časť túry vedie výhradne po rozľahlých lúkach a pasienkoch, čo z tejto trasy robí za dobrého počasia naozaj atraktívne putovanie plné krásnych rozhľadov.

Z Kečky rozoznávam na južnom obzore Poľanu a Veporské vrchy. Na juhozápade Kremnické vrchy. Východným smerom máme pred sebou cieľ cesty, Kozí chrbát by sa hrdo dvíhal zo zvlnených lúk Kečky a susednej Hadľanky (na mapách skomolene ako Handliarka/Hadliarka, pozn. red.), nebyť nízkotatranskej Prašivej, ktorá vedľa neho totálne dominuje. Na severe cez Korytnickú dolinu vidíme až po Veľký Choč, no a západnejšími smermi ležia masív Zvolena a Veľká Fatra. Výhľady z Kečky sú len zahrievacie, preto sa po krátkom oddychu poberáme ďalej smerom k susednej Hadľanke.

Putovanie po letných lúkach v rannom slniečku je naozaj oddychové, na modrej oblohe sa začínajú vytvárať prvé malé obláčiky, neďaleko sa pasú strakaté kravičky, všade okolo nás cvrlikajú cvrčky a štebocú vtáčiky, jednoducho dokonalá letná idylka. Zakrátko sme pred Hadľankou, chodníček obchádza jej vrchol z južnej strany, ale keďže je to regulérny kopec s názvom aj s nadmorskou výškou, mierime hore uloviť ďalšie rodinné vrcholové fotky do albumu. Z Kečky na Hadľanku je to naozaj len kúsok, z bielych obláčikov sa však za tú chvíľu stali oblaky v takom množstve, že celý lúčnatý hrebeň okolo nás je v tieni a modrú oblohu nad sebou nevidíme. To mi dosť pokazilo náladu, jednak radšej obdivujem krajinu zaliatu slnkom a hlavne rýchlosť vývoja oblačnosti mi vážne nahlodala istotu, že nezmokneme. Aladin síce sľuboval doobeda bez dažďa, ale veď vieme, že na druhej strane - nie je to predsa žiadny veštec.

S množstvom oblakov nad hlavou a bez pršiplášťov v ruksakoch je zrazu ranná pohoda preč. K cieľu je to o dosť bližšie ako naspäť, tak pokračujeme ďalej. Prichádzame k sedlu Hadľanka, odkiaľ je to na vrchol Kozieho chrbta polhodinka. Dobrou správou je, že oblaky sa nateraz nezhutňujú, ba sem-tam sa roztrhnú a aspoň na chvíľu sa lúky okolo nás rozžiaria. A stúpanie v tieni je tiež príjemnejšie, ako na priamom letnom slnku. Pretože po doterajšej turistickej pohodičke je záverečný výstup na Kozí chrbát o čosi väčšia fuška.

Pri jednom z prvých oddychov nás predbieha nejaký šuhaj, ktorý si to na vrchol reže len tak, bez topánok. Úplne naboso! Jeho prístup k turistickej obuvi ma naozaj zaujal. My sme štyria, rýchlo to v duchu zrátavam – tak to už je pekná ušetrená sumička! Budem to musieť na najbližšej rodinnej rade nadhodiť, možno to prejde. (Neprešlo).

Šuhaj bol rýchly, z dohľadu sa nám stratil skoro. Prakticky celý výstup absolvujeme v tieni, čo plne oceňujeme až hore. Práve keď sme pri vrcholovej tyči, rozsvieti sa nad nami na pár minút slnko a naplno precítime jeho júlovú silu. Tesne pod vrcholom sme minuli bosého šuhaja, ktorý tam rozvalený v tráve čítal knihu a tváril sa, že je tam od rána. V knihe bol už v polovici. Kvôli našej vlastnej sebaúcte dúfam, že ju mal rozčítanú doma... Predstava, že kým sa vyteperíme hore, niekto tam prečíta polovicu knihy, je deprimujúca.

Zhora sa potešíme výhľadmi, ktoré poznáme z Kečky, len perspektíva je vďaka väčšej nadmorskej výške výrazne lepšia. Nízke Tatry (Prašivá) sú odtiaľto naozaj blízko. Kým oblaky nad ňou naberajú výrazne sivé odtiene, nad nami je to ešte v poriadku. Vrcholový hrebeň Kozieho chrbta je úzky a pretiahnutý v smere východ-západ. Po bokoch je porastený najrôznejšími krovinami, ktoré dosť obmedzujú výhľady. Preto sa vraciame na jeho západný okraj, z ktorého je krásny výhľad na západnú polovicu obzoru, kde dominuje Veľká Fatra. Tu si dávame piknik, krátke občerstvenie s panoramatickým výhľadom.

Vraciame po rovnakej trase, akurát vrchol Hadľanky obchádzame pekne po chodníku. Z Kečky ešte raz poobdivujeme scenériu Kozieho chrbta s Nízkymi Tatrami po boku a do Donovál prichádzame na trochu pozdnejší, ale stále ešte obed. Cestou domov z auta vidíme temné mračná nad Chochuľami, leje tam ako z krhly. Deti majú obavy, ako tam dve dievčatá z úvodu túry zmoknú. Utešujem ich, že už sú určite schované v útulni, osobne som však presvedčený o opaku, vzhľadom na čas a ich tempo. Určite sú však na to pripravené a psovi je to asi jedno. Hlavne, že sa neblýska.

Zhodnotenie

Kozí chrbát v Starohorských vrchoch slúži asi častejšie len ako tranzitný kopec pri hrebeňovkách Nízkych Tatier. Hlavne pri smere do Donovál asi neohúri ani výhľadmi, ktoré sú po zostupe z Chochúľ a Prašivej určite nezaujímavé. Ale ako samostatný cieľ určite poslúži pri nenáročných, poldenných túrach, ktoré sú tak vhodné pre rodiny s deťmi. Okolité kopce sú zväčša vyššie a sú blízko, preto na pekné výhľady človek ani nepotrebuje ktovieaké počasie.

Fórum 2 príspevky
Rodinný výstup na Kozí chrbát z Donovál 07/09/18 12:16 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Zimná Matka Božia cez Medvediu hlavu K napísaniu článkov z túr sa dostávam pomerne neskoro a skrátiť tento čas sa mi dlhodobo nedarí. Z tohto dôvodu sa sem-tam stane, že som predbehnutý promptnejšie reagujúcim autorom. Takto to bolo aj pri Matke Božej, vyhliadkovej skale v Slovenskom raji. Práve som si dával dokopy podklady, keď tu bác – a Matka Božia je na titulke. Z článku však bolo rýchlo zrejmé, že autor sa veľkodušne nevenoval výhľadom, čo je čírou náhodou moja obľúbená disciplína. Nejaký čas som si to nechal prejsť hlavou a výsledkom je, že napriek identickej trase uzrel svetlo sveta ďalší popis výstupu na Matku Božiu, no zameraný skôr na geografiu, teda výhľady. 23/03/20 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Javorina z Torysiek Hľadať výhľadový kopec v Levočských vrchoch je skoro ako hľadať ho v Západných Tatrách. Kvôli masívnemu odlesneniu sú výhľadové takmer všetky. Na mape ma však zaujal jeden z nich, ležiaci vedľa červenej značky, tiahnucej sa pohorím približne v severo-južnom smere. Volá sa Javorina a nachádza sa nad pamätníkom SNP. Práve na Javorine poskočí nadmorská výška príslušného hrebeňa výrazne nahor, čo sľubuje pekné rozhľady do krajiny. Neostáva nič iné, než sa o tom presvedčiť na vlastné oči, dnes teda mierim do Levočských vrchov. 07/03/20 Peťo Nový Levočské vrchy
VHT Mengusovský Volovec – okruh cez Žabie plesá Ako turista začiatočník, postupne objavujúci krásy Vysokých Tatier, som sa dostal do situácie, kedy mi Ostrva a Svišťovka nestačili, no Kriváň či Rysy boli ešte príliš vysoko. Keďže ma turistika pochytila pomerne ďaleko od mladosti, do atletických výkonov sa už nevrhám po hlave a k svojim limitom sa radšej približujem pomaly a opatrne. 23/02/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Skalnatá cez Vidlárovú dolinu Tohtoročná zima je skromná na sneh na celom Slovensku, nielen v Malých Karpatoch. Kým vo vyšších horách vládne v januári aspoň krásne slnečné počasie, nižšie polohy majú na jednej strane smolu, že sú celé dni zahalené v hustej hmle, no na druhej strane od asi 400 m vládnu aj tu zimné podmienky. Na zemi sa nachádza pár centimetrov snehu, ktorý je zmiešaný s námrazou padajúcou z omrznutých stromov. Takúto tajomnú náladu mám v Malých Karpatoch rád. dnes Zdeno Vasilišin Malé Karpaty
Túra Zimný vodopád Skok s deťmi Zima 2019/2020 veľmi neoplýva snehom a ak už niekde sneží, spravidla inde, než sa práve nachádzame. Aj preto sa tešíme, keď nás začiatkom jarných prázdnin vítajú zasnežené Vysoké Tatry. A keďže ďalšie dni majú byť teploty až do plus ôsmich stupňov, neváhame a napriek únave z neskorého nočnému príchodu nasledujúce ráno hneď vyrážame na túru. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Kalvária nad Kysuckým Lieskovcom V článku by som rada upozornila na milé dielko - Kalváriu nad Kysuckým Lieskovcom, ktorá je celá umiestnená v prírode a je dobrým tipom pre vychádzku s deťmi, priateľmi alebo širšou rodinou. Dávnejšie, v roku 1995 bola nad Kysuckým Lieskovcom v lokalite s názvom Rovne postavená murovaná kaplnka Panny Márie. Pričinil sa o to miestny turistický klub, ktorý sa zameriava aj na vysokohorskú turistiku. Neskôr, v roku 2013 tu pribudla aj kalvária, ktorej posledné zastavenie stojí pri spomínanej kaplnke. A práve na kalváriu sme boli zvedaví. Prechádzku zastaveniami na asi 1,5 kilometri dlhom úseku zvládnu všetky vekové kategórie. My sme tu strávili milé nedeľné poobedňajšie dve hodinky. včera Jana Bílešová Kysucká vrchovina

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rodinný výstup na Kozí chrbát z Donovál 07/09/18 12:16 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Starohorské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1330 m n. m. – Kozí chrbát

    • min: 1030 m n. m. – Donovaly, Vrchlúka

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 644 m

    • klesanie: 644 m

  • Vzdialenosť
    • 14 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8694 ° SŠ
      dĺžka: 19.2194 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8694 ° SŠ
      dĺžka: 19.2194 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • vodovod v Polianke pri kaplnke, útulňa pod Kečkou (bufet)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Donovaly (bus, centrálne parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.18 (0.47)