Trasa

Vyšný Kelčov, časť obce Vysoká nad Kysucou – osada Dybalka – chata Kmínek – Smutníky – Masarykova chata – Smutníky – osada Hlboké – Volárska – Vyšný Kelčov

Túru začíname vo Vyšnom Kelčove neďaleko kostola. Modrá nás vedie do miestnej časti Lieskov. Stúpame po takej strmej asfaltke, že uvažujeme, či sa tadiaľto vôbec dá vyjsť autom. Ako vidíme o chvíľu, dá. V zime to musí byť drsné. Teraz ale panujú tridsiatky, ešte aj tu, takže o chvíľu sa cítime ako oblečení v bazéne. Našťastie sa stúpanie zmierni a po chvíli míňame prvé pekne upravené chalúpky.

Celý ráz tohto úseku modrej značky sa nesie v podobnom duchu - zopár chalúpok esteticky rozhodených po lúkach, okolo ihličnatý lesík, potom ďalšia samota s ďalšími chalúpkami od jednej tak po štyri, opäť lesík a tak dookola. K tomu fotogenické doskové ploty. Väčšina okolia je pekne upravená, lúky pokosené, všade kvety. Niekoľko ráz mám pocit, že som práve vliezla niekomu do dvora, a nielen pocit, lenže tadiaľ naozaj vedie turistická značka. Dúfam, že miestni obyvatelia ju evidujú. Našťastie sú všetci milí.

Chata Kmínek

Po niekoľkej sérii samôt sa dostávame na zvážnicu a po nej o päť minút na chatu Kmínek. Chata leží na slovensko-českej hranici. Pripojili sme sa aj na červenú hrebeňovú značku, ktorá sa tiahne široko ďaleko, Beskydy jedným smerom, Javorníky druhým smerom. Na chate sa uistíme, že sa dá platiť eurom a objednávame si pivko. Na obed je ešte skoro, aj keď uvažujem nad cesnačkou, ale veď nás čaká ešte jedna chata.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pokračujeme po červenej prevažne lesom, občas sa objavia výhľady na Beskydy a Lysú horu. Terén je nenáročný, míňame niekoľko ďalších usadlostí a potom klesneme do sedla Smutníky. Odtiaľto nás čaká asi desaťminútový výstup po Masarykovu chatu. Slnko praží a skaly na ceste sa nám šmýkajú pod nohami. Keď nás o chvíľu míňa cyklista, v duchu ho riadne ľutujem.

Masarykova chata

Pri Masarykovej chate sa na chvíľu zastavíme pri pamätnej tabuli venovanej histórii chaty. Stála tu už v roku 1924, v roku 1952 však vyhorela do základov. Súčasnú podobu chata dostala len nedávno, v roku 2014. Koho by zaujímali ďalšie informácie o histórii chaty, nájde ich tu. Okrem chaty tu do roku 1939 stál aj Stĺp česko-slovenskej jednoty. Takýto odkaz priateľstva tu nájdeme aj teraz pod názvom Sloup slovensko-české spolupráce a poteší, najmä v roku, kedy oslavujeme 100 rokov od založenia 1. ČSR, jedného z najdôležitejších medzníkov našej histórie.

Filozofujúc nad tým, kde by sme dnes boli, ak by 1. ČSR pokračovala vo svojej podobe naďalej, si sadáme na terasu a objednávame si obed a kofolu. Z terasy je pekný výhľad na Beskydy, jedlo chutné, personál milý, celkom sa tu zdržíme. Tiež sa dá platiť eurom aj kartou. Pôvodne sme uvažovali potiahnuť po Bumbálku, ale pohľad na hodiny nás vráti do reality, ešte sa musíme vrátiť k autu, prefrčať domov a vyzdvihnúť deti od babky v primeranom čase.

Naspäť sa vraciame po pôvodnej trase do sedla Smutníky. Tu sa odpojíme na modrú značku, ktorá ide takmer po rovine cez osadu Hlboké. Svetelné podmienky na fotenie nie sú ktovieaké, a tak si ukladáme obrázky najmä do pamäti. Neďaleko odbočky na zelenú značku radíme zablúdeným cyklistom, my pokračujeme ešte pár metrov a pri najbližšom rázcestníku odbočíme na červenú značku do Vyšného Kelčova. Modrá klesá do Makova.

Ďalšie chalúpky na modrej

Táto značka vedie viac lesom a menej cez osady, ale je tiež príjemná. Veľmi fotogenická je osada Gablási aj s okolím. V dreveničkách to žije, prázdninujúce deti na hojdačke, džavot, napokon aj v iných chalúpkach ľudia kosili, grilovali, posedávali na lavičkách.

Posledná pasáž po Vyšný Kelčov vedie ihličnatým lesom, ktorý by mal dostať nejakú cenu za objem prirodzeného zmladenia. Pod dospelými stromami rastú celé húštiny malých ihličnanov. Okrem toho nás upútala drevená kalvária, ktorá nás sprevádza až po obec. Nevideli sme ale všetky tabule, takže zrejme má iný okruh a nenachádza sa celá na červenej značke. Alebo je vo výstavbe.

Vyjdeme z lesa na lúky, čaká nás ešte fotogenický výhľad na Vyšný Kelčov a značka nás privedie rovno k autu. Už len rýchle prezlečenie a fičíme domov. Túru hodnotíme ako vydarenú, dobre sme si oddýchli a videli pekné nové miesta. Dá sa tu urobiť viacero variantov našej trasy, len z Makova sem vedú tri značky, ďalšia z Nižného Kelčova a ani hrebeňová červená nevyzerá márne. Ja by som sa sem rada vrátila v zime, kedy sa tu dá bežkovať na upravených trasách.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek