Túra

Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG

18.09.18
Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár.

Trasa

Podhradí nad Dyjí – most v Podhradí nad Dyjí – Podhradecké skály – Uherčický les – Chmelnice – Kozí stezka – Cornštejn (bus) – Bítov Horká Vysočina – loďou po Vranovskej priehrade – Klátovka – Vranov nad Dyjí – Hamerské vrásy – Vranovská brána – Čížov

Predpoveď počasia hovorila o 35 ºC a viac plus bezoblačná obloha. Na vlak o 6.10 h z Bratislavy do Břeclavi som vyrazil pripravený na trópy a okrem pobytu na lodi som sa snažil byť neustále pod stromami, nakrémovaný a s legionárkou na hlave.

V Břeclavi ma na stanici prekvapili oznamom, že namiesto vlaku chodí autobus, a to až po Novosedy a len pár posledných zastávok do Znojma ide vlak. Na moju radosť (a asi pre horúčavu) necestovali žiadni cyklisti a autobus okrem Mikulova ani nikde nestál. A tak som osemminútovú rezervu na presun zo železničnej stanice na autobusovú v Znojme stihol. Presne o 10-tej som vystúpil na rázcestí, 2 km od obce, lebo cez víkend do nej žiadny autobus nechodí.

Maestro bol doma

Samozrejme, že som vystúpil sám. Cesta to nebola frekventovaná, a tak som bez nehody došiel po nej až k mostu na začiatku Podhradí nad Dyjí. Malé vŕšky na druhom brehu Dyje sa ešte zelenali, aj keď poriadne nepršalo už dávno. Za mostom bol splav a nad ním „Kosmicky načasovaná parapyramidální potence“. Normálnou rečou pyramída, po ktorej stúpa hore postava s rozviatymi vlasmi a z vrcholu pyramídy sa dvíhajú dve chápadlá s vajcami na konci.

Keď som sa teoreticky pripravoval na trasu, dozvedel som sa, že v obci je galéria s ďalšími dielami autora. To, že je to budova cez cestu oproti pyramíde, som veľmi rýchlo zistil podľa súsošia nad garážou Zámočka Lubo. No, a že tam žije autor, som zistil podľa oznamu na dverách a chlapíka, ktorý, evidentne domáci, sa dobýjal dnu a autor ho vpustil. Aj som chvíľu dumal, či sa nepokúsim o autogram, ale čas ma tlačil - na prehliadku som ho teda nemal určite. Tak som si zašiel na malé námestíčko a aspoň z diaľky si pozrel ruinu hradu Frejštejn.

Dosť bolo umenia, treba šliapať!

Vrátil som sa k mostu, prešiel na druhý breh, pričom som sledoval husi a kačice, ako stoja v splave a vôbec im neprekážali ľudia v člnoch pod ním.

Kúsok som išiel po zelenej značke, ale prvou lesnou cestou doprava som ju opustil. Chcel som čo najviac ísť po brehu Dyje. Hneď za mostom sa nedalo, lebo hoci sú v mape na brehu zakreslené ropíky, zarastený breh je veľmi strmý.

Keď sa lesná cesta začala stáčať doľava, pokračoval som rovno lesom a prekvapili ma terasy akoby po zaniknutých vinohradoch. Zišiel som teda k Dyji, ktorá tu ledva pomedzi kamene tiekla. Na druhom brehu bolo veľa chát, na tom mojom len dve. Prišiel som na veľkú lúku a uprostred v húštine stromov stál ropík. Cesta z lúky stúpala kolmo hore, nuž som sa vnoril do lesa a našiel som zarastený chodníček s kopou pováľaných stromov. Doviedol ma k druhej chate a od nej išla slušná lesná cesta. Vo svahu som si všimol ďalší ropík. Lesná cesta ma doviedla k asfaltke, po ktorej, keby som mal dostatok času, by som prišiel cez chatové osady Vrátná, Penkýřky, Farářka do Chmelnice. Ja som ho však nemal, a tak som si to strihol po asfaltke hore Uherčickým lesom.

Preťal som asfaltku z Oslnovic na Farářku a pokračoval som ihličnatým lesom. Skoro všetko ihličie ležalo na zemi, ktorá bola úplne zelená a na ihličí bola kopa šišiek. Tam, kde mali tiecť potôčiky, boli len suché úvozy, a tak som tade kľučkoval lesom k zelenej značke medzi Oslnovicami a Chmelnicou. Podľa Lokusu som na nej mal byť, aj som vyšiel na nejaký zarastený chodníček, no značka nikde. Tak som sa ešte štveral hore kopcom, prešiel cez pole a na asfaltke do Chmelnice zrazu bola. Cesta dosť prudko klesala k priehradnej nádrži a pomedzi chaty som zazrel vodnú hladinu a kopu člnov na piesčitom brehu.

Lepšie časy má rekreačná oblasť asi za sebou, lebo je tu aj pár ruín. Najväčšia a najstaršia sa týči na protiľahlej strane a je to ruina hradu Cornštejn. Je však zakonzervovaná a sprístupnená návštevníkom. Keď sme pred rokmi boli na dovolenke s manželkou vo Vranove nad Dyjí, navštívili sme hrad, ako aj Bítov. Ostatne, vtedy skrsla vo mne myšlienka prejsť si celú Kristkovu Podyjskú Glyptotéku.

Pokračoval som doľava po zelenej a čoskoro ju súkromné pozemky vytlačili do strmého svahu nad priehradou. Keď som na druhom konci uvidel nadpis Kozí stezka, dal som autorovi za pravdu. Podľa mňa sa trasa po daždi nedá prejsť. Úzky chodník v strmom svahu, občas lezenie cez skaly. Ako postavili v jednom mieste ropík, vcelku nechápem.

Celkom som sa potešil, keď som vyšiel pri moste ponad priehradu pod kopcom Hradište. Z mostu je pekne vidno hrad Bítov. Už doma som sa rozhodol, že dôjdem do prístavu Bítov-kemp a odtiaľto loďou preplávam Vranovskú priehradu a peši budem pokračovať od Vranovského priehradného múru.

Vyhliadková plavba

K prístavnému mólu som došiel 10 minút pred príchodom lode. Keby som si na brehu nevšimol skupinu ľudí, asi ho budem dlho hľadať. Také bolo maličké. Že je málo vody, bolo vidno na zátoke, ktorá teda hodne ustúpila.

Zaplatil som 110,- Kč, sadol som si na hornú palubu, vybral jedlo a začal sa posilňovať. Čakala ma 1,5-hodinová plavba a slnko pieklo ani divé. Okamžite som sa natrel. Po najedení sa, som len sledoval okolie. Niektoré chatky stáli na skalách a dumal som, ako sa k nim dostanú majitelia. Všade bolo vidno, ako klesla voda, lebo loďky i móla chatiek boli vysoko nad hladinou. Priehrada je dosť kľukatá, a tak sa nám stále otvárali nové obzory. Stretali sme malé motorové loďky, loďky na elektrický pohon, kanoe, plachetničky. So všetkými sme sa hlasno zdravili tiahlym Ahój!

Pristáli sme len raz, v Lančovskej zátoke a po vyplávaní z nej sa nám hneď ukázala krásna, snehobiela Vranovská přehradní lávka. Vystúpil som pred konečnou pri priehradnom múre, pod Klatovkou. Vyšiel som po antikorových schodoch hore a dal sa doprava chodníčkom pomedzi stromy.

Čas tlačí, trasu treba skrátiť!

Keď som vyšiel z lesa, ukázal sa mi na obzore Vranovský zámok, ktorý je nad mestečkom. Po chodníku vedľa asfaltky som zišiel k Hotelu pod zámkem. Kúpil som si veľkú točenú zmrzlinu a vedľajšou uličkou som došiel k splavu a ďalšej Kristkovej soche – Osud stromu. Oproti našej poslednej návšteve, postavili po víchrici v roku 2010 nad ňou pyramídu a poškodenú zemeguľu v rukách nahradili dve vajcia.

Na brale nad splavom sa týči Vranovský zámok, a tak som aspoň chvíľu postál v parku a obdivoval ho. Niekde vyhrávala cimbalová muzika a mne bolo fajn na duši. Potom som sa pozrel na hodinky a zistil som, že do odchodu autobusu z Čížova je 1,5 h, a tak som musel vykročiť. Uličkou pomedzi domy som došiel k Dyji a pokračoval po vychádzkovom okruhu k visutej lávke. Tu sa dá prejsť na druhý breh a po zelenej sa vrátiť do Vranova nad Dyjí. Pokračoval som ďalej po toku Dyje.

Na jednom úseku na brehu postavili lavičky a človek si tu môže posedieť a kochať sa pohľadom na plynúcu vodu a okolitý les. Došiel som k veľkej lúke, na ktorej je pekný altánok, kde by sa dalo v suchu prespať. Nad stromami na kopci sa týčil Obelisk. Tak k nemu dnes nepôjdem, lebo nebudem pokračovať po červenej, jednoducho by som to nestihol, a napojil som sa na cyklocestu. Stúpanie lesom bolo pomaly o dušu. Už som nemal vodu, horúčava, dusno, no išiel som ledva z nohy na nohu. Veľmi som sa potešil, keď som konečne zastal pri smerovníku Větrník. Odtiaľto cesta len klesala do Čížova.

Keď som sa blížil k prvému domu, vytreštil som neveriacky oči. Proti mne kráčal nadporučík Pohraničnej stráže v slávnostnej uniforme. Ha, vrátili sme sa o 30 rokov späť! Určite to nebol recesista, bol to starší, bielovlasý pán a niesol si v džbáne pivo z krčmy domov.

Neodfotil som ho, lebo druhý šok mi spôsobil fotoaparát, ktorý mi oznámil, že sa pokazil objektív. Až doma som zistil, že sa teplom odlepil ochranný tubus objektívu a bránil v jeho vysunutí.

V hospode U Švestků som si dal žltú socialistickú limču a o 12 minút mi išiel autobus do Znojma. Ešte večer o 21.00 h bolo v Břeclavi 30 ºC. Okrem oparu na hornej pere, som to zvládol bez nehody, a tak len doladiť detaily posledných troch túr od prameňa Moravskej Dyje v Panenskej Rozsíčke po Podhradí nad Dyjí a v septembri uzavriem osemmesačné putovanie za umením v krajine.

Fórum 5 príspevkov
Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG 02/05/19 15:07 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Túra GSB: Krościenko nad Dunajcem – Schronisko Jaworzyna Po štvrtýkrát sa vyberám po Hlavnej beskydskej magistrále (GSB). Naplánovať si trasu z bodu, kde sme skončili pred rokom k bodu, odkiaľ sa dá relatívne ľahko vrátiť na Slovensko, nebol problém. Problémom sa ukázalo ako sa dostať čo najrýchlejšie z Bratislavy do Krościenka, z Nowa Wieś do Bratislavy a zohnať na trase ubytovanie. Striedavo intenzívne som na tom pracoval od októbra 2018 a nebyť kamarátky Beaty z Poľska, tak si tak spokojne 7. 6. 2019 piati do vlaku po práci asi nesadneme. Parťák, kvôli ktorého účasti na Trnavskej stovke sme to o týždeň odložili, ležal doma na antibiotikách. Takže po tretíkrát s partiou ideme šiesti, ale do vlaku len piati! 07/07/19 Miroslav Svítek Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG 02/05/19 15:07 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: (Podyjský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 511 m n. m. – Větrník

    • min: 309 m n. m. – Zadní Hamry, breh Dyje

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 756 m

    • klesanie: 688 m

  • Vzdialenosť
    • 25 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 11.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9057 ° SŠ
      dĺžka: 15.8163 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.889 ° SŠ
      dĺžka: 15.89612 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Znojmo (bus) - Podhradí nad Dyjí (bus)
      Čížov (bus) - Znojmo (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
3.02 (2.35)