Túra

Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG

18.09.18
Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár.

Trasa

Podhradí nad Dyjí – most v Podhradí nad Dyjí – Podhradecké skály – Uherčický les – Chmelnice – Kozí stezka – Cornštejn (bus) – Bítov Horká Vysočina – loďou po Vranovskej priehrade – Klátovka – Vranov nad Dyjí – Hamerské vrásy – Vranovská brána – Čížov

Predpoveď počasia hovorila o 35 ºC a viac plus bezoblačná obloha. Na vlak o 6.10 h z Bratislavy do Břeclavi som vyrazil pripravený na trópy a okrem pobytu na lodi som sa snažil byť neustále pod stromami, nakrémovaný a s legionárkou na hlave.

V Břeclavi ma na stanici prekvapili oznamom, že namiesto vlaku chodí autobus, a to až po Novosedy a len pár posledných zastávok do Znojma ide vlak. Na moju radosť (a asi pre horúčavu) necestovali žiadni cyklisti a autobus okrem Mikulova ani nikde nestál. A tak som osemminútovú rezervu na presun zo železničnej stanice na autobusovú v Znojme stihol. Presne o 10-tej som vystúpil na rázcestí, 2 km od obce, lebo cez víkend do nej žiadny autobus nechodí.

Maestro bol doma

Samozrejme, že som vystúpil sám. Cesta to nebola frekventovaná, a tak som bez nehody došiel po nej až k mostu na začiatku Podhradí nad Dyjí. Malé vŕšky na druhom brehu Dyje sa ešte zelenali, aj keď poriadne nepršalo už dávno. Za mostom bol splav a nad ním „Kosmicky načasovaná parapyramidální potence“. Normálnou rečou pyramída, po ktorej stúpa hore postava s rozviatymi vlasmi a z vrcholu pyramídy sa dvíhajú dve chápadlá s vajcami na konci.

Keď som sa teoreticky pripravoval na trasu, dozvedel som sa, že v obci je galéria s ďalšími dielami autora. To, že je to budova cez cestu oproti pyramíde, som veľmi rýchlo zistil podľa súsošia nad garážou Zámočka Lubo. No, a že tam žije autor, som zistil podľa oznamu na dverách a chlapíka, ktorý, evidentne domáci, sa dobýjal dnu a autor ho vpustil. Aj som chvíľu dumal, či sa nepokúsim o autogram, ale čas ma tlačil - na prehliadku som ho teda nemal určite. Tak som si zašiel na malé námestíčko a aspoň z diaľky si pozrel ruinu hradu Frejštejn.

Dosť bolo umenia, treba šliapať!

Vrátil som sa k mostu, prešiel na druhý breh, pričom som sledoval husi a kačice, ako stoja v splave a vôbec im neprekážali ľudia v člnoch pod ním.

Kúsok som išiel po zelenej značke, ale prvou lesnou cestou doprava som ju opustil. Chcel som čo najviac ísť po brehu Dyje. Hneď za mostom sa nedalo, lebo hoci sú v mape na brehu zakreslené ropíky, zarastený breh je veľmi strmý.

Keď sa lesná cesta začala stáčať doľava, pokračoval som rovno lesom a prekvapili ma terasy akoby po zaniknutých vinohradoch. Zišiel som teda k Dyji, ktorá tu ledva pomedzi kamene tiekla. Na druhom brehu bolo veľa chát, na tom mojom len dve. Prišiel som na veľkú lúku a uprostred v húštine stromov stál ropík. Cesta z lúky stúpala kolmo hore, nuž som sa vnoril do lesa a našiel som zarastený chodníček s kopou pováľaných stromov. Doviedol ma k druhej chate a od nej išla slušná lesná cesta. Vo svahu som si všimol ďalší ropík. Lesná cesta ma doviedla k asfaltke, po ktorej, keby som mal dostatok času, by som prišiel cez chatové osady Vrátná, Penkýřky, Farářka do Chmelnice. Ja som ho však nemal, a tak som si to strihol po asfaltke hore Uherčickým lesom.

Preťal som asfaltku z Oslnovic na Farářku a pokračoval som ihličnatým lesom. Skoro všetko ihličie ležalo na zemi, ktorá bola úplne zelená a na ihličí bola kopa šišiek. Tam, kde mali tiecť potôčiky, boli len suché úvozy, a tak som tade kľučkoval lesom k zelenej značke medzi Oslnovicami a Chmelnicou. Podľa Lokusu som na nej mal byť, aj som vyšiel na nejaký zarastený chodníček, no značka nikde. Tak som sa ešte štveral hore kopcom, prešiel cez pole a na asfaltke do Chmelnice zrazu bola. Cesta dosť prudko klesala k priehradnej nádrži a pomedzi chaty som zazrel vodnú hladinu a kopu člnov na piesčitom brehu.

Lepšie časy má rekreačná oblasť asi za sebou, lebo je tu aj pár ruín. Najväčšia a najstaršia sa týči na protiľahlej strane a je to ruina hradu Cornštejn. Je však zakonzervovaná a sprístupnená návštevníkom. Keď sme pred rokmi boli na dovolenke s manželkou vo Vranove nad Dyjí, navštívili sme hrad, ako aj Bítov. Ostatne, vtedy skrsla vo mne myšlienka prejsť si celú Kristkovu Podyjskú Glyptotéku.

Pokračoval som doľava po zelenej a čoskoro ju súkromné pozemky vytlačili do strmého svahu nad priehradou. Keď som na druhom konci uvidel nadpis Kozí stezka, dal som autorovi za pravdu. Podľa mňa sa trasa po daždi nedá prejsť. Úzky chodník v strmom svahu, občas lezenie cez skaly. Ako postavili v jednom mieste ropík, vcelku nechápem.

Celkom som sa potešil, keď som vyšiel pri moste ponad priehradu pod kopcom Hradište. Z mostu je pekne vidno hrad Bítov. Už doma som sa rozhodol, že dôjdem do prístavu Bítov-kemp a odtiaľto loďou preplávam Vranovskú priehradu a peši budem pokračovať od Vranovského priehradného múru.

Vyhliadková plavba

K prístavnému mólu som došiel 10 minút pred príchodom lode. Keby som si na brehu nevšimol skupinu ľudí, asi ho budem dlho hľadať. Také bolo maličké. Že je málo vody, bolo vidno na zátoke, ktorá teda hodne ustúpila.

Zaplatil som 110,- Kč, sadol som si na hornú palubu, vybral jedlo a začal sa posilňovať. Čakala ma 1,5-hodinová plavba a slnko pieklo ani divé. Okamžite som sa natrel. Po najedení sa, som len sledoval okolie. Niektoré chatky stáli na skalách a dumal som, ako sa k nim dostanú majitelia. Všade bolo vidno, ako klesla voda, lebo loďky i móla chatiek boli vysoko nad hladinou. Priehrada je dosť kľukatá, a tak sa nám stále otvárali nové obzory. Stretali sme malé motorové loďky, loďky na elektrický pohon, kanoe, plachetničky. So všetkými sme sa hlasno zdravili tiahlym Ahój!

Pristáli sme len raz, v Lančovskej zátoke a po vyplávaní z nej sa nám hneď ukázala krásna, snehobiela Vranovská přehradní lávka. Vystúpil som pred konečnou pri priehradnom múre, pod Klatovkou. Vyšiel som po antikorových schodoch hore a dal sa doprava chodníčkom pomedzi stromy.

Čas tlačí, trasu treba skrátiť!

Keď som vyšiel z lesa, ukázal sa mi na obzore Vranovský zámok, ktorý je nad mestečkom. Po chodníku vedľa asfaltky som zišiel k Hotelu pod zámkem. Kúpil som si veľkú točenú zmrzlinu a vedľajšou uličkou som došiel k splavu a ďalšej Kristkovej soche – Osud stromu. Oproti našej poslednej návšteve, postavili po víchrici v roku 2010 nad ňou pyramídu a poškodenú zemeguľu v rukách nahradili dve vajcia.

Na brale nad splavom sa týči Vranovský zámok, a tak som aspoň chvíľu postál v parku a obdivoval ho. Niekde vyhrávala cimbalová muzika a mne bolo fajn na duši. Potom som sa pozrel na hodinky a zistil som, že do odchodu autobusu z Čížova je 1,5 h, a tak som musel vykročiť. Uličkou pomedzi domy som došiel k Dyji a pokračoval po vychádzkovom okruhu k visutej lávke. Tu sa dá prejsť na druhý breh a po zelenej sa vrátiť do Vranova nad Dyjí. Pokračoval som ďalej po toku Dyje.

Na jednom úseku na brehu postavili lavičky a človek si tu môže posedieť a kochať sa pohľadom na plynúcu vodu a okolitý les. Došiel som k veľkej lúke, na ktorej je pekný altánok, kde by sa dalo v suchu prespať. Nad stromami na kopci sa týčil Obelisk. Tak k nemu dnes nepôjdem, lebo nebudem pokračovať po červenej, jednoducho by som to nestihol, a napojil som sa na cyklocestu. Stúpanie lesom bolo pomaly o dušu. Už som nemal vodu, horúčava, dusno, no išiel som ledva z nohy na nohu. Veľmi som sa potešil, keď som konečne zastal pri smerovníku Větrník. Odtiaľto cesta len klesala do Čížova.

Keď som sa blížil k prvému domu, vytreštil som neveriacky oči. Proti mne kráčal nadporučík Pohraničnej stráže v slávnostnej uniforme. Ha, vrátili sme sa o 30 rokov späť! Určite to nebol recesista, bol to starší, bielovlasý pán a niesol si v džbáne pivo z krčmy domov.

Neodfotil som ho, lebo druhý šok mi spôsobil fotoaparát, ktorý mi oznámil, že sa pokazil objektív. Až doma som zistil, že sa teplom odlepil ochranný tubus objektívu a bránil v jeho vysunutí.

V hospode U Švestků som si dal žltú socialistickú limču a o 12 minút mi išiel autobus do Znojma. Ešte večer o 21.00 h bolo v Břeclavi 30 ºC. Okrem oparu na hornej pere, som to zvládol bez nehody, a tak len doladiť detaily posledných troch túr od prameňa Moravskej Dyje v Panenskej Rozsíčke po Podhradí nad Dyjí a v septembri uzavriem osemmesačné putovanie za umením v krajine.

Diskusia
Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG 30/09/18 17:13 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda Nedávno som sa dožil práva cestovať vlakom „zadarmo“, a tak som sa rozhodol po dvoch rokoch opäť sa vybrať na Zimný výstup na Klenovú a zároveň navštíviť rodinu v neďalekých Krakovanoch. V piatok po práci som sa vybral na stanicu, že vlakom o 15.13 h odcestujem do Piešťan. Že vlaky meškajú, keď na ne čakám niekde uprostred trasy, ešte pochopím. Ale že vlak naberie meškanie 25 minút ešte pred vyjdením na trať? Miesto som si síce našiel, ale vlak bol tak „narvaný“, že som mal problém v Piešťanoch vystúpiť. Všetkým čo vystúpili ušli autobusy, okrem mňa, a boli odsúdení v zime a bez čakárne čakať na ďalší spoj. 16/02/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Potulky Levočskými vrchmi I. Vďaka Borisovi náš oddiel každoročne počas leta strávi týždeň v nejakej bývalej horárni a spoznáva okolité lesy. Na leto 2018 vybavil Boris chatu Vinná na hrebeni Levočských vrchov, ktorá patrí Mestským lesom Levoča. Keďže som bol ako organizátor na Nízkotatranskej stíhačke, mohol som sa k partii pripojiť až v nedeľu. Veľká vďaka za odvoz z Donovál až priamo pred chatu patrí organizátorovi Východniarskej stovky. Partia bola samozrejme na túre, ale vedel som kde je uložený kľúč od chaty, a tak som sa mohol zložiť a dokonca si vyraziť na krátku túru k Václaváku a na čučoriedky. 07/02/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Po hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej Kobyle Som rodený Bratislavčan a hoci tu žijem už šesť desiatok rokov, ešte stále mám pre seba čo po turistickej i historickej stránke objavovať. Svokor, tiež rodený Bratislavčan a člen predvojnovej trampskej osady T. O. Yucatan, mi pri nahrávaní jeho spomienok hovoril, že ich osada mala chajdu na Devínskej Kobyle. Keď sa ocitla na hranici, museli ju opustiť. Šlo o hranicu s Nemeckou ríšou počas 2. svetovej vojny. 28/01/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Večerná expedícia Nižný Slavkov – Hermanovce Po vyše ročnej prestávke som sa opäť rozhodol pre nočnú túru. Vhodnú trasu som chcel naplánovať tak, aby som z práce išiel rovno do východiskového bodu, prešiel nie veľmi dlhú trasu a aby som v relatívne prijateľnom čase došiel do cieľového bodu, keďže na ďalší deň som mal ísť opäť do práce. dnes Henrich Tomáš Branisko
Túra Zimný výstup na Veľký Vreteň s deťmi Kysuckí turisti niekoľkokrát do roka organizujú výstup na Veľký Vreteň. Počas Vianoc sa pravidelne organizuje štefanský výstup. Po vianočnej hostine je výlet na Vreteň výborná príležitosť spáliť nejaké kalórie, byť s deťmi dlhšie na vzduchu a trochu sa potrénovať. Koncom minulého roka práve v noci pred Štefanom nasnežilo. Ráno sa prebúdzame do zasneženej krajiny. Sneh napadol v pravú chvíľu. Do batohov balíme okrem jedla aj mačky a vyrážame. Ak budú dobré snehové podmienky a nebude sa šmýkať, vyšli by sme s deťmi až hore. Na výlet si treba vyhradiť 3 – 4 hodiny. Z Kysuckého Nového Mesta nás vedie na Vreteň zelená turistická značka. včera Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Správa Turisti, horolezci a skialpinisti: Aj my sme Tatry! Výzvu Aj my sme Tatry podporilo za 24 hodín viac ako 5000 ľudí. Podpisy pod hromadnú pripomienku proti navrhovanému návštevnému poriadku Tatranského národného parku (TANAP) začali zbierať Slovenský horolezecký spolok (SHS) JAMES, Klub slovenských turistov (KST), Slovenský vysokohorský turistický klub (SVTS) a Slovenská skialpinistická asociácia (SSA). 20/02/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG 30/09/18 17:13 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: (Podyjský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 511 m n. m. – Větrník

    • min: 309 m n. m. – Zadní Hamry, breh Dyje

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 756 m

    • klesanie: 688 m

  • Vzdialenosť
    • 25 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 11.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9057 ° SŠ
      dĺžka: 15.8163 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.889 ° SŠ
      dĺžka: 15.89612 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Znojmo (bus) - Podhradí nad Dyjí (bus)
      Čížov (bus) - Znojmo (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
2.7 (2.13)