Túra

Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG

18.09.18
Ani priam tropické horúčavy ma neodradili od pokračovania môjho putovania popri Dyji. Nemám rád túry, kde človek tŕpne, či dobehne na jediný možný spoj a na tejto túre som mal tri také možnosti. Komplikovala to ešte rekonštrukcia železničnej trate medzi Břeclavou a Znojmom, kde som sa obával zdržania pre prekládku bicyklov medzi autobusom a vlakom. Ale buď ma má niekto hore rád, alebo som si to len tak fantasticky naplánoval a dodržal itinerár.

Trasa

Podhradí nad Dyjí – most v Podhradí nad Dyjí – Podhradecké skály – Uherčický les – Chmelnice – Kozí stezka – Cornštejn (bus) – Bítov Horká Vysočina – loďou po Vranovskej priehrade – Klátovka – Vranov nad Dyjí – Hamerské vrásy – Vranovská brána – Čížov

Predpoveď počasia hovorila o 35 ºC a viac plus bezoblačná obloha. Na vlak o 6.10 h z Bratislavy do Břeclavi som vyrazil pripravený na trópy a okrem pobytu na lodi som sa snažil byť neustále pod stromami, nakrémovaný a s legionárkou na hlave.

V Břeclavi ma na stanici prekvapili oznamom, že namiesto vlaku chodí autobus, a to až po Novosedy a len pár posledných zastávok do Znojma ide vlak. Na moju radosť (a asi pre horúčavu) necestovali žiadni cyklisti a autobus okrem Mikulova ani nikde nestál. A tak som osemminútovú rezervu na presun zo železničnej stanice na autobusovú v Znojme stihol. Presne o 10-tej som vystúpil na rázcestí, 2 km od obce, lebo cez víkend do nej žiadny autobus nechodí.

Maestro bol doma

Samozrejme, že som vystúpil sám. Cesta to nebola frekventovaná, a tak som bez nehody došiel po nej až k mostu na začiatku Podhradí nad Dyjí. Malé vŕšky na druhom brehu Dyje sa ešte zelenali, aj keď poriadne nepršalo už dávno. Za mostom bol splav a nad ním „Kosmicky načasovaná parapyramidální potence“. Normálnou rečou pyramída, po ktorej stúpa hore postava s rozviatymi vlasmi a z vrcholu pyramídy sa dvíhajú dve chápadlá s vajcami na konci.

Keď som sa teoreticky pripravoval na trasu, dozvedel som sa, že v obci je galéria s ďalšími dielami autora. To, že je to budova cez cestu oproti pyramíde, som veľmi rýchlo zistil podľa súsošia nad garážou Zámočka Lubo. No, a že tam žije autor, som zistil podľa oznamu na dverách a chlapíka, ktorý, evidentne domáci, sa dobýjal dnu a autor ho vpustil. Aj som chvíľu dumal, či sa nepokúsim o autogram, ale čas ma tlačil - na prehliadku som ho teda nemal určite. Tak som si zašiel na malé námestíčko a aspoň z diaľky si pozrel ruinu hradu Frejštejn.

Dosť bolo umenia, treba šliapať!

Vrátil som sa k mostu, prešiel na druhý breh, pričom som sledoval husi a kačice, ako stoja v splave a vôbec im neprekážali ľudia v člnoch pod ním.

Kúsok som išiel po zelenej značke, ale prvou lesnou cestou doprava som ju opustil. Chcel som čo najviac ísť po brehu Dyje. Hneď za mostom sa nedalo, lebo hoci sú v mape na brehu zakreslené ropíky, zarastený breh je veľmi strmý.

Keď sa lesná cesta začala stáčať doľava, pokračoval som rovno lesom a prekvapili ma terasy akoby po zaniknutých vinohradoch. Zišiel som teda k Dyji, ktorá tu ledva pomedzi kamene tiekla. Na druhom brehu bolo veľa chát, na tom mojom len dve. Prišiel som na veľkú lúku a uprostred v húštine stromov stál ropík. Cesta z lúky stúpala kolmo hore, nuž som sa vnoril do lesa a našiel som zarastený chodníček s kopou pováľaných stromov. Doviedol ma k druhej chate a od nej išla slušná lesná cesta. Vo svahu som si všimol ďalší ropík. Lesná cesta ma doviedla k asfaltke, po ktorej, keby som mal dostatok času, by som prišiel cez chatové osady Vrátná, Penkýřky, Farářka do Chmelnice. Ja som ho však nemal, a tak som si to strihol po asfaltke hore Uherčickým lesom.

Preťal som asfaltku z Oslnovic na Farářku a pokračoval som ihličnatým lesom. Skoro všetko ihličie ležalo na zemi, ktorá bola úplne zelená a na ihličí bola kopa šišiek. Tam, kde mali tiecť potôčiky, boli len suché úvozy, a tak som tade kľučkoval lesom k zelenej značke medzi Oslnovicami a Chmelnicou. Podľa Lokusu som na nej mal byť, aj som vyšiel na nejaký zarastený chodníček, no značka nikde. Tak som sa ešte štveral hore kopcom, prešiel cez pole a na asfaltke do Chmelnice zrazu bola. Cesta dosť prudko klesala k priehradnej nádrži a pomedzi chaty som zazrel vodnú hladinu a kopu člnov na piesčitom brehu.

Lepšie časy má rekreačná oblasť asi za sebou, lebo je tu aj pár ruín. Najväčšia a najstaršia sa týči na protiľahlej strane a je to ruina hradu Cornštejn. Je však zakonzervovaná a sprístupnená návštevníkom. Keď sme pred rokmi boli na dovolenke s manželkou vo Vranove nad Dyjí, navštívili sme hrad, ako aj Bítov. Ostatne, vtedy skrsla vo mne myšlienka prejsť si celú Kristkovu Podyjskú Glyptotéku.

Pokračoval som doľava po zelenej a čoskoro ju súkromné pozemky vytlačili do strmého svahu nad priehradou. Keď som na druhom konci uvidel nadpis Kozí stezka, dal som autorovi za pravdu. Podľa mňa sa trasa po daždi nedá prejsť. Úzky chodník v strmom svahu, občas lezenie cez skaly. Ako postavili v jednom mieste ropík, vcelku nechápem.

Celkom som sa potešil, keď som vyšiel pri moste ponad priehradu pod kopcom Hradište. Z mostu je pekne vidno hrad Bítov. Už doma som sa rozhodol, že dôjdem do prístavu Bítov-kemp a odtiaľto loďou preplávam Vranovskú priehradu a peši budem pokračovať od Vranovského priehradného múru.

Vyhliadková plavba

K prístavnému mólu som došiel 10 minút pred príchodom lode. Keby som si na brehu nevšimol skupinu ľudí, asi ho budem dlho hľadať. Také bolo maličké. Že je málo vody, bolo vidno na zátoke, ktorá teda hodne ustúpila.

Zaplatil som 110,- Kč, sadol som si na hornú palubu, vybral jedlo a začal sa posilňovať. Čakala ma 1,5-hodinová plavba a slnko pieklo ani divé. Okamžite som sa natrel. Po najedení sa, som len sledoval okolie. Niektoré chatky stáli na skalách a dumal som, ako sa k nim dostanú majitelia. Všade bolo vidno, ako klesla voda, lebo loďky i móla chatiek boli vysoko nad hladinou. Priehrada je dosť kľukatá, a tak sa nám stále otvárali nové obzory. Stretali sme malé motorové loďky, loďky na elektrický pohon, kanoe, plachetničky. So všetkými sme sa hlasno zdravili tiahlym Ahój!

Pristáli sme len raz, v Lančovskej zátoke a po vyplávaní z nej sa nám hneď ukázala krásna, snehobiela Vranovská přehradní lávka. Vystúpil som pred konečnou pri priehradnom múre, pod Klatovkou. Vyšiel som po antikorových schodoch hore a dal sa doprava chodníčkom pomedzi stromy.

Čas tlačí, trasu treba skrátiť!

Keď som vyšiel z lesa, ukázal sa mi na obzore Vranovský zámok, ktorý je nad mestečkom. Po chodníku vedľa asfaltky som zišiel k Hotelu pod zámkem. Kúpil som si veľkú točenú zmrzlinu a vedľajšou uličkou som došiel k splavu a ďalšej Kristkovej soche – Osud stromu. Oproti našej poslednej návšteve, postavili po víchrici v roku 2010 nad ňou pyramídu a poškodenú zemeguľu v rukách nahradili dve vajcia.

Na brale nad splavom sa týči Vranovský zámok, a tak som aspoň chvíľu postál v parku a obdivoval ho. Niekde vyhrávala cimbalová muzika a mne bolo fajn na duši. Potom som sa pozrel na hodinky a zistil som, že do odchodu autobusu z Čížova je 1,5 h, a tak som musel vykročiť. Uličkou pomedzi domy som došiel k Dyji a pokračoval po vychádzkovom okruhu k visutej lávke. Tu sa dá prejsť na druhý breh a po zelenej sa vrátiť do Vranova nad Dyjí. Pokračoval som ďalej po toku Dyje.

Na jednom úseku na brehu postavili lavičky a človek si tu môže posedieť a kochať sa pohľadom na plynúcu vodu a okolitý les. Došiel som k veľkej lúke, na ktorej je pekný altánok, kde by sa dalo v suchu prespať. Nad stromami na kopci sa týčil Obelisk. Tak k nemu dnes nepôjdem, lebo nebudem pokračovať po červenej, jednoducho by som to nestihol, a napojil som sa na cyklocestu. Stúpanie lesom bolo pomaly o dušu. Už som nemal vodu, horúčava, dusno, no išiel som ledva z nohy na nohu. Veľmi som sa potešil, keď som konečne zastal pri smerovníku Větrník. Odtiaľto cesta len klesala do Čížova.

Keď som sa blížil k prvému domu, vytreštil som neveriacky oči. Proti mne kráčal nadporučík Pohraničnej stráže v slávnostnej uniforme. Ha, vrátili sme sa o 30 rokov späť! Určite to nebol recesista, bol to starší, bielovlasý pán a niesol si v džbáne pivo z krčmy domov.

Neodfotil som ho, lebo druhý šok mi spôsobil fotoaparát, ktorý mi oznámil, že sa pokazil objektív. Až doma som zistil, že sa teplom odlepil ochranný tubus objektívu a bránil v jeho vysunutí.

V hospode U Švestků som si dal žltú socialistickú limču a o 12 minút mi išiel autobus do Znojma. Ešte večer o 21.00 h bolo v Břeclavi 30 ºC. Okrem oparu na hornej pere, som to zvládol bez nehody, a tak len doladiť detaily posledných troch túr od prameňa Moravskej Dyje v Panenskej Rozsíčke po Podhradí nad Dyjí a v septembri uzavriem osemmesačné putovanie za umením v krajine.

Fórum 5 príspevkov
Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG 02/05/19 15:07 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhradí nad Dyjí – Čížov 6. etapa KPG 02/05/19 15:07 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: (Podyjský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 511 m n. m. – Větrník

    • min: 309 m n. m. – Zadní Hamry, breh Dyje

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 756 m

    • klesanie: 688 m

  • Vzdialenosť
    • 25 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 11.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9057 ° SŠ
      dĺžka: 15.8163 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.889 ° SŠ
      dĺžka: 15.89612 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Znojmo (bus) - Podhradí nad Dyjí (bus)
      Čížov (bus) - Znojmo (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.09)