Túra

Po hranici cez Beskydy

06.05.04
Večerným autobusom z českej obce Mosty u Jablunkova sme sa dostali asi o 19.30 do osady Hrčava. Je to posledná česká obec na tzv. trojmezí. Prší a my si hľadáme miesto na prespanie. Chvíľu posedíme v krčme, ale je to bieda. Žiadny potenciálny ubytovateľ. Nakoniec sa pomotáme po osade a nachádzame útulok na podsienku neobývaného domčeka. Prší celú noc.

Ráno nás budí dážď, ktorý ešte zosilnel a bije do plechovej strechy. Našťastie na podsienok neprší a tak v kľude balíme, varíme raňajky a presunujeme sa k miestnemu obchodu. Mraky sa náhle trhajú, prestáva pršať a ukazuje sa modrá obloha. Žeby nás predsa len pánbožko mal rád? Chceme sa ísť pozrieť na „trojmezí“, kde sa stretáva česká, slovenská a poľská hranica. Žltá značka nie je zokruhovaná a preto nechávame batohy v obchode a len naľahko sa púšťame po značke dole dedinou, lúkami cestou z betónových pražcov a potom chodníkom okolo potoka a ďalej cez osadu (pár domov) a lúkou k trojmezí. Je tu žulový trojuhoľníkový pamätník, pri ktorom si samozrejme musíme urobiť foto. Vraciame sa trochu inou cestou, nie už po značke, ale mapa nás spoľahlivo vedie. V obchode sme si vyzdvihli batohy a stúpame dedinou Hrčava okolo pekného dreveného kostolíka, pozdĺž poľskej hranice a turistického prechodu do obce Jaworzynka až na Komorovský Grúň. Tu sa napájame na červenú značku. Slniečko už svieti a len silne zaparené hory nám bránia vo výhľade. Tešíme sa z pekného času a asi za 2 hodiny sme nenáročným terénom na horskej chate Girová (asi 800 m). Samozrejme, že ju neobídeme. Pekný interier, ochotná obsluha. Po hodinke odchádzame a o chvíľu sa začíname spúšťať do obce Mosty u Jablunkova. Tu využívame hotel Beskyd a za neuveritelne nízku cenu sa perfektne najeme. O 12. hodine sme zasa na červenej značke a stúpame na druhú stranu údolia. Dostávame sa na horskú chatu Skalka a pokračujeme hrebeňom. Na tejto českej strane je jedna chata za druhou. Okolo vlekov míňame chatu Severka a asi za 30 minút zatvorenú chatu Tetřev. Hneď vedľa nej je však otvorená Kamenná chata. Dáme si pivko a pokračujeme ďalej. Terén je už veľmi ľahký a nenáročný. Stúpania a klesania sú mierne a väčšinou idú traverzom. Chodník je po predchádzajúcich dažďoch rozmočený a plný vody. Schádzame z červenej a tzv. zimnou trasou ideme traverzom späť na červenú až na odbočku žltej značky do sedielka pod Muřínkovým vrchom. Tu je pekná kaplička či kostolík, bohatá studnička s vodou a aj miesto,kde sme zostali nocovať.

Spať sme išli pomerne skoro a preto sa aj skoro budíme. Varíme, naberáme vodu a už o 7,30 sme na trati. Chodník je stále premočený a situácia sa vylepšuje až za Malým Polomom (1061 m). Krajina sa otvorila a my máme výhľad na masív Lysej hory a celú českú časť Moravsko-Slezských Beskýd, Kysuce a Malú Fatru s Rozsutcom. Je to nezvyčajný pohľad z tejto strany. O 11.hod už schádzame do horského strediska Biely Kríž. Tu je pomerne silná frekvencia turistov a chaty sú naplnené hosťami. Dáme nejaké jedlo a pivko, ale nechce sa nám strácať čas vnútri, keď slniečko svieti a hreje. Stredisko sa nachádza na česko-slovenskej hranici a rovnako sú rozmiestnené na obidvoch stranách aj horské chaty. Preto je aj možné v chatách platiť obidvomi menami. Pokračujeme po červenej značke. Tu už je chodník či cesta lemovaná chalupami a drevenicami, ktoré sú prevážne obývané dovolenkármi. Lúkami a lesom sa dostávame do ďalšieho sedla k chate Doroťanka. Len aby sme neurazili, dáme pivko a ideme ďalej. Kraj je to naozaj prekrásny a vôbec nám ani nevadí pomerne husté pôvodné osídlenie samotami a kopanicami. Dostávame sa za hodinu do obce Konečná, kadiaľ prechádza aj štátna cesta a je tu aj hraničný priechod a krčma. No, povedzte, mohli sme ju vynechať? Z Konečnej prudko, ale krátko vystúpame opäť na hrebeň a začíname sa obzerať po nocľahu. Nakoniec to rozbalíme niekde v okolí Tobolovcov. Vodu nám poskytli miestni chalupári. Je nádherná mesačná noc.

Krásne počasie trvá i ráno a asi 30 minút po štarte sme na kóte Bobek (872 m). Stále ČS hranicou a rovnako pohodovou krajinou prechádzame cez plytké sedielka a miernymi stúpaniami a klesaniami sa dostávame až na peknú chatu Kmínek. Obdivujeme hubárske úlovky ubytovaných hostí, pokecáme s hraničnými policajtami a okolo chaty Snežná sa dostávame až k Masarykovej chate. Dávame si fantastickú držkovú polievku a pivo a teraz už spolu s davom nedeľných turistov schádzame na Bumbálku. Cez kopec prejdeme do Makovského priesmyku. Vo Valašskom šenku si dáme posledné vandrovnícke pivko či dve a cestou schádzame smer Velké Karlovice. Dole na colnici ihneď chytáme autobus a tým náš trojdenný vander končí.

Trasa vedúca prevážne po československej hranici je naozaj velmi pekná a pohodová. Nie je ťažká ani na veľký batoh. Po celej trase je dostatok chát, väčšinou na českej strane a tak sa takmer všade dá najesť a napiť, prípadne aj ubytovať. Ľudia sú milí a ochotní, vždy vám dajú vodu. Nie je problém zo spaním vonku. Pretože sme zo Záhoria, volili sme dopravu cez Českú republiku. Bolo to lacnejšie a rýchlejšie.

Najnovšie články autora
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Kysucké Beskydy, Západné Beskydy – Jablunkovské medzihorie
  • Počet dní
    • 3
  • Vzdialenosť
    • cca 50 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 01.05.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 49.52034 ° SŠ
      dĺžka: 18.83229 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.36084 ° SŠ
      dĺžka: 18.28365 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • určite na chatách, ale my sme spali vonku
  • Voda
    • dosť na trase, v chatách, osadách a chalupách
  • Mapa
    • č.101 Kysucké Beskydy-Velká Rača, č.109 Javorníky-Čadca od VKU Harmanec, edícia Klubu českých turistov č.97 – Slezské Beskydy a Jablunkovsko, č.96 Moravskoslezské Beskydy v mierke 1:50 000 od VKU Harmanec
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.27)