Dnes to nebude veľmi náročná trasa, ale môže byť zaujímavá. To však posúdim až na konci putovania náučným chodníkom Turecká. Cesta do dediny Rudná ubehla rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali pred obecným úradom, odkiaľ sa jednotlivé skupiny turistov presúvali na vrchol Turecká k vyhliadkovej veži. Prvé informácie o baníckej obci Rudná boli hneď pri obecnom úrade a na druhej strane cesty pri rímskokatolíckej zvoničke, kde pod prístreškom stála nádherne červená starožitná požiarnická striekačka a v blízkosti vagónik na ťažbu železnej rudy s informačnou doskou.

Obec Rudná a náučný chodník

Nachádza sa v západnej časti Rožňavskej kotliny pod vrchom Turecká v jeho južnej časti. Jej vznik je úzko spätý s baníctvom na Gemeri. V dávnejšej dobe sa tu ťažilo zlato a striebro, neskôr až do roku 1979 železná ruda, keď bola ťažba zastavená. Písomné zmienky napovedajú, že vznik obce sa datuje k roku 1427, ale ťažba prebiehala už skôr. Rozmach baníctva nastal až v 19. storočí. S tým bolo späté aj lesníctvo, a tak aj vznik NCH sa zaoberá lesníctvom a baníctvom.

Na úvod o NCH, ktorým budem počas stretnutia turistov a čitateľov časopisu Krásy Slovenska prechádzať. Úvodná tabuľa pri obecnom úrade podáva prvé informácie o obci, baníctve a NCH Turecká. Pozostáva z dvadsiatich zastávok, má dĺžku 8 km a zastavenie na vrchole Turecká, kde stojí vyhliadková veža. Chodník je okružný a tak začiatok je aj jeho koncom v dedine pri ObÚ.

Značkovanie nás dovedie k miestu, kde sa vnoríme na lesný chodník nad dedinou, ktorým budeme pokračovať. Hneď na okraji je aj prvé zastavenie s tabuľou: Les, jeho funkcia. Pokračujúc po lese chodníkom občas objavím nejaký pekný kvietok, dokonca orchideu, až sa dostanem k druhému dnešnému zastaveniu s tabuľou o lesných drevinách a kroch. Je tu prístrešok na oddych, ale oddychovať je ešte zavčasu, a tak pokračujem až k miestu, kde len 200 m od infotabule č. 3 je vyhliadka Skalica. Tu sa dozvedám niečo o kvetene v oblasti a, samozrejme, že sa ide aj na vyhliadku, aby sa trocha zrak potešil.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyhliadka je na skalnatej časti, situovaná smerom dole k dedine a je pekne vidieť mesto Rožňava, Volovské vrchy, Slovenský kras a Silickú planinu. Vyhliadku si trocha obzriem aj zdola spod skál, ale nie tak dôkladne ako mám vo zvyku si skaly poprezerať, ak je to dostupné. Nechcem veľmi zaostať za priateľmi turistami.

Vraciam sa späť k tabuli a pokračujem po NCH mierne stúpajúc vpred. Prechádzam okolo ďalších dvoch zastavení, kde sa dozviem niečo o hubách i lesnej zveri a až v mieste šiesteho zastavenie je prvá informácia o banskej činnosti. Je o lanovej dráhe, ktorá tu stála. Dnes sú viditeľné len betónové podstavce, kde boli osadené železné stožiare.

Dostávame sa k miestu, kde turistický chodník prechádza cez lesnú cestu a aj v tomto mieste je jedno zastavenie, ktoré informuje turistu o kostolíku Magdolna nad obcou Rakovnica. Bol objavený v 70-tich rokoch 20. stor. Chýba však udaj o vzdialenosti, predpokladáme podľa mapky, že to bude cez kilometer, a tak sa rozhodneme nejsť ho hľadať. Skôr by to bolo možné pri nie tak početnej akcii ako dnes.

Pokračujeme ďalej za našou skupinou. Minieme ďalšie zastavenia s informáciami: O hospodárení v lese a potom o Vzniku a obnove lesa, následne o Lesnej ťažbe, to už máme za sebou polovicu z dvadsiatky tabúľ NCH. Je tu prístrešok s lavicami, kde sa dá v pohode najesť a oddýchnuť si. Je tu tiež menšia lúčka, a tak potešia aj nejaké kvety, ktoré sa hodia do dnešného albumu turistiky.

Došiel som k miestu, kde sa trasa NCH napája na zelenú značku od Rožňavy a smeruje cez vrchol Turecká, Repiská, Brdárku, Spálenisko až na vrchol Stolica ako Chodník P. J. Šafárika. V dohľade mám chatku Turek a tak odbočujem vpravo. Obzriem si to, je tu pivnica vsadená do brehu, ale je uzamknutá. Celkom pekné miestečko na oddýchnutie.

Vraciam sa späť a pokračujem ihličnatým lesom, ktorý vystriedal listnatý. Pri malej lúke vľavo s poľovníckym posedom je ďalšia tabuľa informujúca o ochrane lesa. To sa pomaly blížime k vrcholu. Ten je po polome vyťažený, a tak už z diaľky je vidieť vyhliadkovú vežu Turek, kde je to ako na promenáde. Turisti len tak vystupujú a schádzajú hore - dole.

Sme na vrchole Turecká v nadmorskej výške 953,4 m. Práve o vyhliadke, vrchole a okolí sú informácie na tabuli č. 12. Pod vyhliadkou je smerovník, ktorý napovedá, kadiaľ pokračuje zelená značka. Hora je pomenovaná podľa bojov s Osmanmi, ktoré sa udiali v roku 1556.

Konečne sa dostanem na vyhliadkovú vežu, aby som si z jej vrcholu mohol lepšie obzrieť okolie a okolité vrchy, ktoré mám v dohľade. Aj keď trocha v opare, ale je vidieť Kráľovu hoľu z Nízkych Tatier za Stolickými vrchmi. Potom sú to Volovské vrchy so Skaliskom a Volovcom, pod nimi dedinu Betliar a kaštieľ v parku, ktorý po priblížení mám ako na dlani. Čiastočne je vidno smerom k Slovenskému krasu.

Trocha hore fúka, a tak schádzam po chvíli dole a, samozrejme, robím miesto pre iných turistov, ktorí čakajú dole, aby si aj oni vychutnali čaro výhľadu. Dole je to ako na mravenisku, známi sa zdravia a priateľsky sa zhovárajú, tiež sa stretávam so známymi.

Odchádzame z vrcholu a odbočujeme v smere trasy NCH, aby sme sa, postupne schádzajúc, dostali späť do východzieho bodu, ten je ešte veľmi ďaleko. Čaká nás jeho druhá postupne klesajúca polovica. Zastavení NCH ostáva ešte osem a dúfam, že budú tiež zaujímavé a niečo viac bude o banskej činnosti. O lesníckej časti to bolo možno všetko, čo som sa dozvedel.

Odchádzame spod vyhliadkovej veže a odbočiac vľavo sa držím v smere NCH. Na chvíľku stojím pri tabuli o poľovníctve. Neskôr pred skládkou dreva je časť starej karosérie autobusu, ktorá možno niekedy slúžila na prespanie a ako úkryt pred nečasom, no dnes sa tam možno schovať len pred dažďom. Je vidieť na skládke dreva, že aj tu prevládajú peniaze nad rozumom. Hneď za skládkou a uloženou metrovicou sa odbočuje vľavo k ďalšej zastávke - je o banskom diele Dárius, kde je možnosť sa pozrieť do časti štôlne. Svietiac si čelovkou si to prejdem. Je to len niekoľko metrov chodieb.

Z lesnej cesty naskytne nejaký výhľad z rúbaniska smerom k Volovským vrchom a pokračovanie nás privedie k ďalšiemu zaujímavému miestu, kde sú pingy. Na tabuli sú znázornené miesta a ich popis. Pingy mali tvar lievika a v nich sa vykonávala ťažba. Je to vidieť aj v miestach za tabuľou, kde ich je niekoľko.

Pokračujúc sa dostanem k v poradí k 16. panelu, ktorý popisuje prieskumnú štôlňu - kresanicu a obydlia baníkov - krámiky, ktoré tu stáli. Ostávajú štyri zastavenia, veď dokopy ich má byť 20. Tie sa venujú len banskej činnosti.

Pri sedemnástke sa dozviem niečo o bani desiatke a lome na zakladku. Neskôr križujem lesnú zvážnicu a schádzam stále dole, chodník ma privádza k Cigánskému bunkru. Je to štôlňa dlhá 60 m. Meno dostala počas II. svetovej vojny, lebo sa sem schovali Cigáni pred odvlečením do zajatia.

Prichádzam na väčšiu lúku, kde je veľmi rušno, je tu niekoľko stoviek turistov a je tu dosť veselo. Dokonca sa tu stretávame štyria priatelia z rôznych kútov Slovenska. Aďka z Bratislavy, Tomáš z Banskej Bystrice, Viktor z Rožňavy ako organizátor podujatia a ja z Trebišova. Po čase opäť spolu na turistike. Sme v bývalom banskom závode.

Baňa Rudná

Aj keď toho veľa z bane Rudná neostalo, tak niečo z histórie sa patrí napísať. Prvá zmienka o baníctve je z roku 1338, keď majitelia kaštieľa v Brzotíne založili baňu na ťažbu striebornej rudy, neskôr patrili bane rodu Mariássyovcov a potom štátu. Po geologických prieskumoch v roku 1842 sa otvárajú štôlne Anton, Ľudovít, Július a Viliam. Ruda sa spracováva v maďarskom Diósgyőri. Väčší rozmach nastáva po roku 1905 a trvá do roku 1979, keď je 1. septembra banská činnosť ukončená pre neefektívnosť.

V ďalších rokoch okolie len pustne, likvidujú sa ťažobné veže, časť zničia vandali a dnes sú viditeľné len nepatrné náznaky činnosti. Okrem panelu č. 19. sú tu umiestnené ďalšie informácie o ťažobných vežiach, štôlni Július a vetracom komíne. Nachádza sa tu prístrešok s lavičkami. Je čas Baňu opustiť, prekonať poslednú časť veľmi zaujímavej trasy NCH Turecká a zísť do dediny.

Okolo panela č. 19 odchádzam dole na chodník po značke, aby som sa dostal na okrajovú časť dediny a jej uličkami k poslednej tabuli. Podáva informácie o štôlni Viliam a baníckej kolónii. Vstrebávam informácie o štôlni, o starej a novej kolónii i o živote baníkov. Ukrajujem posledné metre za hustnúceho dažďa, ktorý sa zrazu spustil. Posledné metre dobieham k drevenej zvoničke, kde sa schovám pod prístrešok s peknou červenou ručnou požiarnou striekačkou. Po chvíľke dážď prechádza a prezriem si bansky vozík s poslednou vyťaženou rudou. Prichádzajú priatelia a je čas vybrať sa na spiatočnú cestu.

Záver

Bolo to celkom zaujímavé podujatie, aj keď malo trocha iný charakter ako bežné túry. Bolo zamerané na veľmi početnú skupinu turistov, ktorí spoznali pekný NCH s množstvom informácii, vyhliadkovú vežu Turecká a peknú prírodu s niekoľkými vyhliadkami a možnosťou oddychu pod prístreškami. Množstvo turistov bolo spojením milovníkov turistiky, prírody a hlavne čitateľov horského časopisu, ktorý ich aj takýmto spôsobom každoročne spája v ich láske za krásou pohybu v prírode. Menšia náročnosť je priam ideálna pre rodiny s deťmi, od mala im vštepovať lásku k pohybu a spoznávaniu našej čarovnej prírody a jej zakutí.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek