PR

Horné Kysuce: Makov, Vysoká nad Kysucou, Turzovka

sponzorovaný článok 06.09.18 V severozápadnej časti Slovenska, v regióne Kysuce, skryté v pohoriach Javorníky a Turzovská vrchovina, nachádzajú sa tri obce, ktoré sú nielen východiskom na turistické a cykloturistické trasy, ale aj miestami, v ktorých sa návštevníci môžu stretnúť s viacerými zaujímavosťami.

Makov

Prihraničná obec Makov je známa predovšetkým svojimi výbornými podmienkami na pešiu turistiku. V obci sa nachádza aj najvyšší vrchol pohoria Javorníky - Veľký Javorník (1 071 m n. m.), ktorý je ľahko dostupný aj pre malých výletníkov z rekreačnej oblasti Makov - Kasárne. Tu sa môžete ubytovať, občerstviť, vychutnať si prírodu a pozrieť sa cez panoramatický vyhliadkový ďalekohľad až za hranice k českým susedom. Nezabudnite sa aj zhlboka nadýchnuť. V minulosti mala táto lokalita štatút klimatických kúpeľov práve kvôli liečivému ovzdušiu vhodnému na ochorenia dýchacích ciest.

Veľký Javorník je jednou z troch národných prírodných rezervácií na Kysuciach (spoločne s Malým Polomom a Veľkou Račou). Predmetom ochrany sú vzácne lesné spoločenstvá pralesovitého charakteru. Na vrchole sa nachádza okrem krásneho výhľadu aj drevený kríž, posedenie a kniha návštev. Mnoho turistov sa vydá po hrebeni Javorníkov aj na drevenú rozhľadňu Stratenec. Tá už síce patrí do katastrálneho územia Papradna, ale pri návšteve Makova ju odporúčame “neobísť”.

Pieseň o studenej vodičke, z ktorej po napití bolí hlavička, sa s obľubou spieva pri všetkých miestnych hudobných príležitostiach. O tom, či skutočne má voda z Kysuce takýto účinok, sa môžete presvedčiť pri jej prameni, ktorý sa nachádza práve v Makove. Upravený náučný chodník s informačnými tabuľami vás tam dovedie po necelých 2 kilometroch chôdze zo Sedla pod Lemešnou. Neďaleko môžete navštíviť aj najstarší brest hrabolistý v strednej Európe, ktorého vek je odhadovaný na viac ako 500 rokov. Nachádza sa v osade u Papaji. Obľúbenou lokalitou na turistiku je aj hraničné územie s Českou republikou - od chaty Kmínek po horské sedlo Bumbálka.

Pred niekoľkými týždňami pribudli na turisticky navštevovaných miestach krásne drevené lavičky s motívom zvieratiek, ktoré vyrobil miestny samouk - rezbár - Jozef Šimek. Ak na ne pri potulkách obcou natrafíte, určite Vám nielen potešia zrak, ale aj vyčaria úsmev na tvári.

V zime sa do Makova zbiehajú nadšenci bežeckého lyžovania z celého Slovenka. Beskydsko - Javornícka lyžiarska bežecká magistrála vedie krásnou prírodnou scenériou z Makova až do Čadce v dĺžke približne 50 km. Avšak práve tá “makovská” časť, z Melocíka po Kasárne, je medzi návštevníkmi najobľúbenejšia a bežkármi najfrekventovanejšia.

V Makove sa nachádzajú dve lyžiarske strediská. Pre rodiny s deťmi odporúčame SKI MAKOV v blízkosti centre obce, ktorého široké lyžiarske svahy umožňujú bezpečnú lyžovačku aj pre neskúsených a učiacich sa lyžiarov. Druhé stredisko nájdete v rekreačnej oblasti Kasárne. Ubytovanie je možné počas celého roka v SKI Apartmány Makov, ktoré má v ponuke aj jediné discgolfové ihrisko na Kysuciach.
Všetky informácie o obci nájdete na webovej stránke www.makov.sk.

Vysoká nad Kysucou

Vysoká nad Kysucu je typickou kopaničiarskou obcou s rozťahaným osídlením v zachovaných osadách a pľacoch. Nepatrí však medzi obce, v ktorých zastal čas. Naopak, vo Vysokej to žije počas celého roka.

Obec sa rozprestiera na území vyše 40 km2 a je takmer predurčená na pokojnú rodinnú turistiku a cykloturistiku. Naviac, má aj zaujímavú históriu spojenú s drotárstvom a významných rodákov zvučných mien.

Východiskom na turistiku a ďalšie športové aktivity v Javorníkoch je osada Vrchrieka. Tu sa narodil aj majiteľ najväčšej drotárskej dielne na svete, Štefan Hunčík. Sídlila v Moskve a v čase najväčšieho rozmachu zamestnávala až 400 ľudí. Svojou prácou, ktorej výsledky prekračovali hranice krajín celého sveta, si vyslúžil prezývku “drotárky kráľ”. Na Vrchrieke nájdete Hunčíkov dom, zaujímavú zvonicu a zrekonštruovanú kaplnku. Prístup do osady (pešo, bicyklom, autom) je po asfaltovej ceste cca 3,5 km od hlavnej cesty vo Vysokej nad Kysucou (aut. zastávka Furmanec) alebo po hrebeni Javorníkov (zo Semeteša alebo od Melocíka).

Za návštevu stojí aj pamätná izba amerického astronauta E. A. Cernana, posledného muža, ktorý stál na povrchu Mesiaca. Bolo to 11. septembra 1972. S Vysokou nad Kysucou ho spájajú jeho starí rodičia, ktorí sa z obce začiatkom 20. storočia odsťahovali spolu s tisíckami iných vysťahovalcov do USA. Pamätnú izbu, ktorú graficky a esteticky navrhol významný rodák, akademický maliar Miroslav Cipár, aj osobne v roku 1994 otvoril. Dokumentuje životné fotografie, drobné artefakty z kozmických lodí Apollo 10 a Apollo 17, drôtenú sochu i jeho vlastnoručný podpis.

Tematiku vesmíru nájdete aj na upravenom námestí s malým parčíkom, v ktorom si môžete príjemne oddýchnuť. Už o pár dní pribudnú na námestie aj slnečné hodiny. Presvedčte sa sami, či merajú tak, ako tie na mobile, či na ruke.

Smutná udalosť sa spája s osadou Semeteš. Nachádza sa tu symbolický pomník 21 obetiam, ktoré boli v roku 1945 popravené nacistami.

Vysoká nad Kysucou je aj dejiskom septembrových Matúšovských hodových slávností, ktoré lákajú miestnych i návštevníkov zo širokého okolia. Viac informácií nájdete na stránke www.vysokanadkysucou.sk.

Turzovka

Turzovka oslavuje tento rok 50. výročie od získania štatútu mesta. Svoju historickú púť však začala oveľa skôr, a to už založením palatínom Jurajom Turzom v roku 1598. Jeho meno nesie aj príjemné námestie v centre mesta. Drotársku minulosť pripomína súsošie Drotár a džarek od už spomínaného akademického maliara Miroslava Cipára. Zo zaujímavostí spomenieme dve národné kultúrne pamiatky - Kostol Nanebovzatia Panny Márie s obrazmi J. B. Klemensa a prícestný stĺp sv. J. Nepomuckého zo začiatku 19. storočia od neznámeho autora.

Športové vyžitie je možné v Areáli športu a oddychu v Závodí. Priaznivci kultúry si zase prídu na svoje v Mestskom múzeu Karola Točíka.

Turzovka je aj slovenským hlavným mestom rekordov. Každoročne sa počas Beskydských hodových slávností pokúšajú jeho návštevníci zdolať nejaký rekord, ktorý sa symbolicky spája s mestom. Tento rok v meste “padali rekordy” už po osemnástykrát.

Z Turzovky môžete vyraziť na túry viacerými smermi. Priamo z centra a aj z ďalších častí vedú turistické značky, ktoré vás prevedú sčasti lesom a sčasti otvoreným terénom pomedzi typické kopaničiarske sídla. Z rázcestia Turzovka, Turkov sa dostanete k Mikovčákovej rozhľadni na Kamenitom.

Turzovka je aj východiskovým miestom na Mariánske pútnické miesto Živčáková, na ktorom sa údajne v roku 1958 zjavila Panna Mária. V areáli pútnického miesta sa nachádza novopostavený chrám Panny Márie Matky Cirkvi s vyhliadkovou vežou (otvorená pri priaznivom počasí), kaplnka a upravené pramene s pramenitou vodou.

Všetky informácie o meste nájdete aj v Medzinárodnom informačnom centre, ktoré sídli v jeho centre a na webovej stránke www.turzovka.sk.

Srdečne vás pozývame spoznať menej známe zákutia regiónu Kysuce a veríme, že sa k nám budete radi vracať. www.regionkysuce.sk

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.19)