Túra

Krížový vrch z Levočskej doliny

21.09.18
Počas našich turistických výletov po východnom Slovensku sme jedno pohorie neustále obchádzali. Levočské vrchy so svojou povesťou bývalého vojenského priestoru a s jednou turistickou značkou tiahnucou sa krížom cez pohorie nemohli byť lákadlom pre rodinnú turistiku. Keď sme však už v iných pohoriach zaznamenávali druhú, či ešte častejšiu návštevu, prinútil som sa nulu na konte Levočských vrchov zmazať. Po detailnom štúdiu máp padol výber na Krížový vrch, ktorý leží dostatočne na okraji pohoria, aby sme to štýlom tam a späť zvládli s našimi školákmi bez vážnejších problémov.

Trasa

Levočská dolina, pod Prednou Šípkou – Pod Krížovým vrchom – Tábor – Krížový vrch a späť

Ani to však nešlo úplne hladko, keďže z Levočskej doliny to po značke na Krížový vrch podľa mapy vychádza na 18 km, čo sme s deťmi ešte nikdy nedali. Rozhodne som ich nechcel znechutiť nekonečným putovaním poľnými cestami a preto aj Krížový vrch išiel najprv „k ľadu“. Úplnou náhodou som sa však dozvedel o neďalekej asfaltovej ceste z Levočskej doliny, ktorá nám flexibilne umožní skrátiť vzdialenosť na pre nás prijateľnejšie číslo. Krížový vrch dostáva zelenú a vyrážame po prvýkrát oprobovať toľko diskutovanú krásu Levočských vrchov.

Autom vchádzame do Levočskej doliny, míňame rovnomenný rázcestník červenej značky aj vodnú nádrž situovanú za ním. Asi o kilometer ďalej nachádzame odbočku na spomínanú cestu. Ani si nespomínam, kde presne som nechával auto, v každom prípade sa cesta mierne, vhodne aj pre cyklistov, dvíha postupne a neustále, striedajúc úseky medzi stromami s úsekmi pozdĺž lúk či rúbanísk. Z niekoľkých miest umožňuje výhľad aj na cieľ túry, samotný Krížový vrch. Ten je však veľmi nenápadný, keďže rovnako ako celá okolitá krajina je veľmi plochý s minimálnymi prevýšeniami medzi susednými vŕškami. Levočské vrchy pôsobia zo spišskej strany viac ako náhorná planina než ako pohorie.

Z asfaltovej cesty schádzame pri rázcestníku Pod Krížovým vrchom, kde sa stretáva s červenou značkou. Tá nás postupne privedie až priamo ku Krížovému vrchu. Vedie celý čas výraznou spevnenou poľnou cestou, akých je v Levočských vrchoch neúrekom a po ktorých sa musia robiť ideálne cyklotúry. O charaktere úseku hovoria najlepšie čísla. Na necelých 4 km je potrebné nastúpať ani nie 250 výškových metrov. Ide teda o vyložene pohodové putovanie, ktoré sa dá vyplňovať diskusiami na akékoľvek témy bez toho, aby človek neustále musel pozerať pod nohy. Spočiatku kráčame okolo alebo pomedzi nejaké stromy, po prejdení ostrej pravotočivej zákruty sa však dostávame na rozľahlé lúky. Keďže sa nadmorská výška mierne, no neustále dvíha, z lúk sa otvárajú výhľady do krajiny. Spočiatku len do blízkeho okolia, kde rozoznávame zjazdovky lyžiarskeho strediska Levočská dolina či neďalekú Mariánsku horu, známe pútnické miesto nad Levočou. V hornej časti lúk je krásne vidieť takmer celé Nízke Tatry s dominantnou Kráľovou hoľou najbližšie. No a pred vstupom do lesa sa nad vrcholky stromov dostávajú niektoré vysokotatranské štíty.

Krátky pochod lesom končí na ďalšej ostrej pravotočivej zákrute, kde sa dostávame do kompletne odlesnenej oblasti, kde pred rokmi prebehla výsadba a okolo nás sa dvíha nový mladý les. Z plošiny na zákrute sa prvýkrát ukazujú Vysoké Tatry v plnej paráde. Krížový vrch je odtiaľ iba na skok a po krátkej chvíli stojíme pod zrúcaninami chaty Sklenár, ktorá sa nachádza len pár metrov pod vrcholom. Schádzame z cesty, ktorá traverzuje vrchol Krížového vrchu zo západnej strany a z informačnej tabule sa dozvedáme stručnú históriu stavby, ktorej zrúcaniny máme pred sebou. Oblasť Krížového vrchu bola obľúbeným výletným miestom už v posledných dekádach 19. storočia. Od roku 1886 tu bola chata, poskytujúca turistom občerstvenie a ubytovanie. Jej prevádzku ukončila prvá svetová vojna, po ktorej nejaký čas slúžila ako dom pre horára. Po jeho odchode ale spustla. V roku 1928 kúpil zrúcaninu Gustav Reichelt zo Sudet. Chatu zrenovoval, ale pre nedostatok hostí sa živil ručným brúsením skla. Odtiaľ dnešný názov Sklenár. Po ňom sa budovu nepokúsil oživiť nikto, a tak to, čo z nej ostalo, vidíme priamo pred sebou.

Po dejepisnom okienku obchádzame múry a po nenápadnom chodníčku sa po pár metroch dostávame na juhozápadný okraj vrcholovej plošiny Krížového vrchu, ktorý poskytuje nádherný pohľad do Popradskej kotliny. Tá je z ľavej strany olemovaná Nízkymi Tatrami, z pravej Vysokými a kdesi vzadu sa dá, hlavne v zime, dovidieť až do Veľkej Fatry (Šiprúň a okolie). Práve blízkosť Vysokých Tatier je ohromujúca (nejakých 30 km) a pohľad na ne spoľahlivo zatieňuje všetko ostatné. Opäť sa mi raz potvrdzuje môj (rýdzo súkromný) názor, že z juhovýchodných smerov vyzerajú jednoznačne najfotogenickejšie. Akási nedefinovateľná trojuholníková geometrická symetria, v ináč chaotických a drsných horských líniách, ich z tejto strany spoľahlivo odlišuje od typického vzhľadu ostatných veľhôr.

Na mieste, kde stojíme, sa nachádza niečo ako menšia čistinka, ideálne miesto k obedu či pikniku, čo vďačne využívame. Občerstvenie s pekným výhľadom je vždy čerešničkou na našej turistickej torte. Musím však spomenúť aj tienistú stránku veci. Ako celé široké okolie, aj Krížový vrch je porastený vysadenou mladinou, ktorá začína prevyšovať výšku človeka. Klesajúce svahy zatiaľ umožňujú pohľad do krajiny, je to však len záležitosť pár rokov, kedy budú výhľady minulosťou. Škoda, že sa pri výsadbe nenechala trochu väčšia časť bez stromov, hlavne kúsok svahu k chate Sklenár v smere na Tatry by neskôr tvoril krásnu lúčku obkolesenú smrekovcami, ktorá by umožňovala nerušený pohľad na naše veľhory.

Okrem Tatier je toho z nenápadného Krížového vrchu vidieť ešte viac. Južnými smermi, na druhej strane Hornádskej kotliny leží súvislý rad hôr, ktorý tvorí Slovenský raj a Volovské vrchy. Na východe, naľavo od výraznejšej Kojšovskej hole, je ľahko rozpoznateľné pohorie Branisko, ktoré oddeľuje Spiš od Šariša, ležiaceho za ním. Za ďalšími výhľadmi sa treba trochu popredierať pomedzi mladé stromčeky na severný okraj vrcholu Krížového vrchu, odkiaľ máme ako na dlani vnútrozemie Levočských vrchov a naľavo od neho kúsok ďalej Spišskú Maguru. Rozoznávam na nej Veterný vrch, ktorého výhľadom som venoval samostatný článok. V jednom mieste spoza nej vykukujú nenápadne pieninské Tri koruny, kam by sa patrilo po predlhých rokoch opäť pozrieť. Výhľadový kruh sa uzatvára na Belianskych Tatrách. Pred nami je iba návrat späť k autu po rovnakej trase, akou sme sem prišli.

Výstup na Krížový vrch prevýšil očakávania, plochý a nevýrazný kopec nám poskytol malebný turistický výlet menej zničenou časťou Levočských vrchov, okorenený peknými výhľadmi do okolitej krajiny a hlavne ohromujúcimi pohľadmi na Vysoké Tatry z uhla, kde je nespochybniteľným kráľom Lomnický štít. Sprievodná fotogaléria je kombináciu letnej a zimnej verzie túry, doplnená o decembrovú Mariánsku horu pred západom slnka, na ktorú sme boli v zime zvedaví.

Fórum 2 príspevky
Krížový vrch z Levočskej doliny 30/09/18 22:10 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. 26/08/19 Peťo Nový Branisko
Túra Planina Horný vrch zo Sorošky V druhom diele zo série „Výhľady Slovenského krasu“ navštívime planinu zvanú Horný vrch. Nachádza sa v centrálnej časti krasu a od ostatných planín sa líši svojím dlhým a úzkym tvarom, pretiahnutým v smere východ - západ. Najjednoduchší prístup na planinu je na jej západnom okraji v Jablonovskom sedle, známom tiež ako Soroška. Tu sa planina Horný vrch dotýka susednej Silickej planiny, cez horský priechod prechádza náš hlavný južný cestný ťah (I/16) a v neposlednom rade tu je motorest (koliba) s parkoviskom. Mal som v pláne preskúmať vyhliadky v tejto časti planiny, výsledný priebeh túry sa však vytváral až priamo počas nej. 30/06/19 Peťo Nový Slovenský kras
Túra Malá Studená dolina Ďalší, v poradí piaty diel zo seriálu Tatranské doliny s deťmi nás privádza do Malej Studenej doliny, v ktorej sa nachádza hneď dvojica chát. Zamkovského chata na jej začiatku a Téryho chata v jej hornej časti, vďaka čomu ide o jednu z najnavštevovanejších tatranských dolín. Na letný turistický výlet sme sa vybrali s ďalšou rodinkou, spolu štyri decká, čo znamenalo, že túra si žila svojím životom a jej opis by bol viac o deťoch ako o doline. Preto robím výnimku a dolinu si obieham ešte raz, tentokrát sólo a v jesennom období. 17/06/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. dnes Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. včera Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. 18/10/19 Pavol Timko Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krížový vrch z Levočskej doliny 30/09/18 22:10 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Levočské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1081 m n. m. – Krížový vrch

    • min: 685 m n. m. – asfaltová cesta pod Prednou Šípkou

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 477 m

    • klesanie: 477 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0648 ° SŠ
      dĺžka: 20.5802 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0648 ° SŠ
      dĺžka: 20.5802 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň cestou pred chatou Sklenár

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Levoča (bus) - Levočská dolina, parkovanie na asfaltke pod Prednou Šípkou

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.27)