Túra

Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie

02.10.18
Ako predstaviť mini pohorie s rovnomenným najvyšším vrcholom? Je obkolesené Jeseníkmi, respektíve Orlickými horami, ku ktorým sa často omylom pripája. Na východe susedí s Rychlebskými horami. Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice na území tzv. Sudety. Z pútavých naj by som spomenul, že ide o tretie najvyššie pohorie v ČR a samotný vrchol je na 11. mieste. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického. Turistov tiež prilákajú rozhľadne či jedna z najstarších poľských horských chát - Schronisko na Śnieżniku.

Názvoslovie - pomenovanie

Pohorie sa nazýva Králický Sněžník (pl. Masyw Śnieżnika). Najvyššou horou pohoria je hora Králický Sněžník (pl. Śnieżnik Kłodzki, Śnieżnik), a aby opakovania nebolo málo, aj samotný vrchol s výškou 1424 m má rovnaké meno.

Staršie nemecké názvy boli napr.: Spieglitzer Schneeberg, Grosser Schneeberg, Grulicher Schneeberg, Glatzer Schneegebirges. Staršie české označenie bolo Kladský Sněžník. V súčasnosti sa pre horu používa české meno Králický Sněžník, Poliaci používajú názov Śnieżnik alebo Śnieżnik Kłodzki, v nemčine je to Glatzer Schneeberg. Pôvod mena súvisí s tým, že na vrchole hory sa údajne udržiava sneh takmer osem mesiacov v roku. Prívlastok Kladský/Kłodzki pochádza od mena mesta - regiónu v Poľsku Kłodzko. A Králiky je zase mestečko na českej strane.

Výstup z českej strany na vrchol (1424 m)

Vysokohorský ráz alebo exponovanosť tu absentuje, nájdeme akurát ojedinelé kamenné moria a lavinózny svah - žľab. Hlavná príťažlivosť tkvie v malom výskyte turistov, keďže prítomnosť lanovky absentuje a horské chaty sú pomerne vzdialené od vrcholu (čo sa týka výstupu z českej strany). Pre divokú povahu a malý výskyt turistov sa odporúča výstup po modrej značke z Podlesí od železničnej zastávky, časť obce Malá Morava. Trasa na vrchol je dlhá približne 18 km, čo ju predurčuje pre zdatnejších borcov. My sme si vybrali jeden z najkratších a najpohodlnejších výstupov z obce Stříbrnice cez horskú chatu Návrší.

Trasa

Stříbrnice - chtata Návrší - Nad Adéliným pramenem - Stříbrnicka, sedlo - chata Franciska - Lichtenštejnova chata – Pramen Moravy – Králický Sněžník - Schronisko na Śnieżniku a späť (česká mapa / poľská mapa)

Predohra a stretnutie našinca

Po príchode do spomínanej obce, kde sa koná naše tohtoročné rodinné stretnutie, sa s polovičkou vydávame na prieskum okolia. Bývame priamo pri zjazdovke. Tak poďho na jej horný koniec. Zo stúpania sa pomaly odkrývajú pohľady na Sudety, okolie mestečka Staré Město pod Sněžníkem. Na horizonte za ním sa vypína masív Hrubého Jeseníka. Pohľadom pred nami dominuje iba les, lebo sme priamo pod samotným “Králičákom”. Vtom zbadáme akúsi zelenú strechu, v ktorej rozpoznávame horskú chatu Návrší.

Srdiečko poskočí, zvedavosť naštartuje naše nohy a hybaj až tam. Po chvíli sedíme na terase pod slnečníkmi. V okienku si kupujem miestny zlatistý mok - ”pivo z hor”. A obzeráme, hodnotíme. Pohľadnice a pečiatku majú. Tabuľa s ponukou prezrádza skromnú, ale chutnú, výdatnú domácu stravu v podobe polievok, čučoriedkových buchiet, vepřových výpečků, špagiet a čuduj sa svete, aj bryndzové halušky si môžeme dať.

Je tu česká rodina s bicyklami a skupinka poľských turistov. Ako sa tak medzi sebou rozprávame prihovorí sa k nám naša „východniarčina“. To by sme tu nečakali a veru ani onen cyklista nás. Z rozhovoru sa dozvedáme, že je už týždeň na cestách. Ale nie hocijakých, zúčastňuje sa na pretekoch vedúcich od Ašu - Hranice cez celé Československo až do Novej Sedlice. Napokon sa rozlúčime, želáme si veľa úspechov a cupitáme dole za našimi. Nesieme motivačnú pohľadnicu s pečiatkou a dobré správy pre ich brušká veriac, že v priebehu týždňa ochutnáme takmer všetko z tamojšej kuchyne.

Večer patrí spoločenským hrám, rozhovorom a hodovaniu. Sme na severe, a keďže podaktorí Králický Sněžník prirovnávajú tvarom a počasím k Babej hore na Orave, kde aj v lete dokáže týždeň pršať, venujem pozornosť predpovedi počasia. Neveští nič dobré. V týždni má prejsť front, búrky, ochladenie, dážď a potom ďalší front. Nič iné nezostáva, musíme sa hneď zajtra vydať hore, neoplatí sa čakať a dúfať v zmenu predpovede. Všetci zúčastnení od 3 rokov až nad 60 sa hotujú zúčastniť. Dohovárame sa, že postupne sa ukáže, kto kde bude mať cieľ.

Cez chatu na hranicu

Prichádza slnečné ráno. O deviatej, podľa plánu, vyrážame spomínanou zjazdovkou hore. Na jej konci nasledujeme modro značený lesný chodník. Za okamih sa k nám pripája žltá zo Sříbrnic. Po krátkom, ale strmom stúpaní vysokým smrekovým lesom stojíme pred chatou Návrší. V letnom dusne si v tieni doprajeme oddych, skupinová fotografia nesmie chýbať. Je tu smerovník posiaty tabuľkami, medzi ktorými sú aj bežkárske/cyklo. O využívaní Králického Sněžníka na bežkovanie svedčí autentický článok od Zdenčiho.

Na chvíľku postojíme pri úvodnej náučnej tabuli. Ďalej nás vedie žltá po spevnenej šotolinovej ceste. Kráča sa ľahko, v tomto sparne by bol lepší chodníček lesom, ale neprekáža, veď raz cesta musí skončiť. V mieste označenom ako Nad Adéliným pramenem sa lúčime s prvými odpadlíkmi, boľavý členok mladšieho syna treba šetriť a ročný bretaňský ohař - Argo, tiež naznačuje únavu.

Končí žltá a prechádzame na červeno-modrú značku. Tam, kde sa cesta prudko stáča, aby traverzovala stúpanie, vkročíme do polomového lesa s mladinou a rozprávkovými kopcami “borůvek”. Od cesty je vidno hraničný kameň a opodiaľ zelená značka. Najmladší turista so svojim tímom tu majú konečnú. Kráčame malebnou zelenou hranicou, ak by sme boli v Krkonošiach, aj by sme vyzerali, či za smrekom nestretneme Krakonoša alebo prípadne jeho sojku.

Hranica, chata Franciska a Lichtenštejnova chata

Stúpanie je príkre od jedného hríbika k druhému s červenými čiapočkami a zvýraznenými iniciálami C a P, pôvodné vytesané ČS je zatreté. Raz sme na českej strane, potom na poľskej. Toto miesto je ako stvorené na opis dôb pred Schengenom. Samozrejme, náš tínedžer zaujato počúva a na margo súčasnej situácie pridáva otázky typu “čo ak…”, a podobne. Človek si povzdychne “malé deti - malé starosti, veľké…”

Občas medzi stromami zahliadneme vrchol. Po nazbieraní výškových metrov sme v Stříbrnickém sedle s náučnou tabuľou o rašeliniskách. Vytvárajú sa najmä v sedlách medzi vrcholmi hrebeňa Mokrý hřbet, ktorým prechádza modrá značka, spomínaná v úvode. Pokračujeme červenou po českej strane, kúsok po drevenom chodníku a napokon k chate Franciska, t. č. využívanej Horskou službou ČR..

Od červenej si k nej treba kúsok odskočiť po žltej. Chatka je neveľká, bez verandy, zamknutá, s teplomerom pod štítom. Ďalej nasleduje infopanel o hornej hranici lesa. Príkre stúpanie postupne prináša úžitok. Dostávame sa k suťovým, respektíve kamenným moriam, o ktorých sa viac dozvieme z infopanelu. Ani sa nenazdáme a les ostáva pod nami, navôkol sú alpské lúky opäť plné čučoriedok. Krajina sa začína otvárať. Naproti pod hrebeňom medzi Králickým a Malým Sněžníkom rozpoznávame skalné útvary Vlaštovičí kameny. Z chodníka sú vidieť ruiny asanovanej Lichtenštejnovej chaty. V roku 1912 bola nemeckou turistickou organizáciou Mährisch-Schlesischer Sudetengebirgsverein (Moravskosliezsky sudetský horský spolok) daná do užívania horská chata – Fürst Johann Lichtenstein Schutzhaus alias Lichtenštejnova chata. V roku 1971 bola chata rozobraná.

Poloha bola vybraná excelentne. Posúďte sami. Vidieť Hrubý Jeseník s vysielačom a s rozhľadňou Praděd. Pod nami (na juhu) je krajina okolo Hanušovickej vrchoviny a prostredie mestečka Králiky. Vidieť hrebeň Sušina, v úpätí hory Slamník je Stezka v oblacích - Dolní Morava. Ak spravíme čelom vzad, zbadáme záverečnú výstupovú trasu na Králický Sněžník. Západným smerom je Malý Sněžník (Mały Śnieżnik), Hraniční skály (Goworek), Hleďsebe (Puchacz), Klepáč (Trójmorski Wierch) s poľskou drevenou rozhľadňou a miestom styku troch hlavných európskych rozvodí. Na východe vidieť Hraničnú horu .

Nedá sa tu nepovšimnúť si sochu mláďaťa sloníčaťa - neoficiálneho symbolu Králického Sněžníka. V roku 1932 ako svoj symbol ju sem umiestnil nemecký umelecký spolok Jascher.

Prameň Moravy a vrchol

Opúšťame zvyšky chaty. Na zemi leží tabuľka upozorňujúca na prechádzanie lavínovým územím. Popri zimnom tyčovom značení stúpame k očakávanému prameňu Moravy. Pre nás, čo bývame neďaleko jej ústia do Dunaja, plávame v nej, člnkujeme sa, je to akt viac než symbolický. Sme v očakávaní akože bude výdatný prameň a či sa napijeme? Po chvíli stojíme tam. Tečie a aj hrnčeky zbadáme! Neváhame, pijeme. Studená, ale chutná “vodenka” je to. Hlavou mi blesne: “koľko asi času prejde než práve táto kvapka sa dostane až k nám domov?”. Všímam si zavesené Budhistické modlitebné vlajky, pravdu povediac, voľajako mi sem nesedia. Opodiaľ sa zopár mladých kresťanských chlapcov nenápadne modlí. Vskutku príťažlivé miesto, sme takmer na vrchole hory a ajhľa - prameň.

Je tu smerovník, no skôr kilometrovník, keďže sa smer veľmi nemení a ani žiadny iný značený chodník sa nepripája. Avšak hore je umiestnená zelená tabuľka informujúca, že vychodeným traverzujúcim chodníčkom je to k poľskej chate - Schronisko na Śnieżniku iba 15 minút. Možno sa tadiaľ budeme vracať, kto vie? Taktiež je tu náučná tabuľa o histórií vrcholu s vyobrazenou Lichtenštejnovou chatou a rozhľadňou. V roku 1899 bola na vrchole Kladskou sekciou Moravskoslezského sudetského horského spolku sprístupnená 33,5 m vysoká kamenná rozhľadňa. Niesla meno nemeckého cisára Viléma I. Pruského (Kaiser-Wilhelm-Turm). Hoci stála na hraniciach dvoch spriatelených štátov aj ona bola neudržiavaná a napokon v roku 1973 musela byť odstrelená.

O 5 minút stojíme na vrcholovej pláni. Akýsi pomyselný vrchol tvorí suť - hŕba kamenia po spomínanej stavbe. Na českom smerovníku je márne hľadať informáciu o vzdialenosti poľského schroniska. Pár metrov ďalej je infopanel o chodníku - Szlaku Marianny Orańskiej v štyroch jazykoch. Čítame o kráľovskej výprave, keď princezná Mariana Oranžská 22. júla roku 1840 sem pozvala na výstup svojho otca kráľa Viléma I. Holandského. Dozvedáme sa, že dala v roku 1871 vybudovať chatu - útulňu na lúke - Hala pod Śnieżnikiem, ktorej hlavná časť je dodnes súčasťou dnešnej chaty. V roku 1872 iniciovala vybudovanie turistického chodníka.

Na vrchole sme hneď. Počasie sa mení, fúka a takmer zo všetkých smerov sa valia tmavosivé mračná. Fotíme nové výhľady na sever do Poľska. Rozpoznávame horu Czarna Góra (1205 m), vľavo pod vrchom Igliczna (845 m) je vidieť kostol Panny Márie Sněžnej (Sanktuarium Marii Śnieżnej), niekde tam sa nachádza aj horská chata Schronisko na Iglicznej.

Schronisko na Śnieżniku

Schádzame hrebeňom dole červenou, respektíve zelenou, ktorú sme svojho času opustili. Chodník je trávnatého charakteru. Kochajúc sa výhľadmi si ani nevšimneme nijako neoznačený pätník - historický Trojmezník medzi kráľovstvom českým, markrabstvom moravským a hrabstvom kladským. Škoda. Až doma z fotiek zisťujem, že jeho podobu máme zaznamenanú, ale v miniatúrnej veľkosti. Dvojnásobná smola.

Klesanie je čoraz príkrejšie, začíname sa sústrediť na hľadanie vykúkajúcej strechy chaty. Už by tu mala byť, veď iba 15 minút bolo k nej. Vchádzame do hustého lesa, už začíname pochybovať, ale občas protiidúci ľudia (mimochodom po Śnieżnik sme nikoho nestretli) nám dávajú tušenie správneho smeru. Po pol hodine vychádzame zo smrekového lesa, sme nad poľanou Hala pod Śnieżnikiem so schroniskom. Zhodujeme sa, oná ceduľka pri prameni Moravy bola asi “volavka” na českých turistov. Ideme dnu. Oči dostali prídel krásnych pohľadov, teraz sú na rade naše chuťové poháriky a brušká. Miestnosť na posedenie je neveľká, ale napokon sa nám ujde miesto a čoskoro tradične pojedáme bigos a “mlaďas” gofry. Taktiež nesmie chýbať tunajšie regionálne pivo, v tomto prípade fľaškové s menom ako inak - Śnieżnik.

Po oddýchnutí sa dávame na pochod rovnakou cestou, smer prechodný domov v Stříbrniciach. Než tam dorazíme, ešte nás dostihne prehánka, predzvesť blížiaceho sa frontu. Nečas prečkáme na chate Návrší. Objednávame si vepřové výpečky se zelím a knedlíkem a kynuté borůvkové knedlíky. Ohlasy sú jednoznačne pozitívne. Vepřo knedlo zelo chutilo podľa predpokladu výborne a čučoriedkové buchty boli varené vo vode (nie na pare) čo bolo dôvodom, že šmakovali sťaby od starej mamy. Tento gastronomický zážitok nám potvrdili aj ostatní, skôr vracajúci sa.

Zhrnutie

Išlo o nenáročnú túru príťažlivou krajinou so zaujímavou históriou. Zo zimných pohľadníc tušiť, že by bolo dobré sa sem vrátiť v čase bielej sezóny.

Prídavok

Tunajší kraj nás zaujal aj československým opevnením z čias Prvej republiky. Navštívili sme napríklad Staroměstký pevnostní okruh. Potúlali sme sa aj v okolí Stříbrnic a Hynčic pod Sušinou, kde sme narazili na ROP-íky LO vz.37. Tiež za zmienku stojí miestna pôvodná architektúra. V neďalekých Králikoch je niekoľko prístupných delostreleckých opevnení, ako napríklad Hůrka.

Tlačou nepravidelne preblesne správa o chystanej poľskej výstavbe novej rozhľadne na Králickom Sněžníku. Skutočnosť, že ide o národnú, respektíve prírodnú rezerváciu na oboch stranách hranice, snáď bude zárukou minimalizácie nárastu záťaže prírody.

Užitočné odkazy

Horské chaty

Naučná stezka

Vrchol

Chodník princeznej Mariany Oranžskej

Opevnenia

Tlač a nová rozhľadňa

NP

Historické fotografie

Diskusia
Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie 16/10/18 10:00 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. 16/10/18 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry
Túra Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie Ako predstaviť mini pohorie s rovnomenným najvyšším vrcholom? Je obkolesené Jeseníkmi, respektíve Orlickými horami, ku ktorým sa často omylom pripája. Na východe susedí s Rychlebskými horami. Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice na území tzv. Sudety. Z pútavých naj by som spomenul, že ide o tretie najvyššie pohorie v ČR a samotný vrchol je na 11. mieste. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického. Turistov tiež prilákajú rozhľadne či jedna z najstarších poľských horských chát - Schronisko na Śnieżniku. 02/10/18 Roman Matkovčík Svet
Túra Slovenský raj - 3 dni v zime Zima sezóny 2017/2018 bola rozpačitá. Poriadne ochladenie prichádza až v poslednej tretine na prelome februára/marca. Pri nevhodnom počasí na výhľady z kopcov sa mi vynára spomienka na Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja organizovaný Klubom slovenských turistov (KST). Padá rozhodnutie, pôjdeme za krásami vyčarovanými vodou a mrazom. Zavítame do Suchej Belej, poobzeráme si okolie Dediniek a Zejmarskú roklinu. Nakoniec absolvujeme pokus o prechod Hornádu. 08/07/18 Roman Matkovčík Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. dnes Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Rozhovor Na behu ma najviac baví sloboda, voľnosť a príroda Lucia Dobrucká je mladá slovenská ultrabežkyňa, ktorá si v posledných sezónach pripísala na účet viacero výborných výsledkov. Lucka je držiteľkou ženského traťového rekordu na Javorníckej stovke z roku 2017, tento rok získala napríklad 2. miesto na Nízkotatranskej stíhačke či 1. miesto na Lazovke. Na prelome augusta a septembra si zabehla najdlhšiu trasu pretekov L´Echappée Belle vo Francúzsku, na ktorej získala 3. miesto vo svojej kategórii a 6. miesto v celkovom poradí medzi ženami. V celoročnej lige Slovak Ultra Trail si vlani vybojovala 3. miesto, tento rok poskočila na 2. priečku. Lucka je členkou ultrabežeckého tímu Slovak Ultra Trail. Na moje otázky o behu a živote okolo neho odpovedala v nasledujúcom rozhovore. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Ako drobec prešiel z Magurky na útulňu Ďurková Predpoveď počasia hlási posledné teplé dni na horách. Bez úvah o tom, či ide o hoax alebo pravdu, predĺžený víkend je už mesiac naplánovaný, vyrážame na Donovaly. Program za pochodu prispôsobujeme zmene počasia, najmladšiemu členovi balíme od krátkych rukávov až po zimnú vetrovku, skrátka úplne všetko. Pre nedostatok priestoru v kufri auta nám dospelým musí postačiť pár funkčných tričiek s termo mikinou na vrch. V priebehu víkendu teplota klesá z 25 na 10 stupňov. Prognózy počasia nás neodradili, v piatok šliapeme na hrebeň Nízkych Tatier a útulňu Ďurková. včera Karolína Dobiašová Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie 16/10/18 10:00 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Králický Snežník

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1424 m n. m. – Králický Snežník

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 09.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 50.17903 ° SŠ
      dĺžka: 16.89629 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 50.17903 ° SŠ
      dĺžka: 16.89629 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata Návrší, prameň Moravy, Schronisko na Śnieżniku

  • Doprava
    • Stříbrnice (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.49 (0.12)