Túra

Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie

02.10.18
Ako predstaviť mini pohorie s rovnomenným najvyšším vrcholom? Je obkolesené Jeseníkmi, respektíve Orlickými horami, ku ktorým sa často omylom pripája. Na východe susedí s Rychlebskými horami. Králický Sněžník sa rozprestiera na oboch stranách česko-poľskej hranice na území tzv. Sudety. Z pútavých naj by som spomenul, že ide o tretie najvyššie pohorie v ČR a samotný vrchol je na 11. mieste. Vyviera tu rieka Morava. Bystriny prameniace v pohorí tečú do troch morí: Čierneho, Severného a Baltického. Turistov tiež prilákajú rozhľadne či jedna z najstarších poľských horských chát - Schronisko na Śnieżniku.

Názvoslovie - pomenovanie

Pohorie sa nazýva Králický Sněžník (pl. Masyw Śnieżnika). Najvyššou horou pohoria je hora Králický Sněžník (pl. Śnieżnik Kłodzki, Śnieżnik), a aby opakovania nebolo málo, aj samotný vrchol s výškou 1424 m má rovnaké meno.

Staršie nemecké názvy boli napr.: Spieglitzer Schneeberg, Grosser Schneeberg, Grulicher Schneeberg, Glatzer Schneegebirges. Staršie české označenie bolo Kladský Sněžník. V súčasnosti sa pre horu používa české meno Králický Sněžník, Poliaci používajú názov Śnieżnik alebo Śnieżnik Kłodzki, v nemčine je to Glatzer Schneeberg. Pôvod mena súvisí s tým, že na vrchole hory sa údajne udržiava sneh takmer osem mesiacov v roku. Prívlastok Kladský/Kłodzki pochádza od mena mesta - regiónu v Poľsku Kłodzko. A Králiky je zase mestečko na českej strane.

Výstup z českej strany na vrchol (1424 m)

Vysokohorský ráz alebo exponovanosť tu absentuje, nájdeme akurát ojedinelé kamenné moria a lavinózny svah - žľab. Hlavná príťažlivosť tkvie v malom výskyte turistov, keďže prítomnosť lanovky absentuje a horské chaty sú pomerne vzdialené od vrcholu (čo sa týka výstupu z českej strany). Pre divokú povahu a malý výskyt turistov sa odporúča výstup po modrej značke z Podlesí od železničnej zastávky, časť obce Malá Morava. Trasa na vrchol je dlhá približne 18 km, čo ju predurčuje pre zdatnejších borcov. My sme si vybrali jeden z najkratších a najpohodlnejších výstupov z obce Stříbrnice cez horskú chatu Návrší.

Trasa

Stříbrnice - chtata Návrší - Nad Adéliným pramenem - Stříbrnicka, sedlo - chata Franciska - Lichtenštejnova chata – Pramen Moravy – Králický Sněžník - Schronisko na Śnieżniku a späť (česká mapa / poľská mapa)

Predohra a stretnutie našinca

Po príchode do spomínanej obce, kde sa koná naše tohtoročné rodinné stretnutie, sa s polovičkou vydávame na prieskum okolia. Bývame priamo pri zjazdovke. Tak poďho na jej horný koniec. Zo stúpania sa pomaly odkrývajú pohľady na Sudety, okolie mestečka Staré Město pod Sněžníkem. Na horizonte za ním sa vypína masív Hrubého Jeseníka. Pohľadom pred nami dominuje iba les, lebo sme priamo pod samotným “Králičákom”. Vtom zbadáme akúsi zelenú strechu, v ktorej rozpoznávame horskú chatu Návrší.

Srdiečko poskočí, zvedavosť naštartuje naše nohy a hybaj až tam. Po chvíli sedíme na terase pod slnečníkmi. V okienku si kupujem miestny zlatistý mok - ”pivo z hor”. A obzeráme, hodnotíme. Pohľadnice a pečiatku majú. Tabuľa s ponukou prezrádza skromnú, ale chutnú, výdatnú domácu stravu v podobe polievok, čučoriedkových buchiet, vepřových výpečků, špagiet a čuduj sa svete, aj bryndzové halušky si môžeme dať.

Je tu česká rodina s bicyklami a skupinka poľských turistov. Ako sa tak medzi sebou rozprávame prihovorí sa k nám naša „východniarčina“. To by sme tu nečakali a veru ani onen cyklista nás. Z rozhovoru sa dozvedáme, že je už týždeň na cestách. Ale nie hocijakých, zúčastňuje sa na pretekoch vedúcich od Ašu - Hranice cez celé Československo až do Novej Sedlice. Napokon sa rozlúčime, želáme si veľa úspechov a cupitáme dole za našimi. Nesieme motivačnú pohľadnicu s pečiatkou a dobré správy pre ich brušká veriac, že v priebehu týždňa ochutnáme takmer všetko z tamojšej kuchyne.

Večer patrí spoločenským hrám, rozhovorom a hodovaniu. Sme na severe, a keďže podaktorí Králický Sněžník prirovnávajú tvarom a počasím k Babej hore na Orave, kde aj v lete dokáže týždeň pršať, venujem pozornosť predpovedi počasia. Neveští nič dobré. V týždni má prejsť front, búrky, ochladenie, dážď a potom ďalší front. Nič iné nezostáva, musíme sa hneď zajtra vydať hore, neoplatí sa čakať a dúfať v zmenu predpovede. Všetci zúčastnení od 3 rokov až nad 60 sa hotujú zúčastniť. Dohovárame sa, že postupne sa ukáže, kto kde bude mať cieľ.

Cez chatu na hranicu

Prichádza slnečné ráno. O deviatej, podľa plánu, vyrážame spomínanou zjazdovkou hore. Na jej konci nasledujeme modro značený lesný chodník. Za okamih sa k nám pripája žltá zo Sříbrnic. Po krátkom, ale strmom stúpaní vysokým smrekovým lesom stojíme pred chatou Návrší. V letnom dusne si v tieni doprajeme oddych, skupinová fotografia nesmie chýbať. Je tu smerovník posiaty tabuľkami, medzi ktorými sú aj bežkárske/cyklo. O využívaní Králického Sněžníka na bežkovanie svedčí autentický článok od Zdenčiho.

Na chvíľku postojíme pri úvodnej náučnej tabuli. Ďalej nás vedie žltá po spevnenej šotolinovej ceste. Kráča sa ľahko, v tomto sparne by bol lepší chodníček lesom, ale neprekáža, veď raz cesta musí skončiť. V mieste označenom ako Nad Adéliným pramenem sa lúčime s prvými odpadlíkmi, boľavý členok mladšieho syna treba šetriť a ročný bretaňský ohař - Argo, tiež naznačuje únavu.

Končí žltá a prechádzame na červeno-modrú značku. Tam, kde sa cesta prudko stáča, aby traverzovala stúpanie, vkročíme do polomového lesa s mladinou a rozprávkovými kopcami “borůvek”. Od cesty je vidno hraničný kameň a opodiaľ zelená značka. Najmladší turista so svojim tímom tu majú konečnú. Kráčame malebnou zelenou hranicou, ak by sme boli v Krkonošiach, aj by sme vyzerali, či za smrekom nestretneme Krakonoša alebo prípadne jeho sojku.

Hranica, chata Franciska a Lichtenštejnova chata

Stúpanie je príkre od jedného hríbika k druhému s červenými čiapočkami a zvýraznenými iniciálami C a P, pôvodné vytesané ČS je zatreté. Raz sme na českej strane, potom na poľskej. Toto miesto je ako stvorené na opis dôb pred Schengenom. Samozrejme, náš tínedžer zaujato počúva a na margo súčasnej situácie pridáva otázky typu “čo ak…”, a podobne. Človek si povzdychne “malé deti - malé starosti, veľké…”

Občas medzi stromami zahliadneme vrchol. Po nazbieraní výškových metrov sme v Stříbrnickém sedle s náučnou tabuľou o rašeliniskách. Vytvárajú sa najmä v sedlách medzi vrcholmi hrebeňa Mokrý hřbet, ktorým prechádza modrá značka, spomínaná v úvode. Pokračujeme červenou po českej strane, kúsok po drevenom chodníku a napokon k chate Franciska, t. č. využívanej Horskou službou ČR..

Od červenej si k nej treba kúsok odskočiť po žltej. Chatka je neveľká, bez verandy, zamknutá, s teplomerom pod štítom. Ďalej nasleduje infopanel o hornej hranici lesa. Príkre stúpanie postupne prináša úžitok. Dostávame sa k suťovým, respektíve kamenným moriam, o ktorých sa viac dozvieme z infopanelu. Ani sa nenazdáme a les ostáva pod nami, navôkol sú alpské lúky opäť plné čučoriedok. Krajina sa začína otvárať. Naproti pod hrebeňom medzi Králickým a Malým Sněžníkom rozpoznávame skalné útvary Vlaštovičí kameny. Z chodníka sú vidieť ruiny asanovanej Lichtenštejnovej chaty. V roku 1912 bola nemeckou turistickou organizáciou Mährisch-Schlesischer Sudetengebirgsverein (Moravskosliezsky sudetský horský spolok) daná do užívania horská chata – Fürst Johann Lichtenstein Schutzhaus alias Lichtenštejnova chata. V roku 1971 bola chata rozobraná.

Poloha bola vybraná excelentne. Posúďte sami. Vidieť Hrubý Jeseník s vysielačom a s rozhľadňou Praděd. Pod nami (na juhu) je krajina okolo Hanušovickej vrchoviny a prostredie mestečka Králiky. Vidieť hrebeň Sušina, v úpätí hory Slamník je Stezka v oblacích - Dolní Morava. Ak spravíme čelom vzad, zbadáme záverečnú výstupovú trasu na Králický Sněžník. Západným smerom je Malý Sněžník (Mały Śnieżnik), Hraniční skály (Goworek), Hleďsebe (Puchacz), Klepáč (Trójmorski Wierch) s poľskou drevenou rozhľadňou a miestom styku troch hlavných európskych rozvodí. Na východe vidieť Hraničnú horu .

Nedá sa tu nepovšimnúť si sochu mláďaťa sloníčaťa - neoficiálneho symbolu Králického Sněžníka. V roku 1932 ako svoj symbol ju sem umiestnil nemecký umelecký spolok Jascher.

Prameň Moravy a vrchol

Opúšťame zvyšky chaty. Na zemi leží tabuľka upozorňujúca na prechádzanie lavínovým územím. Popri zimnom tyčovom značení stúpame k očakávanému prameňu Moravy. Pre nás, čo bývame neďaleko jej ústia do Dunaja, plávame v nej, člnkujeme sa, je to akt viac než symbolický. Sme v očakávaní akože bude výdatný prameň a či sa napijeme? Po chvíli stojíme tam. Tečie a aj hrnčeky zbadáme! Neváhame, pijeme. Studená, ale chutná “vodenka” je to. Hlavou mi blesne: “koľko asi času prejde než práve táto kvapka sa dostane až k nám domov?”. Všímam si zavesené Budhistické modlitebné vlajky, pravdu povediac, voľajako mi sem nesedia. Opodiaľ sa zopár mladých kresťanských chlapcov nenápadne modlí. Vskutku príťažlivé miesto, sme takmer na vrchole hory a ajhľa - prameň.

Je tu smerovník, no skôr kilometrovník, keďže sa smer veľmi nemení a ani žiadny iný značený chodník sa nepripája. Avšak hore je umiestnená zelená tabuľka informujúca, že vychodeným traverzujúcim chodníčkom je to k poľskej chate - Schronisko na Śnieżniku iba 15 minút. Možno sa tadiaľ budeme vracať, kto vie? Taktiež je tu náučná tabuľa o histórií vrcholu s vyobrazenou Lichtenštejnovou chatou a rozhľadňou. V roku 1899 bola na vrchole Kladskou sekciou Moravskoslezského sudetského horského spolku sprístupnená 33,5 m vysoká kamenná rozhľadňa. Niesla meno nemeckého cisára Viléma I. Pruského (Kaiser-Wilhelm-Turm). Hoci stála na hraniciach dvoch spriatelených štátov aj ona bola neudržiavaná a napokon v roku 1973 musela byť odstrelená.

O 5 minút stojíme na vrcholovej pláni. Akýsi pomyselný vrchol tvorí suť - hŕba kamenia po spomínanej stavbe. Na českom smerovníku je márne hľadať informáciu o vzdialenosti poľského schroniska. Pár metrov ďalej je infopanel o chodníku - Szlaku Marianny Orańskiej v štyroch jazykoch. Čítame o kráľovskej výprave, keď princezná Mariana Oranžská 22. júla roku 1840 sem pozvala na výstup svojho otca kráľa Viléma I. Holandského. Dozvedáme sa, že dala v roku 1871 vybudovať chatu - útulňu na lúke - Hala pod Śnieżnikiem, ktorej hlavná časť je dodnes súčasťou dnešnej chaty. V roku 1872 iniciovala vybudovanie turistického chodníka.

Na vrchole sme hneď. Počasie sa mení, fúka a takmer zo všetkých smerov sa valia tmavosivé mračná. Fotíme nové výhľady na sever do Poľska. Rozpoznávame horu Czarna Góra (1205 m), vľavo pod vrchom Igliczna (845 m) je vidieť kostol Panny Márie Sněžnej (Sanktuarium Marii Śnieżnej), niekde tam sa nachádza aj horská chata Schronisko na Iglicznej.

Schronisko na Śnieżniku

Schádzame hrebeňom dole červenou, respektíve zelenou, ktorú sme svojho času opustili. Chodník je trávnatého charakteru. Kochajúc sa výhľadmi si ani nevšimneme nijako neoznačený pätník - historický Trojmezník medzi kráľovstvom českým, markrabstvom moravským a hrabstvom kladským. Škoda. Až doma z fotiek zisťujem, že jeho podobu máme zaznamenanú, ale v miniatúrnej veľkosti. Dvojnásobná smola.

Klesanie je čoraz príkrejšie, začíname sa sústrediť na hľadanie vykúkajúcej strechy chaty. Už by tu mala byť, veď iba 15 minút bolo k nej. Vchádzame do hustého lesa, už začíname pochybovať, ale občas protiidúci ľudia (mimochodom po Śnieżnik sme nikoho nestretli) nám dávajú tušenie správneho smeru. Po pol hodine vychádzame zo smrekového lesa, sme nad poľanou Hala pod Śnieżnikiem so schroniskom. Zhodujeme sa, oná ceduľka pri prameni Moravy bola asi “volavka” na českých turistov. Ideme dnu. Oči dostali prídel krásnych pohľadov, teraz sú na rade naše chuťové poháriky a brušká. Miestnosť na posedenie je neveľká, ale napokon sa nám ujde miesto a čoskoro tradične pojedáme bigos a “mlaďas” gofry. Taktiež nesmie chýbať tunajšie regionálne pivo, v tomto prípade fľaškové s menom ako inak - Śnieżnik.

Po oddýchnutí sa dávame na pochod rovnakou cestou, smer prechodný domov v Stříbrniciach. Než tam dorazíme, ešte nás dostihne prehánka, predzvesť blížiaceho sa frontu. Nečas prečkáme na chate Návrší. Objednávame si vepřové výpečky se zelím a knedlíkem a kynuté borůvkové knedlíky. Ohlasy sú jednoznačne pozitívne. Vepřo knedlo zelo chutilo podľa predpokladu výborne a čučoriedkové buchty boli varené vo vode (nie na pare) čo bolo dôvodom, že šmakovali sťaby od starej mamy. Tento gastronomický zážitok nám potvrdili aj ostatní, skôr vracajúci sa.

Zhrnutie

Išlo o nenáročnú túru príťažlivou krajinou so zaujímavou históriou. Zo zimných pohľadníc tušiť, že by bolo dobré sa sem vrátiť v čase bielej sezóny.

Prídavok

Tunajší kraj nás zaujal aj československým opevnením z čias Prvej republiky. Navštívili sme napríklad Staroměstký pevnostní okruh. Potúlali sme sa aj v okolí Stříbrnic a Hynčic pod Sušinou, kde sme narazili na ROP-íky LO vz.37. Tiež za zmienku stojí miestna pôvodná architektúra. V neďalekých Králikoch je niekoľko prístupných delostreleckých opevnení, ako napríklad Hůrka.

Tlačou nepravidelne preblesne správa o chystanej poľskej výstavbe novej rozhľadne na Králickom Sněžníku. Skutočnosť, že ide o národnú, respektíve prírodnú rezerváciu na oboch stranách hranice, snáď bude zárukou minimalizácie nárastu záťaže prírody.

Užitočné odkazy

Horské chaty

Naučná stezka

Vrchol

Chodník princeznej Mariany Oranžskej

Opevnenia

Tlač a nová rozhľadňa

NP

Historické fotografie

Fórum 17 príspevkov
Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie 16/10/18 10:00 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v zime V predchádzajúcej časti sme si predstavili prechádzku na hraničný hrebeň v letnom čase. Išlo o preskúmanie terénu pred zimou. Tentokrát sa po takmer rovnakých stopách vydáme bielou Gąsienicowou dolinou, keď bude lákadlom pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. Na začiatok pridáme krátku prechádzku za výhľadmi ponad Kotlinu Zakopiańsku a na takmer celé Tatry. Posledný deň bude patriť vzácnemu zoskupeniu kolíb - “Bacówiek” na lúke Polana Kopieniec. 18/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry, +
Túra Beskid, Kasprowy Wierch a Dolina Gąsienicowa v lete Frekvencia pomenovania Beskyd/Beskydy je tak častá ako napríklad Magura či Poľana. Pod označením Beskydy si môžeme predstaviť pohorie v Poľsku, v severovýchodnej Morave, na Orave či Ukrajine. Avšak my sa vyberieme na hrebeň Západných Tatier, ktorých najvýchodnejší vrchol je Beskid (slov. Beskyd) 2012 m. V jeho blízkosti si nenecháme ujsť dominantnejší vrchol Kasprovho vrchu (Kasprowy Wierch) s vrcholovou stanicou lanovky a meteorologickým observatóriom. Vychádzku zrealizujeme v lete a v druhom pokračovaní článku v zime, kedy bude pridanou hodnotou pohľad na zatvorenú slovenskú krajinu Vysokých a Západných Tatier. 11/06/19 Roman Matkovčík Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +
Túra Maroko krajina hôr a púšte: Jebel Toubkal a Sahara Človek by si mal plniť svoje méty, využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú. Po Gerlachu, po zdolaní alpskej 3000+ a priblížení sa k 4000 ostal neprekonaný stupienok 4000+. Slovo dalo slovo a nadišiel čas zúčastniť sa 10-dňového pobytu na exotikou zaváňujúcom mieste v africkom Maroku. Čaká nás 6-dňový pobyt v horách Vysokého Atlasu a nazretie k okraju Sahary. 30/04/19 Roman Matkovčík Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistkou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy
Lezenie Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Je ešte len koniec marca, ale dobrá predpoveď napovedá zotrvanie teplého počasie aj počas najbližšieho víkendu. Rozhodli sme sa preto, že slnečnú sobotu využijeme na dlhšie odkladaný prechod hrebeňa, ktorý začína od Východnej Slavkovskej veže a smeruje na Slavkovský štít. Ide o pomerne známy Vareškový hrebeň, oddeľujúci Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky. včera Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Králický Sněžník (pohorie a vrchol) plus okolie 16/10/18 10:00 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Česká republika - Morava: Králický Snežník

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1424 m n. m. – Králický Snežník

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 09.07.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 50.17903 ° SŠ
      dĺžka: 16.89629 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 50.17903 ° SŠ
      dĺžka: 16.89629 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata Návrší, prameň Moravy, Schronisko na Śnieżniku

  • Doprava
    • Stříbrnice (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.5 (0.15)