Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Náučný chodník Fraňa Madvu

Myslel som si, že Nitrické vrchy, konkrétne neprehliadnuteľný masív Rokoša, poznám celkom dobre. Veď som sem chodieval s rodičmi od útleho veku. Tento vrch som mal stále na očiach, keď sme sa kúpavali v nádrži Nitrianske Rudno. No na sklonku tohtoročnej jari som objavil niečo nové a úchvatné, čo miestni obyvatelia určite poznajú už dlhšie - Náučný chodník Fraňa Madvu.

Vzdialenosť
12,1 km
Prevýšenie
+583 m stúpanie, -607 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 20.06.2007
Pohoria
Nitrické vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 901 m n. m.
  • Najnižší bod: 294 m n. m.
Voda
studničky na začiatku doliny Rokošná a pod jaskyňou Brložná
Doprava
bus Prievidza – Nitrianske Rudno
SHOCart mapy
Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice, č. 119, 1:50.000, VKÚ Harmanec , 4. vydanie 2005, 2. Vtáčnik – Horná Nitra, č. 131, 1:50.000, VKÚ Harmanec , 4. vydanie 2003

Trasa

Nitranske Rudno (318 m) – Horné Pažite (502 m) 0.55 h - Pinkovie Viechy (822 m) 2.35 h – Mankova dolina (375 m) 3.45 h – Nitrianske Sučany (294 m) 4.05 h

Všeobecná charakteristika

Podľa turistického kalendára CK Rokošport existuje vyznačený chodník od roku 1997. Na starších vydaniach máp z produkcie VKÚ Harmanec z 90. rokov sa preto prirodzene nenachádza a to bol dôvod, prečo som ho objavil až pri študovaní 4. vydania mapy Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice č. 119 z roku 2005. Tam je však zaznačená len jeho prvá polovica, druhú treba hľadať na mape Vtáčnika č. 131. Hoci ide o náučný chodník, zatiaľ na ňom nenájdete ani jednu výkladovú tabuľu. To sa má však zmeniť toto leto, keď osadenie siedmich tabúľ pripravuje miestny turistický klub Rokoš. Čas prechodu celej 12,1 km dlhej trasy vychádza podľa smerovníkov približne na 4 hodiny, ale treba počítať minimálne s hodinou navyše. Ide totiž o náročnú túru, ktorá z oboch strán prekonáva výškový rozdiel viac ako 600 metrov. Odporúčam ju začať z Nitrianskeho Rudna, pretože úsek po jaskyňu Brložná sa mi zdá viac krajinársky zaujímavý. Na svoje si prídu aj obdivovatelia drobných živočíchov, od motýľov cez fúzače po roháča.

Na začiatku tiesňava

Na túru som sa vydal s mamou. Vyrazili sme zo Šútoviec, kde sme boli na krátkej dovolenke, autobusom z Prievidze do N. Rudna s odchodom o 6.34 h. Vystúpili sme na konečnej pri miestnej základnej škole. Náučný chodník však začína už skôr. Oplatí sa kúsok vrátiť, pretože pri kostole sa nachádza pamätník Františka Madvu, ktorý odhalili 15. júna 1925 pri príležitosti osláv 100. výročia jeho inštalácie na rudniansku faru. Na pamätnej tabuli je nápis: „Na pamäť Františka Madvu, ktorý ako r.k.kňaz a Slovák účinkoval v rokoch 1822–50 na rudnianskej fare ako divotvorný lekár preslávil meno svoje a svojho národa slovenského doma i v ďalekej cudzine.“ Po asfaltke sa dostaneme za obec, kde sa otvorí pohľad na masív Rokoša a ďalšie kopce. Hneď pred sebou máme po ľavej strane bralá Predného Rokoša (811 m), ktoré chodník obchádza. Po pravej strane sa týči Košútova skala (840,5 m) a pred ňou sa črtajú Biele skaly.

Popri kameňolome, kde sa ešte ťaží, sa dostaneme do doliny Rokošná, ktorá je naozaj rozkošná. Je zovretá medzi Predný Rokoš a Biele skaly a na svojom začiatku má charakter tiesňavy. Kým sa Rokošná dvakrát zúži, je cesta rozrytá traktormi, ale od senníka sa začína pravá romantika. Mierne stúpajúc popri potôčiku Rokoška môžeme obdivovať po oboch stranách mohutné teplomilné bukové, borovicové a dubové porasty. Prejdeme popri tabuli, ktorá nás upozorňuje, že vstupujeme do Národnej prírodnej rezervácie Rokoš, kde platí najvyšší, piaty stupeň ochrany. Táto oblasť je významná aj z hydrogeologického hľadiska, čo dokazujú viaceré zdroje pitnej vody v 1. stupni ochrany. Na jednom mieste je dolina taká úzka, že potôčik tečie priamo po ceste. Ak sa chcete občerstviť, máte na dlhší čas poslednú možnosť, ktorú ponúka pekne upravená studnička. V tejto časti túry ma zaujali ešte dve veci: gumená hadica, ktorá vedie po dne potôčika smerom k N. Rudnu a vyvieračka (asi ich bude viac), ktorá sa ohlási počuteľným bublaním. Jednoducho úžasné!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stupák na Plevňu

Po necelej hodine sme prišli na lúčku Horné pažite, kde stojí turistický smerovník. Značka zabočí doľava a po minutí lesníckej chatky začne prudko stúpať. Po chvíli sa ostro stočí doprava a na dlhšom úseku ide po vrstevnici. Výhľady sú veľmi obmedzené, na Biele skaly a Košútovu skalu. Ja som však obdivoval nádherné teplomilné zmiešané lesy, ktoré nadobúdali až charakter pralesa a úplne pokryli príkre svahy. Zaujímavé bolo aj pomerne veľké množstvo húb. Chodník sa potom opäť začne driapať do výšky. Rázsochu medzi Predným Rokošom a Plevňou zdoláva strmými serpentínami, ktoré sa striedajú s krátkymi rovnými úsekmi. Po ceste si je možné všimnúť na stromoch namaľované dva, resp. jeden červený pás, ktoré označujú hranice NPR Rokoš. Takto sme sa dostali až na Plevňu, najvyšší bod túry, kde sa nachádza tabuľa so štátnym znakom a malá lúčka so skalami. A čuduj sa svete – priamo na vrchole rástla rodinka hríbov!

Oddychovka na Pinkovie Viechy

Nasledoval krátky piknik a kochanie sa skalnými útvarmi na Plevni. Zostupom z tohto vrchu sa začala druhá fáza túry, ktorá mala oddychovejší charakter, keďže sme sa prehupli na druhú stranu hrebeňa vedúceho z Malého Rokoša a ďalšia zastávka - Pinkovie Viechy – bola o 80 výškových metrov nižšie. Hneď na začiatku však musím upozorniť, že na tomto úseku je v dôsledku popadaných stromov niekoľko miest so sťaženou orientáciou, preto odporúčam sledovať značku aj v protismere, najmä tým, ktorí túru absolvujú prvýkrát ako my. Vyvrátené mohutné stromy tiež miestami preveria kondičku, keďže križujú chodník na strmých svahoch a ich preliezanie či obchádzanie je naozaj náročné. V minulosti ich síce prepílili, ale medzitým spadli ďalšie. Samotný chodník vedie z Plevne najprv na nádhernú lúku, kde chodí podľa pováľanej trávy oddychovať lesná zver a je z nej výhľad na časť Hornonitrianskej kotliny a Vtáčnik. Značka sa potom stáča doprava a vnára sa do bukového lesa, pričom strmým svahom Malého Rokoša prechádza takmer po vrstevnici. Spomínaný nenarušený les je pozoruhodný, znalci ocenia možnosť sledovať jeho rôzne vývojové štádiá.

Pinkovie Viechy a jaskyňa Brložná

Lesom sme prišli až do sedla Pinkovie Viechy pod Malým Rokošom. Sedlom prechádza modrá značka z Diviackej Novej Vsi na Rokoš. Ak ešte máte dostatok síl, do sedla pod Rokošom je to 35 minút a na samotný Rokoš (ďalej po červenej) 50 minút. Vďaka prieseku je z Pinkovych Viech obmedzený výhľad na Rudniansku Kotlinu. V sedle je útulne a tak sme si tam urobili ďalšiu zastávku. Po nej sme sa vydali k predposlednej zastávke náučného chodníka, ktorou je puklinová jaskyňa Brložná. Opäť pozor na orientáciu. Zo sedla Pinkovie Viechy pokračujeme kúsok spolu s modrou značkou, ktorá o chvíľu odbočí doľava. Náučný chodník smeruje doprava a začína strmo zostupovať k Brložnej skale. Pri obdivovaní skalných útvarov sa treba dívať aj pod nohy, pretože veľmi ľahko môže dôjsť k pošmyknutiu a pádu. Turistické palice alebo aspoň papeky sa ako pomôcka veľmi hodia.

K Brložnej skale vedie krátka vyznačená odbočka. Z vrcholu skaly je obmedzený výhľad na Nitrianske Sučany. Následný zostup k jaskyni Brložná (na starších mapách nie je zaznačená) je síce krátky, ale dosť strmý. Zabezpečený je reťazami (sučianska ferrata) a vyžaduje si opatrnosť. Po zvládnutí tohto adrenalínového úseku sme však stáli s nemým úžasom pred obrovskou skalou, v ktorej ako obrovská jazva civela 40-metrová jaskyňa Brložná, v minulosti viackrát osídlená. Tiežturisti skaly síce počmárali, ale to jej neuberá na kráse. Má tvar krížnej pukliny a je do nej možné vojsť. Kto sa chce dostať ďalej, musí počítať s tým, že ho čaká plazenie. V zadnej často sa nachádza hrubý stalagnát, teda útvar rastúci zhora i zdola a uprostred spojený. Nám však stačil pohľad z miesta, kde sa dalo stáť.

Do Nitrianskych Sučian

Plní dojmov z jaskyne sme sa vydali na poslednú časť túry – zostup do Nitrianskych Sučian. Pod nami sa otvoril veľmi strmý svah s popadanými stromami a značky nikde. Po chvíli sme však v hĺbke zbadali prístrešok a lavičky. Bola to studnička Ahoj, ktorá údajne nikdy nevysychá. Dostali sme sa k nej skôr lezúc po štyroch, ako idúc po nohách. Aj tento úsek si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Z opačnej strany je to skôr „horolezecký výstup“. Studnička poskytuje výdatné osvieženie a poteší aj touto básničkou vyrytou do dreva: „Sučianska studnička tečie si v pokoji, nožičky ovlaží, smädného napojí“. Je to pravda. Od studničky začal už pomerne monotónny zostup do dediny. Po Hrabove lúky (senník) sme išli takmer po rovine, no až po začiatok obce chodník neustále klesal. V Nitrianskych Sučanoch sa je možné občerstviť v horskom bufete a samozrejme netreba zabudnúť navštíviť hrob Fraňa Madvu, ktorý sa nachádza uprostred cintorína za kostolom, pozoruhodným opevnením so strieľňami. Z N. Sučian sme sa autobusmi cez neďaleký Majer a N. Rudno vrátili späť do Šútoviec. Spoje premávajú aj do Novák, Prievidze a Bánoviec nad Bebravou.

Kto bol Fraňo Madva

O tomto človeku, po ktorom je pomenovaný náučný chodník, som nikdy predtým nepočul. Narodil sa 14. septembra 1786 v Skalici. Po vyštudovaní katolíckej teológie v Nitre pôsobil na viacerých miestach Považia: v Trenčíne, Predmieri, Trenčianskej Teplej a v Nemšovej. Už v rodnom meste sa zaujímal o liečivé účinky rastlín a spolu s mníchom Anastáziom pripravoval z nich lieky v kláštornej lekárni. Tejto svojej záľube sa potom venoval a zdokonaľoval vo všetkých ďalších pôsobiskách. Posledným miestom jeho kňazského účinkovania bolo Nitrianske Rudno. Tu získal chýr uvedomelého slovenského vlastenca, ľudomila, znamenitého botanika a bylinkára. Získal uznanie aj od samotného šéfa Uhorskej lekárskej komory, dr. L. Arányiho. Poznali ho v celej strednej, južnej a východnej Európe. Po odchode do dôchodku v roku 1850 žil v Nitrianskych Sučanoch, kde zomrel 20. augusta 1852. Jeho meno v súčasnosti nesie obchodná akadémia v Prievidzi.

Linky

František Madva – Divotvorný lekár


Fotogaléria k článku

Najnovšie