3. deň

Chata pod Borišovom – Chyžky (Kýšky) – Suchý vrch (1549 m) – Ostredok (1592 m) – sedlo pod Štrochmi – Drobkov – Veterné – Kráľova studňa (1365 m) – koliba nad Kráľovou studňou (1380 m)

Po raňajkách sme sa rozlúčili s našimi českými parťákmi a zvolili sme smer Suchý vrch. Neskôr sme ľutovali, že sme si mohli vymeniť kontakty, lebo je vzácne v dnešnej dobe stretnúť takých pohodových ľudí. V diaľke sme videli Borišov s chatkou. Pod Suchým vrchom sa pásli ovečky a bača so psíkom na ne dohliadali.

Ocitli sme sa na najvyššom vrchu Veľkej Fatry - na Ostredku, z vrcholu ktorého sa nám naskytli výhľady na Borišov, Tlstú a Ostrú. Pospali sme si na karimatke a posilnili sme sa vločkami so sušeným ovocím. Po krátkom oddychu sme pomaly zostupovali na Drobkov. Neustále sa nám ukazovali výhľady na Borišov. Prechádzali sme cez veľkú pŕhľavu, ihličnatým lesom vedľa rezervácie Biela skala, s pekným pralesným zvyškom. Strmým zostupom sme sa dostali na Drobkov.

Najťažším úsekom bol prechod od Veterného po Kráľovu studňu. S ťažkým batohom sme skoro dve hodiny stúpali hore popri peknej lopúchovej dolinke nekonečným výstupom až na hrebeň. Pokračovali sme po lúke a pred nami sa nám v plnej svojej kráse ukázala Kráľova skala. Kráľova skala - výrazné bralo, kde sa neďaleko nachádza výdatný prameň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Silný prameň Kráľova studňa (1365 m) a nad ním sa týči bralo Kráľova skala (1377 m), rozsiahla lúčna planina Kráľovej studne zdobenou malebnou Kráľovou skalou. Nabrali sme si vodu z Kráľovej studne. Kochali sme sa pohľadom na bizarný skalný hrebienok utopený v tajomných hustých lesoch. Jedna zo skál bola úplne oddelená od ostatných, nazývaná Ťava. Po úspešnom nájdení útulne, ktorá sa nachádza pod smrekovou horou sme otvorili dvierka a vnútri sa nachádzali prične. Koliba sa nachádza v nadmorskej výške 1380 m a zariadenie tvorí asi 2,5 metra priční pozdĺž stien. V strede je ohnisko, nad ním otvor slúžiac ako dymovod.

Spacáky, ktoré boli našimi perinami, sme si prichystali na spanie. Pred útulňou sme si sadli na starý peň a pripravili sme si večeru, ktorá pozostávala z tuniaka v paradajkovej omáčke, chlebík a čerešničkou na torte boli olivy. Spomenula som si na citát z knihy Karpatské hry od Miloslava Nevrlého „Když chleba chutná jako dort.“ A voda jako víno – to jsou pravé chvíle!“ Od Kráľovej studne prichádzali jalovice, ktoré zaháňali tri veľké vlčiaky.

Vychutnávali sme si pohľady na masív Krížnej, ktorú podvečerné lúče osvetľovali do žiarivých farieb, Kremnické vrchy s divokou Flochovou. Pomaly sa začalo stmievať a so západom slnka začala klesať teplota. Zahriali sme sa behom okolo útulne. Noc sa pomaly zahaľovala do čiernej tmy a pociťovali sme chlad. Naobliekala som sa do všetkého, čo som mala a zabalila som sa do spacáku ako do ulity.

Už sme pomaly zaspávali, keď sme začuli klopanie na dvere, boli to poľskí turisti, ktorí prišli z Krížnej. Porozprávali sme sa s nimi a uložili sme sa na spánok. Pozorovala som žiariace hviezdy na oblohe z otvoreného komína, mrazivý vzduch prúdil priamo na mňa, nohy aj ruky som mala ľadové. Spala som na boku celá dolámaná. Prične mali asi 0,5 m šírku, a tak som musela dávať pozor pri obracaní sa z boka na bok, aby som sa neocitla na zemi. V noci som sa zobudila ako na mňa cez komín prúdil studený vzduch, triasla som sa od zimy ako osika.

4. deň

Sedlo pod Smrekovom – Smrekov (1441 m) – sedlo Priezory – spoj Rakytovských dolín – Juriášova dolina, ústie – Blatnická dolina – Blatnica – Blatnický hrad – Gaderská osada

Slnečné lúče osvetľovali Kráľovu skalu, ku ktorej sme sa prešli. Nabrali sme si priezračnú vodu a ovlažili sa ranným kúpeľom. Videli sme prichádzajúce jalovice od salaša. Rozlúčili sme sa s Poliakmi a pomaly prechádzali okolo salaša Smrekovica, pekným lesom až na kopec Smrekov. Naskytli sa nám prekrásne pohľady na pravú fatranskú divočinu, ktorú sme mali priamo pod nohami. Nachádza sa tu jeden z najväčších slovenských pralesov Padva. Oblasť je plná bizarných skál a skalných hrebienkov utopených v tajomných pralesoch. Kochali sme sa pohľadom na kopce Tlstá a Ostrá sťaby veľkofatranské dvojičky.

Minuli sme okraj tajomného pralesa Padva. Bolo tu veľa vlhkosti, množstvo machov, lišajníkov a lopúchov. Pokračovali sme rezerváciou Veľká Skalná a prudko sme klesali dlhým úsekom do Blatnickej doliny. Potôčik tiekol po bývalej lesnej ceste a zlieval sa s ďalšími dvomi potokmi.

Slnečné lúče pridávali na intenzite a na nás pomaly doľahla únava a vyčerpanosť. Posilnili sme sa chlebom s tresčou pečeňou a rozhodli sme sa, že naše putovanie prírodou ukončíme v osade Gader. Mali sme v pláne vystúpiť na Drieňok, ale už sme nemali dostatok síl. Boli sme unavení a vyčerpaní. Našu dovolenku sme ukončili peknou Blatnickou dolinou so zurčiacim potokom ozdobeným lopúchmi. Blatnická dolina je hlboko zarezanou krasovou dolinou a je lemovaná vápencovými a dolomitovými útvarmi. Patrí medzi najvodnatejšie doliny vo Veľkej Fatre.

Kráčali sme ako mátohy, vysilení a z posledných síl sme prišli do osady Gader, kde našťastie mali voľnú chatku. Sprcha a dobré jedlo nám dodali energiu, a tak sme nenáročným chodníkom vybehli na Blatnický hrad. Z vyhliadky boli výhľady na Tlstú. Večer sme si pochutili na zmrzlinovom pohári, sedeli pred chatkou a mesiac nás osvetľoval. Príjemne unavení sme zaspali v chalúpke, ktorá bola pre nás za posledné dni priam luxusnou spálňou. Nádherná dovolenka vo fatranskej divočine. Dúfam, že naozaj krásny kúsok slovenskej prírody zostane miestom nepoškvrneným pre budúce generácie.

Prvú časť prechodu Veľkou Fatrou si môžete prečítať v článku Prechod malebnou Veľkou Fatrou.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek