Túra

Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka

08.10.18
Hoci pohoria Javorie a Krupinská planina nie sú národný park, nemôžete sa tu túlať len tak hala-bala. Veľkú časť oboch území totiž zaberá Vojenský výcvikový priestor Lešť, no a vojakom neradno prísť pred mušku! Turistických značiek v okolí VVP nie je veľa a aj tie, čo sú, končia ďaleko od jeho hranice, a z tohto dôvodu sem veľa turistov nechodí. Vlani sme sa prešli severnou hranicou VVP a vystúpili na najvyšší vrch Javoria, no a teraz sa chceme prejsť po jeho východnej hranici.

Trasa

Horný Tisovník, Lazy – lúka pod Sokolovým bralom – Chlm – Brezie – Malá Bralička – Bralo – Horný Tisovník

Bonus – ľudové náhrobníky

Väčšina z nás si tento VVP spája s pobytom sovietskych okupačných vojsk. Ale tento vojenský priestor vznikol už v roku 1923 ako Vojenský výcvikový tábor Oremov Laz. Výcvikový priestor sa stále rozširoval a okrem iného mu padla za obeť aj dedina ležiaca pod Bralom – Turie Pole, ktorá bola v roku 1951 vysťahovaná.

Postupne tu cvičili vojaci I. ČSR, nemeckí vojaci počas II. sv. vojny, slovenskí partizáni cez SNP, vojaci Československej socialistickej republiky, sovietske okupačné vojská, vojaci Slovenskej armády a v poslednom čase aj americkí vojaci pod hlavičkou NATO.

Mňa nezaujíma vojenská technika, vojenské objekty ani strelnice, ale pekné skalné útvary, ktoré sa tam nachádzajú, by som si pozrela rada aspoň z diaľky. Nevedeli sme však, do čoho ideme, pretože o tejto časti pohoria je veľmi málo informácií, tak sme tento raz kamarátov nepozvali a išli sme vo dvojici s manželom. Vystúpili sme z autobusu ešte pred obcou Horný Tisovník, na zastávke Horný Tisovník, Lazy.

Zastávka sa síce volá Lazy, ale po lazoch tu veľa stôp niet. Chalupy sú väčšinou prestavané na moderné paláce a na pozemkoch, kde sa kedysi ťažko dopestovávali nejaké plodiny, stoja tiež vily. Až pod lesom sme išli okolo jednej pôvodnej samoty. Keď sme vstúpili do lesa, prekvapilo nás celkom pekné kamenné more, zrejme popadané zo Sokolovej skaly, ktorá však už leží za hranicou VVP. Manžel mal veľkú chuť ísť až ku skale, ale ja som bojko, nechcem mať opletačky s vojakmi a už vôbec si nechcem dať odstreliť zo zadku.

Prišli sme na veľkú smlzovú lúku a odtiaľto sme už na skalu dovideli. Ľubka to tam opäť ťahalo, a tak som mu povedala, že nech ide a ja ho počkám na lúke. No nechcel ma nechať samu v zemi nikoho, tak sme išli spolu ďalej.

Starou lesnou cestou sa nám išlo veľmi pohodovo. Obišli sme vrchol Chlmu a prišli na Brezie. Brezie je pekná horská lúka so starými stromami a výhľadmi do VVP. Aspoň z diaľky sme si mohli pozrieť zaujímavú Šamilovu skalu a ešte stále rozpoznateľné terasovité políčka zaniknutej dediny Turie Pole.

Vetrík príjemne povieval a v tieni starého stromu sa dobre oddychovalo a pila káva. Trochu smutne som dumala o tom, aký asi bol ďalší osud ľudí, ktorí museli opustiť svoj domov.

Museli sme však ísť ďalej. Zdalo sa, že hrebeň je zarastený, a tak sme ho podchádzali vpravo. Chyba! Dostali sme sa do nepriechodnej húštiny, a tak sme rýchlo vycúvali a vrátili sa na hrebeň. Asi 10 – 20 metrov sme bojovali s trnkovými kriačinami, ale potom sme opäť boli na peknom vyhliadkovom chodníku a chvíľu lesom, chvíľu čistinami sme sa blížili k Malej Braličke.

Cestou nás stále sprevádzali valy z navŕšených kameňov. Pod Malou Braličkou ich bolo veľa aj v lese. Ako keby tam niekedy boli polia oddelené kamennými múrikmi. Dúfala som, že keď prídeme do Horného Tisovníka, budú v krčme nejakí domorodci, s ktorými dáme reč o tejto zaujímavosti.

No, ale to sme už prišli k Malej Braličke, ktorá nás milo prekvapila. Hrebeň prechádza cez jej vrcholové skalnaté zuby, ktoré sú skoro na úrovni vrcholkov stromov, takže sme si užili aj výhľady. Hneď nás zaujímalo, aké sú asi vysoké steny pod týmito zubami, a tak sme zišli dole – jeden sprava, druhý zľava a stretli sme sa na malom kamennom mori pod peknými vysokými vežami. Čarovné miesto!

No keď je Malá Bralička taká pekná, aké asi bude veľké Bralo?

Plní očakávania sme kráčali stále pekným chodníkom k nášmu hlavnému cieľu. Chodníkom sme sa dostali pod stenu Brala, ktorú tvoria mohutné andezitové stĺpy, vyvrásnené do šikmej polohy. Suťoviskom sme prechádzali popod skaly, obdivovali stĺpy, veže a aj jedno malé skalné okienko. Potom sme sa okrajom vyšplhali na vrcholovú plošinu. Tá tiež milo prekvapila. Povrch mierne skloneného skalnatého hrebienka pokrývali ploché andezitové platne a na jeho okraji andezitové zuby, mierne zdvihnuté šikmo hore. Pripomínalo mi to kremencové hôrky v Tribeči, ktoré mám tak rada. Tu sme sa naobedovali, hľadeli na kus Javoria, Ostrôžok, Podpoľania, a na turistom neprístupné miesta vo VVP. Zrak sme upierali hlavne na peknú Šamilovu skalu, za ňou tajomné Bralie s cvičnou ferratou a na obzore nám už známe Javorie. Vôbec sa mi nechcelo pohnúť z tohto pekného miesta, no keď už čas pokročil, pobrali sme sa ďalej.

Skalnatý hrebienok pokračoval ďalej a pozvoľna prešiel do úzkeho chodníčka, zovretého z oboch strán mohutnými balvanmi. Ním sme zišli do sedla a z neho chvíľu lesom na dobrú lesnú cestu, ktorá nás priviedla do Horného Tisovníka.

Cesta lesom bola príjemná, ale na lúkach a v dedine už bola nechutná horúčava. Vybrali sme sa ku kostolu, za ktorým mal byť starý cintorín s ľudovými náhrobníkmi. Strmý výstup ku kostolu v popoludňajšej horúčave mi dal celkom zabrať, a keď sme zistili, že cintorín je o kus ďalej, rozhodla som sa, že idem hľadať radšej krčmu.

Zišli sme na ulicu a na križovatke sme natrafili na upútavku na ľudové náhrobníky. To mi už nedalo, veď kedy sa sem opäť zatúlame, a tak som sa spýtala domácich vo dvore, že ako je to ďaleko. Vraj, len 5 minút. No bolo to trošku viac, ale neoľutovala som to! Tie ľudové náhrobníky stoja za pozretie, vzdialene evokujú pohanské časy starých Slovanov.

Aj som sa zasmiala, aj zamyslela, aj posmutnela a pri detských pomníčkoch sa aj slzička tlačila. Slová nestačia, tie pomníčky treba vidieť. Je to vzácna pamiatka na ľudovú umeleckú tvorbu našich predkov a myslím, že sa o nej veľmi málo vie.
www.biospotrebitel.sk/clanok/2042-novohradske-ludove-nahrobniky.html
www.alac.estranky.sk/clanky/prezentacia-ludovych-nahrobnikov-novohradu.html

Vrátili sme sa do centra obce a hľadali krčmu. Nemajú!!! Aspoň obchod bol otvorený a dvomi plechovicami piva sme zahasili smäd. Za pokladňou sedelo mladé dievča, takže som sa ani nemala koho spýtať, čo sú to za kamenné valy, ktoré nás sprevádzali prakticky celou trasou po hrebeni. Nevie niekto z vás?

Čo však viem určite, že sem sa ešte vrátim a privedieme aj kamarátov. Celá trasa je veľmi pekná, až na pár zarastenejších miest a ani raz sme nemuseli prekročiť hranicu VVP.

Fórum 7 príspevkov
Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka 13/10/18 19:42 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kalinovo – Bôrček – Breznička Mala to byť čisto botanická akcia! Chcela som nafotiť korunkovku strakatú a krivec najmenší. Cestou od jednej lokality k druhej sme však prešli krajinou, ktorá je síce turistom neznáma, ale určite nie nezaujímavá. Radi sa túlame menej známymi lokalitami a vždy tam dačo objavíme. Zaujímavé bývajú aj reakcie miestnych ľudí, s ktorými sa občas dáme do reči. Najskôr sa veľmi prekvapia, keď zbadajú turistov, potom sa pýtajú odkiaľ sme, no a keď počujú Zvolen, prekvapia sa ešte viac. Ich reakcia je väčšinou v duchu: „Veď nie tu, ale tam máte hory!“ Ale sú doslova hrdí, keď pochválime ich kraj, aj keď občas, akoby tomu ani neverili. 20/05/19 Danka Tomášiková Juhoslovenská kotlina
Túra Kremencové skalky nad Nitrou a Haranč Pred rokom som bola fotiť v Zoborských vrchoch malý nežný posol jari – krivec český. Vtedy sme si popozerali kremencové skaly medzi Nitrou a Zoborom. Veľmi sa nám zapáčili, a tak sme sa to rozhodli zopakovať. Neradi sa však opakujeme, tak sme si trasu predĺžili a hlavne pozmenili. 29/04/19 Danka Tomášiková Tribeč
Túra Stredoveké bane Slosberg a Rabenstein Mám rada, keď má turistika aj pridanú hodnotu. Či už je to botanická (pekný kvet), kultúrna (pamiatka), prírodná (vodopád, skala) či technická (most, lesná železnička). Medzi pridané hodnoty určite patria aj stredoveké banské diela. Žijeme v kraji poznačenom stredovekou banskou činnosťou. Pri túrach sa často stretávame s pamiatkami na ťažbu. Na rôzne pingy, haldy, štôlne, šachty často natrafíme aj priamo v teréne. Vojsť do podzemia, ktoré vydolovali naši predkovia len kladivkom a želiezkom, je poriadne adrenalínový, no nezabudnuteľný zážitok. Zvlášť Štiavnické vrchy ukrývajú zaujímavé pamiatky. Múzeá a verejnosti sprístupnené šachty máme skoro všetky prejdené a lákajú nás aj nesprístupnené diela. 20/04/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Malá Studená dolina s deťmi Ďalší, v poradí piaty diel zo seriálu Tatranské doliny s deťmi nás privádza do Malej Studenej doliny, v ktorej sa nachádza hneď dvojica chát. Zamkovského chata na jej začiatku a Téryho chata v jej hornej časti, vďaka čomu ide o jednu z najnavštevovanejších tatranských dolín. Na letný turistický výlet sme sa vybrali s ďalšou rodinkou, spolu štyri decká, čo znamenalo, že túra si žila svojím životom a jej opis by bol viac o deťoch ako o doline. Preto robím výnimku a dolinu si obieham ešte raz, tentokrát sólo a v jesennom období. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Pača – Úhorná – Hekerová – Smolník Horské poľany a Volovské vrchy, to je taký trocha oxymoron, keďže v tomto pohorí vo veľkej miere prevládajú lesy. Aj keď notoricky známou je Kojšovská hoľa, dá sa tu nájsť ešte jedna horská lúka, ktorá je možno ešte krajšia ako slávnejšia hoľa. včera Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. 15/06/19 Vladimír Popluhár Súľovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka 13/10/18 19:42 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Krupinská planina (hranica vojenského výcvikového priestoru Lešť)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 431 m

    • klesanie: 488 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 23.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.434 ° SŠ
      dĺžka: 19.348 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • minerálny prameň Kostolné, Hornotisovnícky medokýš

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Horný Tisovník (bus, parkovanie pri potravinách v centre)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.75 (0.2)