Túra

Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka

08.10.18
Hoci pohoria Javorie a Krupinská planina nie sú národný park, nemôžete sa tu túlať len tak hala-bala. Veľkú časť oboch území totiž zaberá Vojenský výcvikový priestor Lešť, no a vojakom neradno prísť pred mušku! Turistických značiek v okolí VVP nie je veľa a aj tie, čo sú, končia ďaleko od jeho hranice, a z tohto dôvodu sem veľa turistov nechodí. Vlani sme sa prešli severnou hranicou VVP a vystúpili na najvyšší vrch Javoria, no a teraz sa chceme prejsť po jeho východnej hranici.

Trasa

Horný Tisovník, Lazy – lúka pod Sokolovým bralom – Chlm – Brezie – Malá Bralička – Bralo – Horný Tisovník

Bonus – ľudové náhrobníky

Väčšina z nás si tento VVP spája s pobytom sovietskych okupačných vojsk. Ale tento vojenský priestor vznikol už v roku 1923 ako Vojenský výcvikový tábor Oremov Laz. Výcvikový priestor sa stále rozširoval a okrem iného mu padla za obeť aj dedina ležiaca pod Bralom – Turie Pole, ktorá bola v roku 1951 vysťahovaná.

Postupne tu cvičili vojaci I. ČSR, nemeckí vojaci počas II. sv. vojny, slovenskí partizáni cez SNP, vojaci Československej socialistickej republiky, sovietske okupačné vojská, vojaci Slovenskej armády a v poslednom čase aj americkí vojaci pod hlavičkou NATO.

Mňa nezaujíma vojenská technika, vojenské objekty ani strelnice, ale pekné skalné útvary, ktoré sa tam nachádzajú, by som si pozrela rada aspoň z diaľky. Nevedeli sme však, do čoho ideme, pretože o tejto časti pohoria je veľmi málo informácií, tak sme tento raz kamarátov nepozvali a išli sme vo dvojici s manželom. Vystúpili sme z autobusu ešte pred obcou Horný Tisovník, na zastávke Horný Tisovník, Lazy.

Zastávka sa síce volá Lazy, ale po lazoch tu veľa stôp niet. Chalupy sú väčšinou prestavané na moderné paláce a na pozemkoch, kde sa kedysi ťažko dopestovávali nejaké plodiny, stoja tiež vily. Až pod lesom sme išli okolo jednej pôvodnej samoty. Keď sme vstúpili do lesa, prekvapilo nás celkom pekné kamenné more, zrejme popadané zo Sokolovej skaly, ktorá však už leží za hranicou VVP. Manžel mal veľkú chuť ísť až ku skale, ale ja som bojko, nechcem mať opletačky s vojakmi a už vôbec si nechcem dať odstreliť zo zadku.

Prišli sme na veľkú smlzovú lúku a odtiaľto sme už na skalu dovideli. Ľubka to tam opäť ťahalo, a tak som mu povedala, že nech ide a ja ho počkám na lúke. No nechcel ma nechať samu v zemi nikoho, tak sme išli spolu ďalej.

Starou lesnou cestou sa nám išlo veľmi pohodovo. Obišli sme vrchol Chlmu a prišli na Brezie. Brezie je pekná horská lúka so starými stromami a výhľadmi do VVP. Aspoň z diaľky sme si mohli pozrieť zaujímavú Šamilovu skalu a ešte stále rozpoznateľné terasovité políčka zaniknutej dediny Turie Pole.

Vetrík príjemne povieval a v tieni starého stromu sa dobre oddychovalo a pila káva. Trochu smutne som dumala o tom, aký asi bol ďalší osud ľudí, ktorí museli opustiť svoj domov.

Museli sme však ísť ďalej. Zdalo sa, že hrebeň je zarastený, a tak sme ho podchádzali vpravo. Chyba! Dostali sme sa do nepriechodnej húštiny, a tak sme rýchlo vycúvali a vrátili sa na hrebeň. Asi 10 – 20 metrov sme bojovali s trnkovými kriačinami, ale potom sme opäť boli na peknom vyhliadkovom chodníku a chvíľu lesom, chvíľu čistinami sme sa blížili k Malej Braličke.

Cestou nás stále sprevádzali valy z navŕšených kameňov. Pod Malou Braličkou ich bolo veľa aj v lese. Ako keby tam niekedy boli polia oddelené kamennými múrikmi. Dúfala som, že keď prídeme do Horného Tisovníka, budú v krčme nejakí domorodci, s ktorými dáme reč o tejto zaujímavosti.

No, ale to sme už prišli k Malej Braličke, ktorá nás milo prekvapila. Hrebeň prechádza cez jej vrcholové skalnaté zuby, ktoré sú skoro na úrovni vrcholkov stromov, takže sme si užili aj výhľady. Hneď nás zaujímalo, aké sú asi vysoké steny pod týmito zubami, a tak sme zišli dole – jeden sprava, druhý zľava a stretli sme sa na malom kamennom mori pod peknými vysokými vežami. Čarovné miesto!

No keď je Malá Bralička taká pekná, aké asi bude veľké Bralo?

Plní očakávania sme kráčali stále pekným chodníkom k nášmu hlavnému cieľu. Chodníkom sme sa dostali pod stenu Brala, ktorú tvoria mohutné andezitové stĺpy, vyvrásnené do šikmej polohy. Suťoviskom sme prechádzali popod skaly, obdivovali stĺpy, veže a aj jedno malé skalné okienko. Potom sme sa okrajom vyšplhali na vrcholovú plošinu. Tá tiež milo prekvapila. Povrch mierne skloneného skalnatého hrebienka pokrývali ploché andezitové platne a na jeho okraji andezitové zuby, mierne zdvihnuté šikmo hore. Pripomínalo mi to kremencové hôrky v Tribeči, ktoré mám tak rada. Tu sme sa naobedovali, hľadeli na kus Javoria, Ostrôžok, Podpoľania, a na turistom neprístupné miesta vo VVP. Zrak sme upierali hlavne na peknú Šamilovu skalu, za ňou tajomné Bralie s cvičnou ferratou a na obzore nám už známe Javorie. Vôbec sa mi nechcelo pohnúť z tohto pekného miesta, no keď už čas pokročil, pobrali sme sa ďalej.

Skalnatý hrebienok pokračoval ďalej a pozvoľna prešiel do úzkeho chodníčka, zovretého z oboch strán mohutnými balvanmi. Ním sme zišli do sedla a z neho chvíľu lesom na dobrú lesnú cestu, ktorá nás priviedla do Horného Tisovníka.

Cesta lesom bola príjemná, ale na lúkach a v dedine už bola nechutná horúčava. Vybrali sme sa ku kostolu, za ktorým mal byť starý cintorín s ľudovými náhrobníkmi. Strmý výstup ku kostolu v popoludňajšej horúčave mi dal celkom zabrať, a keď sme zistili, že cintorín je o kus ďalej, rozhodla som sa, že idem hľadať radšej krčmu.

Zišli sme na ulicu a na križovatke sme natrafili na upútavku na ľudové náhrobníky. To mi už nedalo, veď kedy sa sem opäť zatúlame, a tak som sa spýtala domácich vo dvore, že ako je to ďaleko. Vraj, len 5 minút. No bolo to trošku viac, ale neoľutovala som to! Tie ľudové náhrobníky stoja za pozretie, vzdialene evokujú pohanské časy starých Slovanov.

Aj som sa zasmiala, aj zamyslela, aj posmutnela a pri detských pomníčkoch sa aj slzička tlačila. Slová nestačia, tie pomníčky treba vidieť. Je to vzácna pamiatka na ľudovú umeleckú tvorbu našich predkov a myslím, že sa o nej veľmi málo vie.
www.biospotrebitel.sk/clanok/2042-novohradske-ludove-nahrobniky.html
www.alac.estranky.sk/clanky/prezentacia-ludovych-nahrobnikov-novohradu.html

Vrátili sme sa do centra obce a hľadali krčmu. Nemajú!!! Aspoň obchod bol otvorený a dvomi plechovicami piva sme zahasili smäd. Za pokladňou sedelo mladé dievča, takže som sa ani nemala koho spýtať, čo sú to za kamenné valy, ktoré nás sprevádzali prakticky celou trasou po hrebeni. Nevie niekto z vás?

Čo však viem určite, že sem sa ešte vrátim a privedieme aj kamarátov. Celá trasa je veľmi pekná, až na pár zarastenejších miest a ani raz sme nemuseli prekročiť hranicu VVP.

Diskusia
Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka 13/10/18 19:42 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
Túra Hoblík a Stráňavská tiesňava Ako sme mali veľké oči a takmer sme skončili skôr ako sme začali, ale nakoniec sa všetko na dobré obrátilo. Máme celkom radi zaistené turistické i neturistické chodníky. Sú spestrením trasy a často prinášajú miernu dávku adrenalínu, tak dôležitú pre život. Zároveň sú dosť bezpečné a obyčajný turista sa vďaka nim dostane na miesta, na ktoré by si inak možno netrúfol. 24/01/19 Danka Tomášiková Malá Fatra
Túra Volkov zub a Jitkina vyhliadka (Novácka skala) Na Slovensku máme pre turistickú verejnosť zatiaľ tri oficiálne sprístupnené ferraty. Okrem nich tu však existuje pomerne mnoho zaistených ciest a niektoré z nich by sa so zveličením dali nazvať ferraty, alebo lepšie „ferratky“. Väčšina vznikla ako cvičné ferraty pre výcvik, niektoré si vytvorili lezci ako zostupovku, niektoré si turistické kluby upravili ako pohodlný výstup na obľúbený vrch a niektoré dokonca vybudovali lezci pre svojich nelezeckých rodinných príslušníkov, aby sa „nenudili“, pokiaľ oni šantia v stene. 12/01/19 Danka Tomášiková Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Túra Starohutský vodopád, prm. Žitavy, Veľký Inovec a Benát Kraj štálov v okolí Pohronského Inovca mám rada. Boli sme tu už viackrát a tieto lokality nesklamali v žiadnom ročnom období. Navrhli sme oblasť Športovému klubu Prameň Kováčová a Vlado vymyslel peknú trasu. Veľkým plusom bolo, že sme ju išli v najkrajšom jesennom období. dnes Danka Tomášiková Pohronský Inovec
PR Keď je chôdza liekom, zábavou aj učiteľom Viacerí sa zhodujú na tom, že pešia turistika je ako druh terapie. A zo štatisticky je známe, že častokrát sa na dlhé púte a túry vydávajú práve ľudia, ktorí niečo nemajú vnútorne poriešené veriac, že toto je odpoveď. Veď si len spomeňme na Reese Whiterspoon z filmu Divočina. Prečo to robia? Pretože je známe, že príroda lieči. A tak sa za pochodu akosi lepšie riešia otázniky, ktoré si v sebe nesieme. včera sponzorovaný článok
Túra Sološnica – Vápenná – Plavecké Podhradie v zime Navštívime pomerne dlhý bralnatý hrebeň s výhľadmi na lesy Malých Karpát a okolie Trnavy. Čerešničkou bude rozhľadňa, ktorá pridá pohľad na Záhorie a Záruby - najvyšší vrch pohoria. Počas prechodu hrebeňa nám bude v diaľke robiť spoločnosť nekorunovaná kráľovná tunajších Karpát - Vysoká. My sami sa budeme pohybovať po Vápennej, treťom najvyššom vrchole, nazývanom aj Roštún (752 m). Pri návrate do civilizácie budeme z chodníka vidieť jaskyňu Studničky. včera Roman Matkovčík Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka 13/10/18 19:42 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Krupinská planina (hranica vojenského výcvikového priestoru Lešť)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 431 m

    • klesanie: 488 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 23.08.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.434 ° SŠ
      dĺžka: 19.348 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • minerálny prameň Kostolné, Hornotisovnícky medokýš

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Horný Tisovník (bus, parkovanie pri potravinách v centre)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.19)