Túra

Na Klin cez Račkovu a Gáborovu dolinu

01.10.18
Vrchol Klin sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Je dominantou Račkovej doliny, ktorej záver oddeľuje od Gáborovej doliny. Nachádza sa pod ním známa koliba pod Klinom, najvyššie položená valaská koliba na Slovensku. Pribylinské ovce sa tu pásli od polovice júla, kedy sem boli presunuté z nižšie položeného salaša v lokalite Prostredné a ostávali tam do konca októbra. Dnes salašnícku históriu pripomína náučný ovčiarsky chodník, ktorého tabule ma začiatkom septembra sprevádzali Račkovou dolinou na túre na Klin.

Trasa

Úzka dolina – Račkova dolina – koliba pod Klinom – Račkove plesá – Račkovo sedlo – Klin – Gáborovo sedlo – koliba pod Klinom – Račkova dolina – Úzka dolina

Pri ATC Račkova dolina parkujem o pol deviatej ráno. Dni sú ešte dlhé a trasa nie je až taká náročná, takže nebol potrebný extra skorý štart. Predpoveď počasia hovorí, že poobede je riziko menších zrážok, inak prevažne zamračené. Moja ambícia je v rizikovom čase byť už aspoň nazad na kolibe pod Klinom, ideálne v spodnej časti doliny.

Úzka dolina

Úzka dolina je nielen úzka ale aj krátka, necelé 2 kilometre. Nachádza sa tu hrádza, tzv. tajch na Račkovom potoku. Postavili ho v roku 1935, aby v čase jarného topenia snehu a počas prívalových dažďov zadržiaval vodu, ktorá by inak ohrozovala Pribylinu. Viac o tejto stavbe sa môžete dočítať na webe Čierne diery alebo Pribylina Objektívom. Momentálne tu prebiehajú rozsiahle stavebné práce, pretože hrádza tajchu bola v zlom stave.

Okrem staveniska okolo tajchu všade naokolo prebieha masívna ťažba. Nie je to práve milý pohľad pre turistu. Cesta je rozrytá a všade veľa bahna. Opäť sa mi ani veriť nechce, že som v národnom parku. Snažím sa čím skôr tento úsek preletieť.

Račkovou dolinou ku kolibe pod Klinom a na Račkove plesá

Onedlho odbáčam doprava do Račkovej doliny. Ťažobná činnosť ale neustáva, hoci jej je menej. Keď zabahnená lesná zvážnica odbáča strmo hore doľava, dúfam, že mám vyhraté. Omyl. Aktuálna alebo nedávna ťažba je s prestávkami až po Prostredné, kde bol v minulosti druhý "výškový tábor" oviec z Pribyliny. Podľa infotabule náučného chodníka tu stála koliba na Prostrednom až do roku 2009, kedy ju zmietla lavína. Hoci v čase pred rokom 2009 som tu bol na viacerých túrach, na túto kolibu si nepamätám. Zopár dobových fotiek si môžete pozrieť tu. V súčasnosti je tu turistický prístrešok, lavice so stolom a tabuľka náučného chodníka.

Povyše Prostredného les – resp. to čo z neho ostalo – pomaly redne, pribúda kosodrevina a postupne začínajú alpínske lúky. Toto pásmo mám v Západných Tatrách zo všetkých najradšej. V období skorej jesene to zároveň znamená čučoriedky. Veľa čučoriedok.

Postupne sa prepracujem ku Kolibe pod Klinom, kde sa však príliš nezdržím. Sú tu organizátori pretekov behu na Klin, tak ich nevyrušujem v ich činnosti a ležérnym krokom pokračujem k rázcestiu pod Klinom a ďalej doľava smerom k záveru Račkovej doliny.

Chodník je úzky, kamenistý, občas sa prediera cez kosodrevinu a kľučkuje sem a tam. Stúpam do Račkovho hangu, vykukuje nesmelo slnko a osvetľuje dominantnú Jakubinu. V týchto miestach stretávam prvých z vrchu bežiacich bežcov – účastníkov pretekov na Klin. Ja sa však neponáhľam, vychutnávam slnko a čučoriedky.

Vyhýbajúc sa trieliacim bežcom dorazím k Račkovym plesám a tu dlhší čas vegetím. Plesá vyzerajú, že by aj uživili viac vody.

Na Klin cez Račkove sedlo

Oblaky pomaly klesajú nižšie a nižšie. Začínam mať pocit, že to vegetenie sa mi vypomstí. Už aj popŕcha. Aspoň na batoh dám pláštenku. Nechce sa mi potiť v nepremokavej bunde. Dážď silnie. Obliekam bundu. Po pár sto metroch je po daždi a opať sa trochu prediera slnko. Prichádzam k prameňu pod Končistou, kúsok pod Račkovym sedlom. Balím bundu, dám si pohár vody a pokračujem.

Na hrebeni je prišpendlený veľký mrak ja v ňom. Aspoňže neprší. Dokonca je príjemne, lebo nie je zima ani nefúka. Pred záverečným výšvihom na Klin si menšia kamzíčia črieda obzerá dvoch turistov. Tí by aj radi pokračovali, no s kozami sa nepretláčajú. Ja prichádzam z druhej strany, ani to kamzíky veľmi neriešia. Len čumia a my fotíme – taká je dlhodobá dohoda medzi kamzíkmi a turistami. Po chvíli len pomaly idú ďalej a nechávajú nás tiež ísť si po svojom.

Na Kline je čisté mlieko, takže výhľady sa nekonajú. Stretávam zhovorčivú dvojicu chalanov asi v mojom veku. Dáme sa do reči. Vytiahnú 12-ročnú whisky a ponúknu. Ej, ale padla dobre. Nemám čím ponúknuť späť, ploskačku nosím do hôr zriedkavo a keď som sólo, tak vôbec.

Chvíľu ostávam. Čakám, či sa to náhodou nepotrhá. Nie, zato začína mierne pršať. Keďže ma už čaká len zostup, tak si rovno šupnem na seba bundu. Pomaly zostupujem. Chodník je kamenistý, suť sa mieša s hlinou a na to prší, čo je pomerne nestabilná kombinácia. Moje topánky napriek tomu držia celkom dobre a hoci nemajú membránu, aj dažďu zatiaľ ako-tak odolávajú.

Návrat cez Gáborovu dolinu

V Gáborovom sedle pribúda tráva a moja predstava o suchých nohách ostala vegetiť kdesi pri Račkovych plesách. Najprv sa snažím vyhýbať vysokej tráve, no po pár sto metroch a úplne premočných nohách to vzdávam. Veď nie je až taká zima a nemám to ani ďaleko.

Zostupujem do záveru Gáborovej doliny. Vytrvalo prší. Napriek tomu si celkom dobre vychutnávam túto lokalitu. Čučoriedok neúrekom, chodník úzky, nestretávam nikoho, proste idylka. Premočené nohavice a jazierko v topánkach nevnímam.

Ani sa nenazdám a som pri rázcestí v Gáborovej doline. Tu končí zelená značka z Gáborovho sedla. Pripájam sa k modrej, ktorá sem prišla z Bystrého sedla. Po necelej pol hodinke stojím pred Kolibou pod Klinom. Repliku komárnika (prístrešok na dozrievanie syra) ľudia využívajú na zavesenie mokrých búd. Vnútri sa ich tisne veľa, nálada je pod psa. Zvrtnem sa na päte a fičím dole, veď už len popŕcha a aj tak mi v topánkach ločká, tak čo by som vysedával.

Trielim dolu svižne. Moc sa neobzerám, čučoriedok som sa najedol dostatočne, takže cesta rýchlo ubieha. Opäť prší, našťastie len zľahka. Keď však dorazím k prístrešku na Prostrednom, tak sa ľahký dážď premieňa na poriadny lejak. Mám šťastie, v prístrešku ho prečkám. Po asi 20 minútach vyrážam a už to doklepem až k ATC Račkova dolina.

Zostup vrátane prestávky v prístrešku mi od Koliby pod Klinom trval asi 1.30 hod. Keď už som pri aute, vyhupne slnko a onedlho je komplet obloha modrá. Tak aspoň trochu posuším veci. Na ceste z Pribyliny smer Liptovský Hrádok už vidieť krásne celý hrebeň vrátane Klinu.

Záver

Napriek počasiu hodnotím túru pozitívne. A kebyže idem podľa predbežného časového plánu – t. j. nevegetil by som kde-kade a išiel menej ležérne – tak by som sa dažďu snáď aj vyhol. Tak ako účastníci behu na Klin.

Najviac sa mi páčili závery Račkovej a Gáborovej doliny. Taktiež ovčiarsky náučný chodník potešil. Text nie je zdĺhavý a pridá trase na zaujímavosti, najmä ak ste tu už predtým boli.

Atraktívnou alternatívou s rovnakým východiskom je návrat cez bočný hrebeň Jakubinej a Otrhance. Vtedy v Račkovom sedle namiesto doprava, odbočíte doľava. Späť do Račkovej doliny sa dostanete kúsok nad rázcestím Račkovej a Jamníckej doliny. Ide však o dlhšiu túru s dosť nepríjemným záverečným klesaním. Inšpirovať sa môžete napríklad z týchto článkov:

Diskusia
Na Klin cez Račkovu a Gáborovu dolinu 08/10/18 21:14 17 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Recenzia Alfa Knaus Advance – turistické polovičky do lesa Nízke turistické topánky orientované na lesné a lúčne terény s tuhšou podrážkou, no bez ambícií v skalnatom teréne. Syntetický zvršok s výraznou ripstopovou štruktúrou, okopová ochrana na špici, tuhá plastová päta, GoreTex membrána. Také sú v skratke topánky Knaus Advance pre mňa doposiaľ neznámej nórskej značky Alfa. 13/02/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Rada Kde si požičať skialpy (prehľad požičovní) Láka vás skialpinizmus, no neviete, či vás bude baviť? Chcete najprv otestovať výbavu pred tým, ako sa rozhodnete, čo si kúpite? Či sa na pásy dostanete len zriedkavo a tak bude menej nákladné si zakaždým požičať? V takýchto prípadoch sa hodí požičovňa a preto sme pre vás pripravili prehľad trinástich požičovní na Slovensku – v mestách, ale aj pod kopcami. 06/02/19 Ľubomír Mäkký Začíname
Recenzia Dynafit HOJI – ľahké lyžiarky na skialp aj freeride Ľahké, pohodlné a ohybné na šliapanie a tuhé na zjazd. Mantra pri výbere lyžiarok na skialp. Niektoré sú skôr orientované na výšľap, iné na zjazd. Dynafit inštinktívne zaraďujeme medzi tie značky, ktoré kladú dôraz na výšľap. Viacerými modelmi v minulosti sa snažili dokázať opak – napr. pred pár rokmi Vulcan, či celý rad freeride lyžiarok. Aktuálna novinka Dynafitu vznikla v spolupráci s legendou freeridu Ericom Hjorleifsonom, ktorého prezývku nesú – HOJI. My sme ich skúšali minulú zimnú sezónu verziu Pro Tour v limitovanej snehobielej edícii. 30/01/19 Ľubomír Mäkký Obutie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Večerná expedícia Nižný Slavkov – Hermanovce Po vyše ročnej prestávke som sa opäť rozhodol pre nočnú túru. Vhodnú trasu som chcel naplánovať tak, aby som z práce išiel rovno do východiskového bodu, prešiel nie veľmi dlhú trasu a aby som v relatívne prijateľnom čase došiel do cieľového bodu, keďže na ďalší deň som mal ísť opäť do práce. dnes Henrich Tomáš Branisko
Túra Zimný výstup na Veľký Vreteň s deťmi Kysuckí turisti niekoľkokrát do roka organizujú výstup na Veľký Vreteň. Počas Vianoc sa pravidelne organizuje štefanský výstup. Po vianočnej hostine je výlet na Vreteň výborná príležitosť spáliť nejaké kalórie, byť s deťmi dlhšie na vzduchu a trochu sa potrénovať. Koncom minulého roka práve v noci pred Štefanom nasnežilo. Ráno sa prebúdzame do zasneženej krajiny. Sneh napadol v pravú chvíľu. Do batohov balíme okrem jedla aj mačky a vyrážame. Ak budú dobré snehové podmienky a nebude sa šmýkať, vyšli by sme s deťmi až hore. Na výlet si treba vyhradiť 3 – 4 hodiny. Z Kysuckého Nového Mesta nás vedie na Vreteň zelená turistická značka. včera Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Správa Turisti, horolezci a skialpinisti: Aj my sme Tatry! Výzvu Aj my sme Tatry podporilo za 24 hodín viac ako 5000 ľudí. Podpisy pod hromadnú pripomienku proti navrhovanému návštevnému poriadku Tatranského národného parku (TANAP) začali zbierať Slovenský horolezecký spolok (SHS) JAMES, Klub slovenských turistov (KST), Slovenský vysokohorský turistický klub (SVTS) a Slovenská skialpinistická asociácia (SSA). 20/02/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na Klin cez Račkovu a Gáborovu dolinu 08/10/18 21:14 17 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - Liptovské Tatry (Liptovské hole), Tatranský národný park

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2149 m n. m. – Klin

    • min: 895 m n. m. – Úzka dolina, ústie

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1355 m

    • klesanie: 1355 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 08.09.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1346 ° SŠ
      dĺžka: 19.7918 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1346 ° SŠ
      dĺžka: 19.7918 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň v Račkovom hangu a prameň pod Končistou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Hrádok (vlak, bus) - Pribylina (bus) / parkovanie pri ATC Račkova dolina v ústí doliny

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.3)