Trasa

Úzka dolina – Račkova dolina – koliba pod Klinom – Račkove plesá – Račkovo sedlo – Klin – Gáborovo sedlo – koliba pod Klinom – Račkova dolina – Úzka dolina

Pri ATC Račkova dolina parkujem o pol deviatej ráno. Dni sú ešte dlhé a trasa nie je až taká náročná, takže nebol potrebný extra skorý štart. Predpoveď počasia hovorí, že poobede je riziko menších zrážok, inak prevažne zamračené. Moja ambícia je v rizikovom čase byť už aspoň nazad na kolibe pod Klinom, ideálne v spodnej časti doliny.

Úzka dolina

Úzka dolina je nielen úzka ale aj krátka, necelé 2 kilometre. Nachádza sa tu hrádza, tzv. tajch na Račkovom potoku. Postavili ho v roku 1935, aby v čase jarného topenia snehu a počas prívalových dažďov zadržiaval vodu, ktorá by inak ohrozovala Pribylinu. Viac o tejto stavbe sa môžete dočítať na webe Čierne diery alebo Pribylina Objektívom. Momentálne tu prebiehajú rozsiahle stavebné práce, pretože hrádza tajchu bola v zlom stave.

Okrem staveniska okolo tajchu všade naokolo prebieha masívna ťažba. Nie je to práve milý pohľad pre turistu. Cesta je rozrytá a všade veľa bahna. Opäť sa mi ani veriť nechce, že som v národnom parku. Snažím sa čím skôr tento úsek preletieť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Račkovou dolinou ku kolibe pod Klinom a na Račkove plesá

Onedlho odbáčam doprava do Račkovej doliny. Ťažobná činnosť ale neustáva, hoci jej je menej. Keď zabahnená lesná zvážnica odbáča strmo hore doľava, dúfam, že mám vyhraté. Omyl. Aktuálna alebo nedávna ťažba je s prestávkami až po Prostredné, kde bol v minulosti druhý "výškový tábor" oviec z Pribyliny. Podľa infotabule náučného chodníka tu stála koliba na Prostrednom až do roku 2009, kedy ju zmietla lavína. Hoci v čase pred rokom 2009 som tu bol na viacerých túrach, na túto kolibu si nepamätám. Zopár dobových fotiek si môžete pozrieť tu. V súčasnosti je tu turistický prístrešok, lavice so stolom a tabuľka náučného chodníka.

Povyše Prostredného les – resp. to čo z neho ostalo – pomaly redne, pribúda kosodrevina a postupne začínajú alpínske lúky. Toto pásmo mám v Západných Tatrách zo všetkých najradšej. V období skorej jesene to zároveň znamená čučoriedky. Veľa čučoriedok.

Postupne sa prepracujem ku Kolibe pod Klinom, kde sa však príliš nezdržím. Sú tu organizátori pretekov behu na Klin, tak ich nevyrušujem v ich činnosti a ležérnym krokom pokračujem k rázcestiu pod Klinom a ďalej doľava smerom k záveru Račkovej doliny.

Chodník je úzky, kamenistý, občas sa prediera cez kosodrevinu a kľučkuje sem a tam. Stúpam do Račkovho hangu, vykukuje nesmelo slnko a osvetľuje dominantnú Jakubinu. V týchto miestach stretávam prvých z vrchu bežiacich bežcov – účastníkov pretekov na Klin. Ja sa však neponáhľam, vychutnávam slnko a čučoriedky.

Vyhýbajúc sa trieliacim bežcom dorazím k Račkovym plesám a tu dlhší čas vegetím. Plesá vyzerajú, že by aj uživili viac vody.

Na Klin cez Račkove sedlo

Oblaky pomaly klesajú nižšie a nižšie. Začínam mať pocit, že to vegetenie sa mi vypomstí. Už aj popŕcha. Aspoň na batoh dám pláštenku. Nechce sa mi potiť v nepremokavej bunde. Dážď silnie. Obliekam bundu. Po pár sto metroch je po daždi a opať sa trochu prediera slnko. Prichádzam k prameňu pod Končistou, kúsok pod Račkovym sedlom. Balím bundu, dám si pohár vody a pokračujem.

Na hrebeni je prišpendlený veľký mrak ja v ňom. Aspoňže neprší. Dokonca je príjemne, lebo nie je zima ani nefúka. Pred záverečným výšvihom na Klin si menšia kamzíčia črieda obzerá dvoch turistov. Tí by aj radi pokračovali, no s kozami sa nepretláčajú. Ja prichádzam z druhej strany, ani to kamzíky veľmi neriešia. Len čumia a my fotíme – taká je dlhodobá dohoda medzi kamzíkmi a turistami. Po chvíli len pomaly idú ďalej a nechávajú nás tiež ísť si po svojom.

Na Kline je čisté mlieko, takže výhľady sa nekonajú. Stretávam zhovorčivú dvojicu chalanov asi v mojom veku. Dáme sa do reči. Vytiahnú 12-ročnú whisky a ponúknu. Ej, ale padla dobre. Nemám čím ponúknuť späť, ploskačku nosím do hôr zriedkavo a keď som sólo, tak vôbec.

Chvíľu ostávam. Čakám, či sa to náhodou nepotrhá. Nie, zato začína mierne pršať. Keďže ma už čaká len zostup, tak si rovno šupnem na seba bundu. Pomaly zostupujem. Chodník je kamenistý, suť sa mieša s hlinou a na to prší, čo je pomerne nestabilná kombinácia. Moje topánky napriek tomu držia celkom dobre a hoci nemajú membránu, aj dažďu zatiaľ ako-tak odolávajú.

Návrat cez Gáborovu dolinu

V Gáborovom sedle pribúda tráva a moja predstava o suchých nohách ostala vegetiť kdesi pri Račkovych plesách. Najprv sa snažím vyhýbať vysokej tráve, no po pár sto metroch a úplne premočných nohách to vzdávam. Veď nie je až taká zima a nemám to ani ďaleko.

Zostupujem do záveru Gáborovej doliny. Vytrvalo prší. Napriek tomu si celkom dobre vychutnávam túto lokalitu. Čučoriedok neúrekom, chodník úzky, nestretávam nikoho, proste idylka. Premočené nohavice a jazierko v topánkach nevnímam.

Ani sa nenazdám a som pri rázcestí v Gáborovej doline. Tu končí zelená značka z Gáborovho sedla. Pripájam sa k modrej, ktorá sem prišla z Bystrého sedla. Po necelej pol hodinke stojím pred Kolibou pod Klinom. Repliku komárnika (prístrešok na dozrievanie syra) ľudia využívajú na zavesenie mokrých búd. Vnútri sa ich tisne veľa, nálada je pod psa. Zvrtnem sa na päte a fičím dole, veď už len popŕcha a aj tak mi v topánkach ločká, tak čo by som vysedával.

Trielim dolu svižne. Moc sa neobzerám, čučoriedok som sa najedol dostatočne, takže cesta rýchlo ubieha. Opäť prší, našťastie len zľahka. Keď však dorazím k prístrešku na Prostrednom, tak sa ľahký dážď premieňa na poriadny lejak. Mám šťastie, v prístrešku ho prečkám. Po asi 20 minútach vyrážam a už to doklepem až k ATC Račkova dolina.

Zostup vrátane prestávky v prístrešku mi od Koliby pod Klinom trval asi 1.30 hod. Keď už som pri aute, vyhupne slnko a onedlho je komplet obloha modrá. Tak aspoň trochu posuším veci. Na ceste z Pribyliny smer Liptovský Hrádok už vidieť krásne celý hrebeň vrátane Klinu.

Záver

Napriek počasiu hodnotím túru pozitívne. A kebyže idem podľa predbežného časového plánu – t. j. nevegetil by som kde-kade a išiel menej ležérne – tak by som sa dažďu snáď aj vyhol. Tak ako účastníci behu na Klin.

Najviac sa mi páčili závery Račkovej a Gáborovej doliny. Taktiež ovčiarsky náučný chodník potešil. Text nie je zdĺhavý a pridá trase na zaujímavosti, najmä ak ste tu už predtým boli.

Atraktívnou alternatívou s rovnakým východiskom je návrat cez bočný hrebeň Jakubinej a Otrhance. Vtedy v Račkovom sedle namiesto doprava, odbočíte doľava. Späť do Račkovej doliny sa dostanete kúsok nad rázcestím Račkovej a Jamníckej doliny. Ide však o dlhšiu túru s dosť nepríjemným záverečným klesaním. Inšpirovať sa môžete napríklad z týchto článkov:

• Otrhance - keď hory rozprávajú...,
• Jamnícka dolina – Volovec – Otrhance,
• Stretnutie v Račkovej doline.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek