Najlepšie by bolo v Slovenskom raji, ale tam treba dlho cestovať a to tiež nie je v horúcom dni nič príjemné. Takže do úvahy pripadajú len okolité pohoria – Kremnické vrchy, Starohorské vrchy, Poľana, Ostrôžky, Javorie, alebo Štiavnické vrchy. V každom pohorí by sa dala nájsť vhodná trasa, ale tentoraz výber padol na pomedzie Veľkej Fatry, Starohorských a Kremnických vrchov - na Hadiu dolinu, ktorú sme si zamilovali už pred tromi rokmi.

Hadia dolina v novembri 2015

Kordíky – Štefanka – skaly pod Štefankou – ponor Peklo – Breziny – Minďárovo – Hadia dolina – dolina Cenovo – Harmanec

Naša dobrá kamarátka Janka, bývalá kartografka, nás rada vodí po pekných zákutiach v okolí Banskej Bystrice. Tentoraz nám sľúbila Hadiu dolinu aj s bonusmi. V hmlisté novembrové ráno nás autobus vyložil na konečnej v Kordíkoch. Začiatok lesnou cestou popod svahy Hajnálovej bol príjemný na zahriatie a prvý oddych bol v sedle Štefanka. Odtiaľ nás Janka viedla lesnou cestou doprava na lúku pod Štefankou.

Krásna horská lúka so senníkom bol očarujúca, ale ešte očarujúcjšie boli skaly, ktoré ju obkolesovali, skrývajúc sa v riedkom lese. Vpravo stálo malé skalné mestečko so skalou ako čertova hlava a ďalšou zaujímavou skalou so slepým oknom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V ľavom svahu boli vyššie steny s vežami, skalnými oknami v stenách a uzučkým vrcholovým hrebienkom s vežičkou a strmými stenami po oboch stranách. Krásnu lokalitu sme si poobzerali zhora i zdola spod skál a potom si to Janka namierila do Racvalskej doliny, kde nám chcela ukázať Peklo, čiže ponor Racvalského potoka.

Schádzanie strmým svahom, plným napadaného lístia, bolo viac ako náročné, ale na širokej lesnej ceste nás čakalo naozaj „peklo“. Páni lesa akurát zvážali drevo a keďže bolo po výdatných dažďoch, z cesty sa stalo bahnisko. Netuším, čo majú títo páni v hlavách, ale zdravý sedliacky rozum by ich v tomto čase s ťažkou technikou do lesa určite nepustil!

Veľmi nás zarmútilo, že poškodili aj pekný prírodný výtvor – ponor Peklo, lebo bol zatarasený brvnami a zosunutými skalami z cesty. Znechutení sme kráčali lesom vedľa cesty, lebo bola neschodná a celkom sme sa potešili nezničenej odbočke na Breziny. Pred Brezinami je prameň, kde sme sa trochu očistili a napili.

Breziny sú veľmi malebné miesto. Je to malá horská lúka obkolesená neporušeným lesom. Stojí na nej veľmi pekná „zelená“ horáreň, pred ňou je veľké ohnisko a posedenie. Pekná drevená hospodárska budova je žiaľ už poškodená. Zdá sa, že horáreň je ešte využívaná, ale kým a ako často netuším.

Tu sme si oddýchli, naobedovali sa a vydali sa k nášmu hlavnému cieľu, k Hadej doline. Pohodlnou lesnou cestou sme sa vrátili na dolný okraj Kordíkov a potom popod Fintovu, cez lúky Minďárovo sme sa spustili strmým svahom do Hadej doliny.

Na hornom konci vyzerá ako bežná horská dolinka so skákajúcim potôčikom, ale po pár metroch dole prúdom sa začínajú objavovať skalné útvary, no a od skaly s oknom to už začína byť veľmi zaujímavé. Naše dievčatá majú veľmi bujnú fantáziu, a tak každú chvíľu niektorá oznamovala, čo jej ktorá skala pripomína. Ja vnímam krásu skál v ich podstate, nemusím v nich vidieť konkrétnu vec. Ale skalu s tvárou lesného ducha som uznala tiež.

Dolinka nie je dlhá, ale zato veľmi pestrá. Striedajú sa tu širšie úseky so žblnkajúcim potôčikom a úplne úzke úžiny s vysokými vápencovými stenami. V stenách sú rôzne väčšie i menšie otvory, skaly sú porastené peknými machmi a sem-tam sa nám nad hlavou vztýči skalná vežička či bašta.

Dno dolinky je plné balvanov rôznych veľkostí a množstva popadaného dreva, a tak pri postupe a obdivovaní krás okolo treba dávať dobrý pozor, kam stúpame. Aj keď je dnom ťažko schodný terén, treba sa držať potoka, lebo svahy sú strmé, klzké a zapadané lístím a konármi, takže tam je to ešte náročnejšie. Prechod dolinkou je však úžasný zážitok.

Skalnatú časť dolinky uzatvárajú monumentálne skalné vráta. Za nimi sa dolinka náhle roztvorí do šírky. Akonáhle sme prešli za skalné vráta začalo mrholiť, v ústí Racvalovej sa poriadne rozpršalo a dolinou Cenovo až do Harmanca nám výdatne lialo. Posedenie v Il Porte nás však vysušilo, zohrialo, a tak to bola pekná bodka za krásnou túrou.

Hadia dolina v júli 2018

Kordíky – Fintova – Hadia dolina – dolina Cenovo – Harmanec

Pri našej prvej návšteve Hadej doliny nás uchvátili hlavne skalné útvary vo svahu Fintovej a hneď sme sa rozhodli, že raz si ich pozrieme bližšie. A tak druhý prechod Haďou dolinou nám Janka spestrila tiež prechodom cez Fintovu.

V horúce júlové ráno sme vystúpili na Kordíkoch a rýchlo sa ponáhľali cez lúku Minďárovo do lesa. Fintova od Kordíkov vyzerá ako nezaujímavý zalesnený kopček. My sme sa tešili hlavne na jej tieň. Okraj lesa je husto zarastený a chvíľu nám trvalo nájsť nenápadný chodníček. SZ smerom sme pozvoľne stúpali, až kým sme neprišli k malému hrebienku, ktorý sa skláňal do Hadej doliny. Janka nás hneď usmernila, že treba ísť po ňom. Stratili sme síce nejaké výškové metre, ale odmenou nám boli pekné skalné vežičky.

Vrátili sme sa na chodník a pomaly opäť stúpali k vrcholu. Po krátkej chvíli nás Janka upozornila, že treba odbočiť doľava. Tu sa medzi dvomi skalnými stenami tiahla asi 30 metrov dlhá a 6 metrov široká rozsadlina, plná napadaného lístia. Na jednom konci ústila do hlbokého lievika, no nemali sme odvahu na podrobnejší prieskum.

Pokračovali sme chodníčkom k vrcholu a onedlho nám doslova sánky spadli! V malom zalesnenom krtinci (Fintova, odpusť!), by skalné mesto vari nikto nečakal! Chodník sa v strmom svahu preplietal pomedzi skalné steny a veže a úzke hrebienky končiace vysokými skalnými stenami. Skalné mesto je pomerne rozsiahle, no je vo veľmi strmom, ťažko schodnom teréne a aj keď sme sa tam zdržali dosť dlho, určite sme všetko neuvideli.

Napokon sme sa cez popadané stromy dostali až na vrchol, no pred ním sme ešte zašli na peknú vyhliadku, odkiaľ sme mali krásny výhľad na Lučivno (tam určite chcem raz ísť), Kordíky a časť hrebeňa Kremnických vrchov. Tu sme si všimli, že nad Kremnickými vrchmi sa začínajú zbiehať dažďové oblaky a keďže poobede hrozili búrkami, naša vodkyňa Janka zavelila na ústup. Aj cestou dole nás sprevádzali mnohé pekné skalné útvary.

Pôvodne sme mali v pláne pozrieť si aj Holý vŕšok, kde by mali byť, síce menšie, ale tiež podobné skalné útvary. Hrozba dažďa nás však zahnala rovno do Hadej doliny. Hadiu dolinu som opísala v prvej časti. Teraz sme boli zvedaví ako vyzerá po troch rokoch a po propagácii v Televíkende. No našťastie stále rovnako divoko! Okrem Martina v nej nebolo asi veľa ľudí.

Na jednej strane ma teší, že takéto nádherné kúsky našej prírody zostávajú zabudnuté a tým pádom neporušené (do strmých svahov sa ani lesníci neodvážia), no na druhej strane si viem predstaviť parádny turistický chodník, ktorý by viedol z Harmanca cez Hadiu dolinu a pokračoval cez Fintovu do Kordík... Ale všetko je asi tak ako má byť! Kto naozaj chce, ten si to nájde a prejde aj bez vyznačeného chodníka.

Autorky fotografií: Bencová, Párničanová a Danka Tomášiková

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek