PR

Dvojtýždňový „vanlife“ s bicyklami do Álp

sponzorovaný článok 03.10.18 Čas je neúprosný a jeho vplyv sa nedá zastaviť. Svoje o tom vie aj naša verná Felda Gusto, ktorá má po každej zime čoraz menej laku – buď jednoducho opadol, alebo prehral boj s hrdzou. A tak sme začali uvažovať o niečom novom a hlavne väčšom. Vlastne už dlho snívame o „vanlife“ štýle.

Kúpiť dodávku, vnútro prerobiť na spanie, naložiť bajky a všetko potrebné vybavenie a vyraziť do sveta. Nemusieť viac riešiť ubytko, zaparkovať a hotovo. Staré autá vyzerajú na fotkách cool, ale my nemáme chuť tráviť čas nekonečnými opravami – nehovoriac o tom, že autám rozumieme asi ako hus pivu, takže by to chcelo niečo novšie, v čom sa človek nemusí príliš vŕtať. Preto ponuka od Peugeotu, ktorá v schránke pristála niekedy v polovici prázdnin, prišla ako na zavolanie. „Nechceli by ste otestovať našu novinku? Peugeot RIFTER je ako stvorený pre outdoorovo zamerané dvojice. S jeho predajom sa začne až na jeseň, takže budete úplne prví...“

Ok, keď otestovať, tak pekne po našom. Dva týždne sme v ňom – spávali – jedli – varili – servisovali bajky – a skrývali sa pred všetkým, čo si na nás príroda vymyslela...

Auto do nepohody

Počasie na konci augusta býva väčšinou stabilné, preto sme si zámerne vybrali strediská a traily, kde svetová špička jazdiaca EWS (Enduro World Series) bojuje o sekundy a body. Aby sme si užili atmosféru, ktorú nikdy nezažijeme na vlastnej koži, a popri tom otestovali novotou voňajúci RIFTER. Nakoniec to dopadlo celkom opačne – test to bol predovšetkým pre nás a romantiku sme si užívali s RIFTEROM. Ale pekne poporiadku...


Peugeot RIFTER spája výhody multifunkčného vozidla na prácu a voľný čas. Krátka predná kapota a vysoká strecha vytvárajú priestor pre kabínu na úrovni rodinných minivanov alebo menších dodávok. Po počiatočnom oťukávaní začíname prehadzovať veci z jedného auta do druhého. Bicykle, ruksaky, boxy. Nie, musíme tie bicykle postaviť. Okoloidúci len krútili hlavami, keď sme tretíkrát všetko vyhádzali.

Objem batožinového priestoru našej päťmiestnej verzie môže vzrásť so základných 775 litrov až na 3 500 litrov! A to všetko vďaka mechanizmu „Magic Flat“, ktorý umožňuje ľahké sklopenie jednotlivých sedačiek, čím sa vytvorí jedna obrovská vodorovná plocha. Paráda. Na jednu stranu bicykle, na druhú štyri boxy a medzi to ruksaky s oblečením, aby nič nepadalo. Navyše odkladacia schránka stredovej konzoly zhltne kopu ďalších vecí – cez elektroniku, jedlo až po vodu. Vyrážame.

Neustále pod kontrolou

V lete je najlepšie jazdiť až navečer, aspoň nám sa to za posledné roky osvedčilo. Aj teraz vyrážame až okolo siedmej a jazdu nám spríjemňuje množstvo asistenčných systémov. Mnohé z nich sú pritom v tejto triede použité prvýkrát. Najviac ma potešil asi adaptívny tempomat a systém sledovania mŕtveho uhla s upozornením na vonkajších spätných zrkadlách. Hlavne v Taliansku, kde sa aj mimo Monzy jazdí ako o preteky a zásadne bez smeroviek, nás aspoň dvakrát zachránil. Naopak, neuveriteľne ma vytáčal asistent pozornosti vodiča, ktorý mi často signalizoval, že mám uchopiť volant, hoci som ho držal obidvoma rukami.

Horúci a slnkom prežiarený svet sme nechali kdesi za sebou, na úzkych alpských serpentínach vládol chlad a tiene. Ako prvý nás privítal vysoko na oblohe jastrab. Jeho škrekot sa odrážal od skalnatých stien Matterhornu, bajky odpočívali pod stromom kúsok od auta, boxy v jednom štvorposchodovom komíne a my sme zakutraní v spacákoch pozorovali krásu okolo seba cez otvárateľné okno piatych dverí. Pustili sme si hudbu a bolo nám náramne...


A tak sa náš RIFTER každý deň menil zo spálne na jedáleň a zasa na sklad. Vďaka tomu, že sa predné sedadlo spolujazdca dá sklopiť do roviny, vzniká spolu so sklopeným druhým radom sedadiel až 2,7 metra dlhý priestor, takže ani pri mojej výške 194 cm nebol žiadny problém, miesta bolo v aute dostatok. Chceš si uvariť, ale vonku prší? Nevadí, stačí zdvihnúť kufor a máš ideálnu ochranu pred dažďom. Máš toho po celodennom jazdení plné zuby? Bajky nechaj vonku a na pár minút sa natiahni vo vnútri. Jednoduché ako facka… 
 Alpské cesty sú ako stvorené na svižnú, športovo ladenú, jazdu. Teda pokiaľ nestretnete pred sebou karavan alebo šoféra, ktorý sa viac kochá, ako ide :) Naša 130-koňová dieselová 1,5-ka s manuálnou 6-stupňovou prevodovkou trhala asfalt. Keby chcela. Ale jeden pohľad Dašeny stačil, aby som zložil nohu z plynu a unormálnil sa. Pritom spotreba na úrovni 5,5 litra je viac ako slušná – hlavne pri tých cenách, ktoré Taliani predvádzajú. Akože pýtať za diesel 1,60 eura je podľa mňa už na hranici zdravého rozumu. Alebo aj kúsok za ňou! Keby nemali špagety, pizzu, olivový olej a hlavne traily, tak neviem, neviem.

Z Cevina do La Thuile, na skok do francúzskeho Val d’Isere, späť do Paganelly, odtiaľ do Canazea a celý výlet sme zakončili v Cortine d'Ampezzo – modle všetkých fotografov, turistov a lyžiarov. Ak tam stretnete niekoho na bicykli, bude to na 99 % na ceste. Ale nedajte sa odradiť, aj v teréne je to bomba. Len škoda toho počasia. Takmer každý deň nám pršalo, jeden večer ostrý vietor, ktorý dul zo štítov, privial dokonca sneh. A viete, ako to chodí, v daždi cestovanie a jazdenie strácajú určitú časť pôvabu – niežeby sa jazdiť nedalo, ale je to o dosť komplikovanejšie. Na pohodlie, na psychiku. Keď sme minulý rok boli vo Walese a tiež nám zo siedmich dní pršalo šesť, snívali sme o aute, kde by sme sa mohli vyspať a nemuseli každý deň znova a znova stavať stan a na noc si zaliezť do navlhnutých studených spacákov. Teraz sa nám to splnilo, samozrejme, po kompletnom prispôsobení vnútra svojim potrebám (napr. doplnení sieťky na odkladanie vecí pod strechu alebo vyriešení odkladacieho priestoru na potraviny pomocou šuflíkovej skrinky) by to bolo ešte jednoduchšie a príjemnejšie. Nemuseli by sme denne presúvať škatule, bajky...


Vysoký podvozok a robustná konštrukcia už takmer na hranici SUVčka boli príjemným bonusom pri hľadaní slobody. Cestičky, ktoré sa vinuli v kopcoch, po dažďoch rozbahnené lúky a v každom odtlačku kravského kopyta stojaca voda. Ale nám (ani autu) to nevadilo, tu sme mali pokoj, lebo preč sú časy, keď Alpy boli dobrodružstvom pre chudobných. Z hotelových izieb sa veľkoleposť vzdialených hôr, kde každý hrebeň je svetlejší ako ten pred ním, až nakoniec celkom splynú s oblohou, pozoruje ťažko. Alebo keď deň pohasína, začnú poletovať prvé netopiere a po oblohe sa rozsype toľko hviezd, že vidno vlny vzdialených pahorkov. Je to báječné. 
 Ale áno, dali by sme to aj vo Felde a stane, ale bolo by to o dosť tvrdšie. Rifter, nám prirástol k srdcu, lebo splnil presne to, čo už dlhšie hľadáme – kombináciu auta, s ktorým môžeme vyraziť za dobrodružstvom a súčasne aj do obchodu po chlieb...    

Páčilo sa nám:

  • možnosť sklopiť sedačky do vodorovnej polohy a získať tak 2,7 metra dlhý priestor
  • nízka spotreba na také robustné auto
  • odkladacia schránka stredovej konzoly
  • otvárateľné okno piatych dverí
  • elektrická zásuvka (nabíja rýchlejšie ako USB)

Dalo by sa zlepšiť

  • látka poťahov sedadiel a kufra – neskutočne sa na ňu všetko „chytá”. Od peria zo spacákov po trávu, prach, omrvinky. Látka je „chlpatá” a jej použitie, najmä v kufri, nám nedáva celkom zmysel. Hlavne keď je auto špecifikované aj ako úžitkové.

Autor: Juraj Lukáš, Mountain Lovers

--
Pozn. redakcie: Tento text je PR článok zadávateľa. Neprešiel jazykovým ani redakčným spracovaním a nemusí vyjadrovať názor redakcie HIKING.SK.
Najnovšie články na titulke
 
Túra Roklina Piecky Jar sa blíži k svojmu koncu, ale teploty dosvedčujú skôr letné obdobie, množstvo búrok cez týždeň za horúcich dni to len potvrdilo. Moje milované Slanské vrchy mám prejdené v podstate celé, a tak sa snažím vyraziť aj inde do hôr. Spoznať miesta z našej prekrásnej slovenskej prírody. Jedným z takýchto miest je Slovenský raj. V rovnomennom NP je množstvo prírodných zákutí, ktoré stoja za návštevu a ich spoznanie. Nebudem ich spomínať, ale sa zameriam na tiesňavu, kam dnes pôjdem. Bude to roklina Piecky s Veľkým a Terasovým vodopádom. dnes Marián Jaššo Slovenský raj
Túra Hadia dolina a krasové zaujímavosti v jej okolí Koniec júla 2018 je na môj vkus nechutne horúci a navyše v popoludňajších hodinách hrozia búrky. Ale sedieť doma sa mi nechce. V takýchto horúcich dňoch volím túru do roklín, tienistých horských dolín alebo aspoň prevažná časť túry musí viesť lesom. včera Danka Tomášiková Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +
Extra 4 286 km naprieč Amerikou Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu. 19/10/18 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.37 (0.09)