Túra

Okruh na Sivý vrch a Babky

03.10.18
Pred nami je vraj posledný letný deň a tak pozerám do mapy, kam by som sa išla ešte rýchlo opáliť. Váham medzi viacerými cieľmi, ale ranné mraky nad vysokotatranskými štítmi ma odrádzajú a tak frčím na iný koniec TANAP-u, do obľúbenej lokality Babiek a keďže mám dosť času aj denného svetla, určite pridám aj Sivý vrch.

Trasa

Bobrovecká Vápenica – Nad Kameňolomom – Pod Babkami – Chata pod Náružím – sedlo Predúvratie (Predovratie) – Sivý vrch – sedlo Predúvratie (Predovratie)– Babky – Pod Babkami – Nad kameňolomom – Tokariny – Bobrovecká Vápenica

Auto nechávam nad obcou Jalovec na parkovisku Bobrovecká Vápenica. Odtiaľto si vyberám modrú značku, takzvanú rýchlu smrť. Najprv vedie asfaltkou cez chatovú oblasť, potom vojde do lesa a stúpa poriadne strmo až po rázcestie Nad kameňolomom. Tu sa pripája na lesnú cestu, ktorá bola druhou možnosťou. Cestou s nevôľou sledujem nové rúbanisko.

Pri rázcestníku sa napijem a pozdravím sa s ďalším turistom, ktorý mi polichotí, akú krásnu vílu stretol. Odchádzam hneď s lepším pocitom a aj bez jeho psíka, ktorý sa chcel najprv ku mne pridať. Lesná cesta prudko stúpa. Na hrane kopca sa prudko stáča doprava, je tu celkom pekný výhľadový bod a o minútku odbočka k partizánskemu bunkru. Napriek početným návštevám lokality som ho ešte nevidela, keďže poväčšine som tu bola v zime. Rozhodujem sa teda deficit napraviť a zliezam k bunkru. Smerovka hovorila o 30 metroch. Chodníček je taký strmý, že rozmýšľam, či to nebolo 30 výškových metrov. Je aj dosť prašný, určite neodporúčam po daždi. Netrvá dlho a som pred bunkrom. Je to vlastne menšia jaskyňa. Na tabuli je fotografia partizánov a sprievodný text. Ukrývali sa tu tri týždne v januári a februári 1945 a žiaľ nie všetci prežili.

Vyštverám sa späť na lesnú cestu a pokračujem, keď počujem cinkanie a potom dupot. Zvuky sa rýchlo približujú, takže radšej vyleziem nad cestu. Oproti sa prirúti stádo oviec s dvoma pastiermi a psom. Nechám prehrmieť huňatú povodeň a za nimi traktor s vlečkou, na ktorej je očividne zbalené vnútro salaša.

O pár minút vychádzam na peknú lúku, kde sa značka odpája z lesnej cesty a ide priamo hore, potom sa ňu zase pripojí. Kedysi tu stál malý senník, či kŕmidlo, ale teraz ho tu nevidím. Jediný raz, čo som tu bola v lete, sme sa tu s Ľubom schovali pred búrkou. Spoločnosť nám robil aj sklamaný paraglidista, ktorý musel napriek plánovanému letu z Babiek merať cestu dolu po svojich.

Tam, kde sa chodník opäť spojí s cestou, je tabuľka s informáciami o NPR Mních, ktorá sa nachádza vpravo dolu. Dočítame sa, že ide o bralnaté ukončenie hrebeňa tiahnuceho sa od Sivého vrchu po Jaloveckú dolinu, že sú tam priepasti a zachované lesné spoločenstvá. Potiaľto je to v poriadku, aj pestrá vápencová flóra je zrozumiteľná, ale potom ma pobavila veta Fauna je tvorená súborom zoocenóz montánneho vegetačného stupňa. Považujem sa za rozhľadeného človeka, ale zoocenózy som si musela vyhľadať. Ide o spoločenstvo živočíchov.

O chviľočku som pri rázcestí pod Babkami. Je tu besiedka, vyzerá dosť rozviklano, ale dá sa použiť. Vyberám čokoládu a vodu a potom mierim ďalej po modrej na Chatu pod Náružím. Chodník vedie ešte nejaký čas lesom a potom stúpajúc na vápencové škrapy vychádzam na rozľahlú lúku poľany Nižný Červenec. Treba dávať pozor na zvyšky po ovečkách. Pod chatou tečie výdatný Mníchov prameň, vedľa chaty ďalší, skromnejší.

Chata je zatvorená, býva otvorená len cez víkendy a v júli a auguste nonstop. Chvíľu si posedím na terase a spomínam na viaceré skialpovo-snežnicové februárové akcie s Hiking partiou. Spomienky ma ale na Sivý vrch neprenesú a tak pokračujem ďalej. Chodník stúpa širokým priesekom, tzv. chatárskou zjazdovkou, potom takmer po rovine a obchádza Malú kopu do sedla Predúvratie (Predovratie). Po pravej strane sa začínajú vynárať západotatranské vrcholy.

Zelená značka ďalej obchádza Veľkú kopu a privádza ma pod Ostré (Ostrô). Na skialpoch pred pár rokmi sme prekonávali vrchol za vrcholom, ako sa v zime patrí. Teraz ma čaká Ostrá. Chodník sa tu rozvetvuje, odpájam sa zo širšieho traverzu na užší značený do kopca. Chodník je čím ďalej, tým menej vychodený, predieram sa cez halúzky a kosodrevinu. Postup sa spomalil takmer na nulu. Vo chvíli, keď mi jedna haluz trhá nohavice a druhá tričko, to vzdávam. Nemienim si tu všetko zničiť, navyše, ak to je takto na celom kopci, tak si môžem pripočítať hodinu každým smerom a dni nie sú také dlhé. Otáčam sa a vraciam sa na spodný traverzový chodník. Ten je široký, vychodený a na mnohých miestach je prerezaná kosodrevina. Radosť kráčať.

Zo sedla Priehyba prvýkrát vidím bralnatý Sivý vrch. Pribudlo oblakov, takže striedavo je sivý a biely. Ponáhľam sa teda ďalej, lebo rada by som na vrchole mala slnko. Už len 200 výškových metrov, záverečná pasáž cez skaly a som hore. Takmer ma odfúkne, ale výhľad je famózny. Dobre, krištáľovo čistý vzduch na ďaleké výhľady nemám, ale bohato to stačí. Slnko je tak na 50 %, ale počkám si. Medzitým na etapy fotím partiu turistov prichádzajúcu cez Radové skaly (na požiadanie, nie do môjho albumu). Skaly som si ešte celé neprešla. Len som nakukla. Keď sme tu boli s Ľubom, tak sme sa tam schovávali pred búrkou. Dokonca pred dvomi, lebo keď sme sa vrátili na vrchol, prišla ďalšia a tak sme sa vrátili do skalného úkrytu. To už ani nespomínam, že ráno sme vyčkávali na chate kvôli rannej búrke a posledný úsek ku chate sme bežali vo štvrtej búrke.

Kvôli vetru sa tu dlho nezdržiavam, okrem toho ma ešte čakajú Babky. Ale ani sa extra neponáhľam, výhľady z Babiek smerom na Salatín sú krajšie popoludní a podvečer. Dlhšiu obedovú pauzu si robím v sedle Priehyba. Neviem sa vynadívať a mám tu aj celkom súkromie, týmto smerom ide minimálne v pracovný deň dosť málo turistov.

Zo sedla Predúvratie zamierim vpravo po zelenej. Obchádzam Malú kopu a klesám do sedielka, odkiaľ stúpam na Babky po trávnatom chrbáte. Táto lokalita je úžasná. Akurát mi je čudné, že si tu nelepím pásy a že okolo nie je celý húf kamarátov. Na Babky kráčam neskutočne dlho, pretože sa stále otáčam. Lokalita má jednoducho 10 hviezdičiek z 10, či v lete, či v zime. Pripájam zimnú panorámu a pripomínam, že celá lokalita je oficiálny Skialpinistický areál Červenec. Akurát Sivý vrch vypadol po posledných zmenách, viď: Sezónna uzávera v TANAPe s novinkami + rozhovor.

Babky ponúkajú pohľad na Západné Tatry, Mnícha, Červenec a tiež letecký pohľad do Liptovskej kotliny. Vidieť Liptovskú Maru odrážajúcu slnko a liptovské dedinky, za nimi Nízke Tatry. Pripájam aj zimný výhľad. Nikde-nikoho a tak sa tu nerušene povaľujem asi 20 minút. Potom neochotne zostupujem, keďže ma čaká ešte veľa výškových metrov. Chodník má sklon schodov z kostolnej veže a tak idem pomaly. Pozor, trasa nevedie cez pekný trávnatý chrbát, ale viac vpravo. Po štvrťhodinke sa pristavím pri dvoch prameňoch zachytených do rúrok, jeden je celkom výdatný, a ďalej strmo zostupujem do lesa, po pravej strane sčasti vyrúbaného, až k rázcestiu Pod Babkami.

V lese je už tma a tak ma nič nemotivuje na ďalšie prestoje. Cítim už kolená, od rázcestia Nad kameňolomom pokračujem po lesnej ceste na Tokariny. Lenže výškové metre sú rovnaké, akurát rozložené na dlhšie, a tak na rázcestí Tokariny mám už toho celkom dosť. Posledných 10 minút po žltej kráčam po rovine a za odmenu vidím Salatín v poslednom svetle.

Túra podľa hikeplannera trvá 7.40 h, mne trvala 9.15 h aj s bunkrom a všetkými televíznymi prestávkami. Určite si na ňu vyhraďte dosť času, bola by škoda to len tak prefrčať.

Diskusia
Okruh na Sivý vrch a Babky 13/10/18 20:27 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Chata Horská chata pod Kráľovou hoľou Nízke Tatry sú o jednu horskú chatu bohatšie. Z nevyužívanej búdy v Prednom sedle pod Kráľovou hoľou sa po rekonštrukcii stala menšia horská chata. Predné sedlo je jedným z miest, kde návštevný poriadok Národného parku Nízke Tatry dovoľuje prenocovanie. Aktuálne to je s výrazne vyšším komfortom, ak sa vám ujde miesto na chate, ktorej kapacita je dosť malá. Chata poskytuje aj stravovacie služby a je otvorená denne. 13/10/18 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Okruh na Sivý vrch a Babky Pred nami je vraj posledný letný deň a tak pozerám do mapy, kam by som sa išla ešte rýchlo opáliť. Váham medzi viacerými cieľmi, ale ranné mraky nad vysokotatranskými štítmi ma odrádzajú a tak frčím na iný koniec TANAP-u, do obľúbenej lokality Babiek a keďže mám dosť času aj denného svetla, určite pridám aj Sivý vrch. 03/10/18 Soňa Mäkká Západné Tatry
Túra Okolo slovensko-česko-poľského Trojmedzia Ako dieťa narodené v socializme sa teším z takých vecí ako otvorené hranice. Keď mám možnosť, s radosťou ich prekračujem sem a tam, najmä rakúske. A čo ešte keď môžem naraz behať cez tri štáty. V posledné letné dni tohto roka som takto zavítala na naše severozápadné trojmedzie, teda bod, kde sa stretávajú tri štáty. 30/09/18 Soňa Mäkká Západné Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Devold Running – ľahké funkčné merino Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny som najviac nosil ľahké funkčné tričko Devold Running. Je vyrobené z kombinácie merino vlny a materiálu Tencel. Hoci jeho názov smeruje viac k behu ako turistike, počas teplých dní bolo na horách veľmi príjemným spoločníkom. O tom, ako obstálo v niekoľkomesačnom testovaní, sa podelím v nasledovných riadkoch. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. dnes Zdeno Vasilišin Mapy a knihy
Túra Dolina Kościeliska a tri blízke doliny Zakopaného Poľské horské mestečko Zakopané ponúka nespočetné množstvo aktivít so širokým spektrom prírodných krás. Túto výhodu mu prináša ideálna poloha na rozhraní Vysokých, Západných Tatier a Podhalia. Tentokrát navštívime najbližšie doliny tunajších Západných Tatier. Pritiahli nás sem potôčiky, skalné útvary a relatívne veľká voľne prístupná jaskyňa. Taktiež nakukneme do jednej z najdlhších poľských tatranských dolín. včera Roman Matkovčík Tatry, Západné Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh na Sivý vrch a Babky 13/10/18 20:27 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - podcelok Sivý vrch (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1805 m n. m. – Sivý vrch

    • min: 750 m n. m. – Bobrovecká Vápenica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1366 m

    • klesanie: 1366 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.09.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1562 ° SŠ
      dĺžka: 19.6323 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1562 ° SŠ
      dĺžka: 19.6323 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Mikov Jarok pod Chatou pod Náružím, Chatárska studnička pri Chate pod Náružím, prameň pod Babkami

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Jalovec (bus, parkovisko Bobrovecká Vápenica pod kalváriou)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.29)