Túra

Okruh na Sivý vrch a Babky

03.10.18
Pred nami je vraj posledný letný deň a tak pozerám do mapy, kam by som sa išla ešte rýchlo opáliť. Váham medzi viacerými cieľmi, ale ranné mraky nad vysokotatranskými štítmi ma odrádzajú a tak frčím na iný koniec TANAP-u, do obľúbenej lokality Babiek a keďže mám dosť času aj denného svetla, určite pridám aj Sivý vrch.

Trasa

Bobrovecká Vápenica – Nad Kameňolomom – Pod Babkami – Chata pod Náružím – sedlo Predúvratie (Predovratie) – Sivý vrch – sedlo Predúvratie (Predovratie)– Babky – Pod Babkami – Nad kameňolomom – Tokariny – Bobrovecká Vápenica

Auto nechávam nad obcou Jalovec na parkovisku Bobrovecká Vápenica. Odtiaľto si vyberám modrú značku, takzvanú rýchlu smrť. Najprv vedie asfaltkou cez chatovú oblasť, potom vojde do lesa a stúpa poriadne strmo až po rázcestie Nad kameňolomom. Tu sa pripája na lesnú cestu, ktorá bola druhou možnosťou. Cestou s nevôľou sledujem nové rúbanisko.

Pri rázcestníku sa napijem a pozdravím sa s ďalším turistom, ktorý mi polichotí, akú krásnu vílu stretol. Odchádzam hneď s lepším pocitom a aj bez jeho psíka, ktorý sa chcel najprv ku mne pridať. Lesná cesta prudko stúpa. Na hrane kopca sa prudko stáča doprava, je tu celkom pekný výhľadový bod a o minútku odbočka k partizánskemu bunkru. Napriek početným návštevám lokality som ho ešte nevidela, keďže poväčšine som tu bola v zime. Rozhodujem sa teda deficit napraviť a zliezam k bunkru. Smerovka hovorila o 30 metroch. Chodníček je taký strmý, že rozmýšľam, či to nebolo 30 výškových metrov. Je aj dosť prašný, určite neodporúčam po daždi. Netrvá dlho a som pred bunkrom. Je to vlastne menšia jaskyňa. Na tabuli je fotografia partizánov a sprievodný text. Ukrývali sa tu tri týždne v januári a februári 1945 a žiaľ nie všetci prežili.

Vyštverám sa späť na lesnú cestu a pokračujem, keď počujem cinkanie a potom dupot. Zvuky sa rýchlo približujú, takže radšej vyleziem nad cestu. Oproti sa prirúti stádo oviec s dvoma pastiermi a psom. Nechám prehrmieť huňatú povodeň a za nimi traktor s vlečkou, na ktorej je očividne zbalené vnútro salaša.

O pár minút vychádzam na peknú lúku, kde sa značka odpája z lesnej cesty a ide priamo hore, potom sa ňu zase pripojí. Kedysi tu stál malý senník, či kŕmidlo, ale teraz ho tu nevidím. Jediný raz, čo som tu bola v lete, sme sa tu s Ľubom schovali pred búrkou. Spoločnosť nám robil aj sklamaný paraglidista, ktorý musel napriek plánovanému letu z Babiek merať cestu dolu po svojich.

Tam, kde sa chodník opäť spojí s cestou, je tabuľka s informáciami o NPR Mních, ktorá sa nachádza vpravo dolu. Dočítame sa, že ide o bralnaté ukončenie hrebeňa tiahnuceho sa od Sivého vrchu po Jaloveckú dolinu, že sú tam priepasti a zachované lesné spoločenstvá. Potiaľto je to v poriadku, aj pestrá vápencová flóra je zrozumiteľná, ale potom ma pobavila veta Fauna je tvorená súborom zoocenóz montánneho vegetačného stupňa. Považujem sa za rozhľadeného človeka, ale zoocenózy som si musela vyhľadať. Ide o spoločenstvo živočíchov.

O chviľočku som pri rázcestí pod Babkami. Je tu besiedka, vyzerá dosť rozviklano, ale dá sa použiť. Vyberám čokoládu a vodu a potom mierim ďalej po modrej na Chatu pod Náružím. Chodník vedie ešte nejaký čas lesom a potom stúpajúc na vápencové škrapy vychádzam na rozľahlú lúku poľany Nižný Červenec. Treba dávať pozor na zvyšky po ovečkách. Pod chatou tečie výdatný Mníchov prameň, vedľa chaty ďalší, skromnejší.

Chata je zatvorená, býva otvorená len cez víkendy a v júli a auguste nonstop. Chvíľu si posedím na terase a spomínam na viaceré skialpovo-snežnicové februárové akcie s Hiking partiou. Spomienky ma ale na Sivý vrch neprenesú a tak pokračujem ďalej. Chodník stúpa širokým priesekom, tzv. chatárskou zjazdovkou, potom takmer po rovine a obchádza Malú kopu do sedla Predúvratie (Predovratie). Po pravej strane sa začínajú vynárať západotatranské vrcholy.

Zelená značka ďalej obchádza Veľkú kopu a privádza ma pod Ostré (Ostrô). Na skialpoch pred pár rokmi sme prekonávali vrchol za vrcholom, ako sa v zime patrí. Teraz ma čaká Ostrá. Chodník sa tu rozvetvuje, odpájam sa zo širšieho traverzu na užší značený do kopca. Chodník je čím ďalej, tým menej vychodený, predieram sa cez halúzky a kosodrevinu. Postup sa spomalil takmer na nulu. Vo chvíli, keď mi jedna haluz trhá nohavice a druhá tričko, to vzdávam. Nemienim si tu všetko zničiť, navyše, ak to je takto na celom kopci, tak si môžem pripočítať hodinu každým smerom a dni nie sú také dlhé. Otáčam sa a vraciam sa na spodný traverzový chodník. Ten je široký, vychodený a na mnohých miestach je prerezaná kosodrevina. Radosť kráčať.

Zo sedla Priehyba prvýkrát vidím bralnatý Sivý vrch. Pribudlo oblakov, takže striedavo je sivý a biely. Ponáhľam sa teda ďalej, lebo rada by som na vrchole mala slnko. Už len 200 výškových metrov, záverečná pasáž cez skaly a som hore. Takmer ma odfúkne, ale výhľad je famózny. Dobre, krištáľovo čistý vzduch na ďaleké výhľady nemám, ale bohato to stačí. Slnko je tak na 50 %, ale počkám si. Medzitým na etapy fotím partiu turistov prichádzajúcu cez Radové skaly (na požiadanie, nie do môjho albumu). Skaly som si ešte celé neprešla. Len som nakukla. Keď sme tu boli s Ľubom, tak sme sa tam schovávali pred búrkou. Dokonca pred dvomi, lebo keď sme sa vrátili na vrchol, prišla ďalšia a tak sme sa vrátili do skalného úkrytu. To už ani nespomínam, že ráno sme vyčkávali na chate kvôli rannej búrke a posledný úsek ku chate sme bežali vo štvrtej búrke.

Kvôli vetru sa tu dlho nezdržiavam, okrem toho ma ešte čakajú Babky. Ale ani sa extra neponáhľam, výhľady z Babiek smerom na Salatín sú krajšie popoludní a podvečer. Dlhšiu obedovú pauzu si robím v sedle Priehyba. Neviem sa vynadívať a mám tu aj celkom súkromie, týmto smerom ide minimálne v pracovný deň dosť málo turistov.

Zo sedla Predúvratie zamierim vpravo po zelenej. Obchádzam Malú kopu a klesám do sedielka, odkiaľ stúpam na Babky po trávnatom chrbáte. Táto lokalita je úžasná. Akurát mi je čudné, že si tu nelepím pásy a že okolo nie je celý húf kamarátov. Na Babky kráčam neskutočne dlho, pretože sa stále otáčam. Lokalita má jednoducho 10 hviezdičiek z 10, či v lete, či v zime. Pripájam zimnú panorámu a pripomínam, že celá lokalita je oficiálny Skialpinistický areál Červenec. Akurát Sivý vrch vypadol po posledných zmenách, viď: Sezónna uzávera v TANAPe s novinkami + rozhovor.

Babky ponúkajú pohľad na Západné Tatry, Mnícha, Červenec a tiež letecký pohľad do Liptovskej kotliny. Vidieť Liptovskú Maru odrážajúcu slnko a liptovské dedinky, za nimi Nízke Tatry. Pripájam aj zimný výhľad. Nikde-nikoho a tak sa tu nerušene povaľujem asi 20 minút. Potom neochotne zostupujem, keďže ma čaká ešte veľa výškových metrov. Chodník má sklon schodov z kostolnej veže a tak idem pomaly. Pozor, trasa nevedie cez pekný trávnatý chrbát, ale viac vpravo. Po štvrťhodinke sa pristavím pri dvoch prameňoch zachytených do rúrok, jeden je celkom výdatný, a ďalej strmo zostupujem do lesa, po pravej strane sčasti vyrúbaného, až k rázcestiu Pod Babkami.

V lese je už tma a tak ma nič nemotivuje na ďalšie prestoje. Cítim už kolená, od rázcestia Nad kameňolomom pokračujem po lesnej ceste na Tokariny. Lenže výškové metre sú rovnaké, akurát rozložené na dlhšie, a tak na rázcestí Tokariny mám už toho celkom dosť. Posledných 10 minút po žltej kráčam po rovine a za odmenu vidím Salatín v poslednom svetle.

Túra podľa hikeplannera trvá 7.40 h, mne trvala 9.15 h aj s bunkrom a všetkými televíznymi prestávkami. Určite si na ňu vyhraďte dosť času, bola by škoda to len tak prefrčať.

Diskusia
Okruh na Sivý vrch a Babky 13/10/18 20:27 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Turisti, horolezci a skialpinisti: Aj my sme Tatry! Výzvu Aj my sme Tatry podporilo za 24 hodín viac ako 5000 ľudí. Podpisy pod hromadnú pripomienku proti navrhovanému návštevnému poriadku Tatranského národného parku (TANAP) začali zbierať Slovenský horolezecký spolok (SHS) JAMES, Klub slovenských turistov (KST), Slovenský vysokohorský turistický klub (SVTS) a Slovenská skialpinistická asociácia (SSA). 20/02/19 Soňa Mäkká Správy
Správa V Malej Fatre sa strácajú vlci Začiatkom februára sa v Národnom parku Malá Fatra a jeho ochrannom pásme uskutočnil 4. Zimný monitoring veľkých šeliem. Mapovania sa zúčastnilo 92 osôb, prešli 47 trás v celkovej dĺžke 391 km v náročných snehových podmienkach. Oproti minulému roku zmizla vlčia rodina, ktorá tu bola pozorovaná ešte v septembri, oficiálne však nebol žiadny vlk ulovený, ani zabitý dopravnými prostriedkami. Podľa pracovníka Národného parku Malá Fatra Tomáša Flajsa to naznačuje možnosť nelegálneho lovu. 19/02/19 Soňa Mäkká Správy
Reportáž Správa TANAP-u chce zaviesť viac reštrikcií bez zdôvodnenia Vo štrtok 7.2. sa v Starom Smokovci uskutočnila verejná prezentácia návrhu nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma. Prinášame reportáž z dlhej diskusie medzi predkladateľmi návrhu a verejnosťou. 08/02/19 Soňa Mäkká
Najnovšie články na titulke
 
Túra Večerná expedícia Nižný Slavkov – Hermanovce Po vyše ročnej prestávke som sa opäť rozhodol pre nočnú túru. Vhodnú trasu som chcel naplánovať tak, aby som z práce išiel rovno do východiskového bodu, prešiel nie veľmi dlhú trasu a aby som v relatívne prijateľnom čase došiel do cieľového bodu, keďže na ďalší deň som mal ísť opäť do práce. dnes Henrich Tomáš Branisko
Túra Zimný výstup na Veľký Vreteň s deťmi Kysuckí turisti niekoľkokrát do roka organizujú výstup na Veľký Vreteň. Počas Vianoc sa pravidelne organizuje štefanský výstup. Po vianočnej hostine je výlet na Vreteň výborná príležitosť spáliť nejaké kalórie, byť s deťmi dlhšie na vzduchu a trochu sa potrénovať. Koncom minulého roka práve v noci pred Štefanom nasnežilo. Ráno sa prebúdzame do zasneženej krajiny. Sneh napadol v pravú chvíľu. Do batohov balíme okrem jedla aj mačky a vyrážame. Ak budú dobré snehové podmienky a nebude sa šmýkať, vyšli by sme s deťmi až hore. Na výlet si treba vyhradiť 3 – 4 hodiny. Z Kysuckého Nového Mesta nás vedie na Vreteň zelená turistická značka. včera Jana Bílešová Kysucká vrchovina
Správa Turisti, horolezci a skialpinisti: Aj my sme Tatry! Výzvu Aj my sme Tatry podporilo za 24 hodín viac ako 5000 ľudí. Podpisy pod hromadnú pripomienku proti navrhovanému návštevnému poriadku Tatranského národného parku (TANAP) začali zbierať Slovenský horolezecký spolok (SHS) JAMES, Klub slovenských turistov (KST), Slovenský vysokohorský turistický klub (SVTS) a Slovenská skialpinistická asociácia (SSA). 20/02/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh na Sivý vrch a Babky 13/10/18 20:27 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Západné Tatry - podcelok Sivý vrch (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1805 m n. m. – Sivý vrch

    • min: 750 m n. m. – Bobrovecká Vápenica

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1366 m

    • klesanie: 1366 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 21.09.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1562 ° SŠ
      dĺžka: 19.6323 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1562 ° SŠ
      dĺžka: 19.6323 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Mikov Jarok pod Chatou pod Náružím, Chatárska studnička pri Chate pod Náružím, prameň pod Babkami

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Jalovec (bus, parkovisko Bobrovecká Vápenica pod kalváriou)

Sponzor článku
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.26)