Chatári: cítime potenciál Kráľovej hole i regiónu

Kedy ste začali uvažovať nad tým, že by ste chceli byť chatármi?

Peter: Brigádovali sme na horských chatách a ako domáci – ja som z Pohorelej, Vlado z Telgártu a sesternica, ktorá pracuje s nami, zo Šumiacu – sme chodili na Kráľovu hoľu trénovať a na skialpy. Cítili sme potenciál tohto kopca, ktorý má široké outdoorové využitie. Je to veľmi špecifický a jedinečný kopec, v pomerne odľahlej časti Nízkych Tatier, zároveň to je autentický región z hľadiska folklóru, myslím, že nejaká infraštruktúra pre návštevníkov má zmysel.

Vlado: Vyrastali sme tam, tiež som rok pracoval v Rakúsku a to ma dosť inšpirovalo. Chceli sme niečo meniť a začať treba od seba. Búdu sme odkúpili od spoločnosti, ktorá vlastní aj vysielač na Kráľovej holi. Zakladáme si na tom, že sme nič nezničili, nevyrúbali, naopak, zveľadili sme niečo, čo tu už stálo a len chátralo.

Pred dlhším časom sme publikovali článok o búde v pôvodnom stave, vyzerala dosť schátrane. Čo všetko ste museli zrekonštruovať?

Obaja: S prerábkou sme začali 1. 5. 2015. Predtým sme to chystali približne dva roky. Bolo to úplne zdevastované, vybité všetky okná, pováľané priečky, vandalizmus sa na tom tiež podpísal. Zachovali sme pôdorys, vo vnútri sme zmenili dispozíciu, hlavne kvôli hygiene. Bránu sme nahradili veľkým oknom a pridali sme ďalšie okná. Tiež sme museli urobiť podlahy a nový vonkajší obklad. Plechová strecha bola v poriadku, iba sme ju natreli. Osadili sme fotovoltický systém, vymenili omietky, urobili terasu.

Koľkí sa tomu venujete?

Peter: Celá rodina. Traja sme skalní – Vlado, sesternica a ja. K tomu celá rodina, jedna zamestnankyňa a asi 4 až 5 dobrovoľníkov. Spolu asi tucet ľudí.

Čo u vás návštevníci nájdu?

Peter: Snažíme sa ponúkať kvalitu. Kvalitné remeselné pivo, kvalitné jedlo. Cez týždeň mávame jednu polievku, cez víkend dve. Hŕstkovú polievku, kapustovú, domáce klobásy, marockú mrkvovú polievku, paradajkovú, hrachovú, kvalitné párky. Moja babka nám pečie ťahanú štrúdľu. Ešte musíme doladiť čaj a kávu.

Spomínali ste mi, že sa snažíte fungovať ekologicky, čo to znamená?

Obaja: Máme lokálne pivo Predná Hora, znižujeme tak uhlíkovú stopu. Fungujeme ako ostrovný systém, nie sme napojení na žiadnu verejnú sieť. 90 % energie získavame z fotovoltaiky, v zime výnimočne zapíname generátor. Od apríla do októbra fungujeme bez fosílnych palív. Máme aj malý krb na drevo, na vysušenie vecí. Predávame tatranskú minerálku v skle, nemáme plastové fľaše, ani plastové poháre, pivo čapujeme do sklenených pohárov, polievky podávame v tanieroch. Máme dve WC, sprchu a vonkajšiu latrínu, studňu s pitnou vodou a v chate zavedený vodovod. Odpad sa snažíme separovať a zvážame ho dole, vonku ho nenechávame.

Aké máte ďalšie plány?

Peter: Chceme sa transformovať na klasickú horskú chatu s nepretržitou prevádzkou a ponúkať komplexnejšie služby turistom.

Vlado: Chceli by sme aj skvalitniť infraštruktúru pre turistov, spopularizovať skialpový areál. Chata je pomerne ľahko dostupná, poveternostné podmienky síce vytrápia, ale nie je to technicky náročný kopec, aj samotný vysielač je technická pamiatka, stojí za návštevu.

Obaja: Na chate plánujeme ešte vymyslieť niečo na sušenie vecí, stojany na bicykle, nabíjačku na elektrobicykle. Požičiavame aj skialpový výstroj. Boli by sme radi, keby sa nám v budúcnosti podarilo zvýšiť poschodie a získať nejaký priestor navyše v prospech turistov.

Vlado: Počujeme dobré ohlasy, zvýšený pohyb turistov za posledné obdobie si všimli aj prevádzky v obciach a snáď to prispeje k ďalšiemu rozvoju služieb pre návštevníkov.

Držíme palce a ďakujeme za rozhovor.

Fotografie: archív Petra Kalmana a Vlada Jambricha

Súvisiace články

• Horská chata pod Kráľovou hoľou (po rekonštrukcii)
• Búda v Prednom sedle (pôvodný stav)