Túra

Roklina Piecky

22.10.18
Jar sa blíži k svojmu koncu, ale teploty dosvedčujú skôr letné obdobie, množstvo búrok cez týždeň za horúcich dni to len potvrdilo. Moje milované Slanské vrchy mám prejdené v podstate celé, a tak sa snažím vyraziť aj inde do hôr. Spoznať miesta z našej prekrásnej slovenskej prírody. Jedným z takýchto miest je Slovenský raj. V rovnomennom NP je množstvo prírodných zákutí, ktoré stoja za návštevu a ich spoznanie. Nebudem ich spomínať, ale sa zameriam na tiesňavu, kam dnes pôjdem. Bude to roklina Piecky s Veľkým a Terasovým vodopádom.

V poslednej dobe vyhľadávam rôzne možnosti návštev prírodných zákutí v spoločnosti turistov z niektorého klubu. Nie prvýkrát využívam takúto možnosť turistiky a idem s účastníkmi zájazdu. V ich spoločnosti sa cítim fajn a mám medzi nimi aj starších turistických priateľov. Preto mi padla vhod návšteva rokliny Piecky v Slovenskom raji. Cesta autobusom prešla bez ťažkostí a po dvoch hodinkách sme vystupovali v miestnej časti Hrabušíc - Píla. Všetko, čo na dnešný deň potrebujem, je zbalené v batohu, len zapnúť záznam trasy, skontrolovať foťák a môže sa vyraziť v ústrety dnešnému dobrodružstvu.

Trasa

Hrabušice, časť Píla – Biela dolina – Stredné Piecky – Piecky, vrch – Suchá Belá, záver – Pod Vtáčim hrbom – Podlesok

Po zaplatení poplatku na parkovisku sa začína putovanie pokračujúc peknou časťou zrubových dreveníc k smerovníku, kde odbočujeme pri tabuli s informáciami o rokline smerom vľavo k potoku. Po niekoľkých metroch sa cez drevenú lávku dostanem cez potok na jeho druhú stranu a pokračujem vedľa neho, ale viac je to v koryte. Našťastie, vody nie je veľa, a tak sa dá prechádzať v pohode bez toho, aby som si premočil topánky. Určite to bude veľmi zaujímavé kráčať z väčšej časti v koryte potoka a preskakovať vodu raz tu a raz tam. Turista musí predsa mať spôsob, ako tieto nástrahy prekonávať. Možno by na začiatok bolo potrebné niečo povedať o samotnej rokline, kým ju nezačnem osobne spoznávať.

Roklina Piecky

Je jednou z mnohých tiesňav nachádzajúcich sa v Slovenskom raji - v jeho severozápadnej časti. Územie "raja" bolo v roku 1964 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 za národný park, ktorý združuje 11 národných prírodných rezervácií, 9 prírodných rezervácií, 4 prírodné pamiatky, jeden chránený areál a jednu národnú prírodnú pamiatku. Piecky ležia medzi roklinami Suchá Belá, Veľký a Malý Sokol na západnom okraji planiny Glac. Roklinu vymleli tečúce vody potoka Píľanka a meno dostala podľa vymletých miest v tvare pecí pod vodopádmi. Prvý prechod roklinou absolvoval A. Mervay v roku 1911. Chodník prechádzajúci korytom a okrajmi potoka žltej značky je jednosmerný hore potokom.

Poďme však do rokliny a postupne ňou prechádzajúc, niečo o tom povedzme. To určite najviac zaujme turistov. Sme v Bielej doline a kráčam vedľa potoka, občas si niečo zaujímavé vyfotím. Pomaly sa aj svahy k sebe približujú. Viac-menej kráčam len dnom potoka v jeho kamennom koryte, kde občas musím preskakovať vodu alebo prekonávať tok s pomocou väčších kameňov či kusov z kmeňov stromov. Vnárajúc sa ďalej do doliny sú v nej aj väčšie, mohutnejšie a zaujímavejšie skalné útvary. Prichádzam k zákrute potoka, kde sa potok prudko zatáča vľavo a skala v spodnej časti je podmytá od prívalov vody počas dlhých rokov. Na ľavej strane je vodopád vysoký okolo troch metrov, ktorým teraz nepreteká voda. Po chvíľke dorazím pod Veľký vodopád. Práve v týchto miestach vstupujem do doliny Stredné Piecky. Vpravo je vchod do doliny Zadné Piecky, ale tá nie je sprístupnená. Vľavo zas sú Predné Piecky.

Veľký vodopád

V dlhom rade čakajú turisti a postupne po rebríku stúpajú na vrchol 13 m vysokého vodopádu, ktorým preteká toľko vody potoka Píľanka, že nás to ani počas výstupu nahor nemôže ostriekať. Aj na mňa prišiel rad, idem hore medzi poslednými, ale už prichádzajú ďalší turisti. Bez väčších problémov sa dostanem nad vodopád, odkiaľ si obzerám naokolo všetko, čo ma dokáže očariť. Pozriem sa aj dole, robím si rôzne zábery a potom pokračujem v úzkom kaňone po drevených rebríkoch alebo schodoch, mierne stúpajúc stále ďalej a ďalej dolinou Stredne Piecky.

V samotnom koryte potoka je viac naplaveného dreva, ale je to tu očarujúce a treba si to v pohode vychutnať. Radšej postupovať pomalšie, aby si turista odtiaľto zapamätal čo najviac z okolitej prírody. Kým dorazím k ďalšiemu vodopádu, tak uplynie dosť času. Keď človek fotí, tak sekundy a minúty len tak pribúdajú.

Terasový vodopád

Pred ním sa zas nazbieralo viac turistov, a tak mám dostatok času si výtvor dôkladnejšie obzrieť a urobiť niekoľko záberov. Aj keď nie vždy bez turistov, viac by sa mi to páčilo len tak bez ľudskej prítomnosti. Tento je o niečo menší má len 10 m, vytvára plošinky – terasy a od toho pochádza jeho názov. Rebríkom sa dostanem hore a potom pokračujem železnými plošinkami ďalej vpred.

Pokračujúc dolinou sa dostanem až ku skalke, na ktorej je menšie skalné okienko, ktoré ma trocha upúta. Idúc ďalej obdivujem všetko, čo mi príroda ponúkne. Neskôr sa steny rokliny priblížia k sebe a sú tu opäť drevené schody, rebríky, ktorými v niektorých miestach, pridržiavajúc sa reťaze, postupujem k menšiemu vodopádu.

Ešte posledné exponované miesta a roklina sa viac a viac otvára. Dostávam sa do jej vrcholovej časti a odbočiac vľavo sa dostanem na lesnú cestu, ktorou vedie chodník. Je tu smerovník Piecky-vrch 940 m, mám za sebou roklinu a teraz to bude o niečom inom. Exponované miesta ma už nebudú strašiť, ale okolie je tu veľmi pekné, len treba hľadať a všímať si to plnými dúškami.

Smerovník ukazuje po žltej, ktorou mám pokračovať. Je tu však odbočka smerom po zelenej k miestu Glac, Malá poľana. Ďalším zastavením je Suchá Belá-záver s nadmorskou výškou 959 m. Od vrcholu rokliny Piecky je to len štvrťhodinka cesty. Počas presunu si obzerám kvety, ktoré rastú vedľa spevnenej lesnej cesty. Aj to, čo poletuje z kvetu na kvet - motýle, včielky, chrobáky, ktoré si užívajú sladký nektár plnými dúškami z kalichov kvetov.

Minieme vyústenie rokliny Suchá Belá a o chvíľku sme na križovatke lesných ciest s posedením, prístreškom, smerovníkom, ale aj s možnosťou zapožičania si bicykla na cestu dole rôznymi smermi po cyklotrasách či na Malú poľanu, do Podlesku, či na Kláštorisko. Záleží to od smerovania cesty a či si to chce turista spríjemniť na bicykli. Tu si rozkladáme svoju poživeň na dnešok a po namáhavom prechode roklinou je čas na občerstvenie. Samozrejme, je potrebný aj oddych na zvyšok cesty a zostup do Podlesku.

Držíme sa plánu cesty a po odpočinku pokračujeme po žltej trase k smerovníku pod Vtáčím hrbom. K tomu by sme mali doraziť za polhodinku. Počas presunu sa toho veľa vidieť nedá, ale potešia kvety, poletujúci hmyz a okolie lesov. Aj tu v niektorých miestach sú skládky dreva, z čoho začína byť turistovi hneď smutno.

Od rázcestníka budeme zostupovať ešte niečo cez hodinku dole do Podlesku. Červená značka, ktorou pôjdeme je smerovaná z Letanoviec cez Klaštorisko, Podlesok do dediny Vydrník. Kráčajúc stále nižšie lesnou cestou sa dostanem na veľkej zákrute k celkom peknej vyhliadke, kde je vidieť niektoré dediny Spiša, a tak sa na vyhliadke zdržím, aby som si niečo odfotením preniesol aj do budúcnosti. Je vidieť Spišský Štvrtok, Hrabušice, Spišské Tomášovce a časť Levočských vrchov nad diaľnicou. Dnes sú Vysoké Tatry schované v oblakoch.

Dole na ďalšej zákrute lesnej cesty sú dve studničky a vľavo nad cestou menšia skala. Značkovaná cesta nás dovedie k smerovníku nad Podleskom, odkiaľ je len polhodinka cesty strmo dole. Počas schádzania pretínam dva alebo tri razy cyklotrasu a vychádzam na lúke. Je tu budova NP, amfiteáter, bufet a vpravo ubytovňa. Prechádzam cez lávku a sme pri bufetoch, kde sa to hemží turistami. Je tu tiež smerovník Podlesok, ktorý udáva trasu do Suchej Belej. Ktovie či sa práve v nej neocitnem počas leta. Trocha oddychu, niečo zjesť, ale aj počkať ostatných priateľov - turistov a môžeme sa vybrať na spiatočnú cestu domov.

Zhodnotenie

Samotný prechod roklinou Piecky vo mne zanechal množstvo nezabudnuteľných zážitkov z prechodu korytom skoro suchého potoka Píľanka. Skalné steny, ktoré sa vypínali do výšav, raz bližšie, inokedy ďalej a prekážky v podobe vodopádov, ktoré bolo treba prekonať rebríkmi, len umocnili nádheru a rázovitosť miesta. Obdivovať skutočne bolo čo, a tak len dúfam, že mi nádherné miesta ostanú čo najdlhšie v pamäti a pri spomienke sa mi to veľmi rýchlo vynorí pred snívaním so zavretými očami. Moje očakávanie z krás Slovenského raja sú skutočne naplnené na 100 percent. Dúfam, že sa mi ešte do niektorej rokliny v čarovnej prírode NP Slovenský raj podarí vrátiť a spoznať aj iné zákutia.

Fórum 10 príspevkov
Roklina Piecky 02/11/18 08:51 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Roklina Piecky 02/11/18 08:51 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 956 m n. m. – Glacká cesta

    • min: 557 m n. m. – Podlesok

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 719 m

    • klesanie: 760 m

  • Vzdialenosť
    • 12 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 16.06.2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9458 ° SŠ
      dĺžka: 20.3472 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.96601 ° SŠ
      dĺžka: 20.38612 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studničky pod Vtáčím hrbom, Podlesok (bufety)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Hrabušice, Píla (bus)
      Podlesok (bus, záchytné parkovisko) - Vydrník (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.25)